Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/33/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, , proti odporkyni: S. Q., rod. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, t.č. XXX XX S., I. A. XX, o zaplatenie 245,25 eura s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 245,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy :

- 28,64 eura od 6.8.2010 do zaplatenia,

- 165,29 eura od 6.9.2010 do zaplatenia,

- 3,52 eura od 6.10.2010 do zaplatenia,

a to v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Odporkyňa je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 16,50 eura titulom súdneho poplatku a 70,54 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. 9. 2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 245,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť T- mobile Slovensko, a.s., neskôr Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 25. 6. 2010 uzavretá Zmluva o pripojení v znení dodatku, na základe, ktorej bola odporcovi aktivovaná užívateľská SIM karta. K tejto zmluve bol dňa 25. 6. 2010 uzavretý dodatok "Relax 60 + (120) “, na základe ktorého bol odporcovi aktivovaný program služieb Relax 60 + (120), s mesačným poplatkom podľa cenníka programov a služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dodatkom sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eura.

Záväzkové vzťahy sa spravujú , okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom číslo o elektronických komunikáciách. Odporca prevzal ako neoddeliteľnú súčasť zmlúv všeobecné zmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby navrhovateľa a cenník služieb, s ktorými sa odporca oboznámil pri uzavieraní zmlúv a dodatkov a ktoré sa zaviazal dodržiavať.

Odporca si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal navrhovateľovi vystavené faktúry za poskytnuté služby už po dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy. Z dôvodu neplatenia za poskytnuté služby. Navrhovateľovi vznikla voči odporcovi peňažná pohľadávka v žalovanej výške, ktorú odporca doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam. Žalovaná suma predstavuje poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Žalovaná suma pozostáva z týchto faktúr:

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 9. 2010, na sumu 165,29 eura za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, iné poplatky a služby,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 10. 2010, na sumu 6,02 eura za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 5. 8. 2010, na sumu 28,64 eura za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 9. 2011, na sumu 47,80 eura za zmluvnú pokutu.

Dlžná suma z týchto faktúr predstavuje spolu 245,25 eura. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca dostal do omeškania.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 3. 10. 2012, bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 245,25 eura s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.

Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s a nariadenia vlády SR číslo

Súd odporcovi dolu doručil návrh spolu s poučením podľa a s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu dňa k 10. 3. 2014. Odporca osobne prevzal súdnu zásielku, k návrhu sa vyjadril až na pojednávaní konanom dňa 3. 4. 2014. Odporca nepoprel uzavretie zmluvy, ako ani žalovanú istinu, vzhľadom na svoju zlú sociálnu situáciu však žiadal, aby mu súd povolil zaplatenie dlhu v splátkach po 30,- eur mesačne, nakoľko je na rodičovskej dovolenke, stará sa o 2 maloleté detí, jeho jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na 2 maloleté deti vo veku 2 a 4 roky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení v znení Dodatku, Pokusom o zmier, faktúrami, cenníkom, Všeobecnými podmienkami a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Právny predchodca navrhovateľ spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. uzatvoril s odporcom v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvu o pripojení tak, ako je to podrobne popísané v návrhu.

Za poskytnuté služby navrhovateľ vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca neuhradil, pričom na ich úhradu bol vyzvaný aj dodatočne.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu právneho predchodcu navrhovateľa a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a táto spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla. Následne spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku na navrhovateľa tak, ako je to uvedené v návrhu a vyššie v tomto odôvodnení.

Tým, že odporca neuhrádzal poskytované služby, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu.

Podľa , a o elektronických komunikáciách, účinného k 25. 6. 2010, (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(3) Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa čl. 12 bod 12.1 a 12.2 všeob. podmienok, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so spoločnosťou ST, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 197,45 eura, zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eura a zákonných úrokov z omeškania.

Podľa a , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu v znení dodatku tak, ako to navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky. Účastníci zmluvného vzťahu si zároveň dohodli aj pre prípad porušenia zmluvných dojednaní zmluvnú pokutu. Z hľadiska formy je dohodu o zmluvnej pokute uzavretej medzi účastníkmi, potrebné považovať za platnú, nakoľko bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme. Súd má za to, že odporca neuhradil navrhovateľovi včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby. Z predložených listín vyplýva, že odporca od uzatvorenia zmluvy nemal v úmysle platiť za dojednané služby. Nie je na mieste konštatovať, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko odporca nezaplatil faktúry za poskytnutie služby už krátko od uzatvorenia predmetných zmlúv (2 až 4 mesiace po uzatvorení). Hneď od začiatku existencie právneho vzťahu došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností aj napriek skutočností, že navrhovateľ mu služby poskytol.

Nárok navrhovateľa pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté služby a zo zmluvnej pokuty, ktorú účastníci zmluvy dohodli v prípade porušenia zmluvných povinnosti odporcom v Zmluve o pripojení v znení dodatku. Odporca bol povinný včas uhrádzať ceny služieb fakturovaných navrhovateľom. Výška uplatnenej zmluvnej pokuty je primeraná vzhľadom na zistené skutočnosti a hodnotu služieb, ktoré majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou.

V čase uzatvárania zmlúv o pripojení a ich dodatkov už bolo účinné ust. , podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení , ale ani z ustanovení , či v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen , ale aj ust. . Vzhľadom k úprave stanovenej v vetá prvá nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku ( ). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. v znení účinnom od 1. 3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa , v teraz platnom znení.

Tým, že odporca nezaplatil ani minimálnu časť z fakturovanej ceny za služby, porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo podľa zmluvy o pripojení a dodatku má za dôsledok vznik povinnosti odporcu zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého navrhovateľ svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb nesplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné.

Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

Podľa nar. vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia platného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku prvému dňu omeškania (t.j. prvý deň po splatnosti každej faktúry) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 1 % ročne, výška úrokov z omeškania je potom 9 % p.a.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný v celom rozsahu, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalovanú sumu priznal navrhovateľovi v plnej výške.

Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah, výšku žalovanej sumy a finančnú situáciu odporcu, ktorú súdu preukázal potvrdením o výplate dávok, súd povolil odporcovi žalovanú sumu s príslušenstvom splatiť v mesačných splátkach postupom podľa a na zaplatenie náhrady trov konania určil lehotu na zaplatenie 2 mesiace od právoplatnosti rozsudku ( vetá prvá za bodkočiarkou ). Súd takto postupoval najmä s ohľadom k tej skutočnosti, aby pri nízkom príjme odporcu a dvoch vyživovacích povinnostiach neohrozil výživu maloletých detí, ktorá má prednosť pred týmto záväzkom.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením v spojení s a , keď navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré je odporca povinný zaplatiť ju k rukám advokáta, pričom tieto trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 70,54 eura (vyčíslené podľa vyhl. č. za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd - po á 21,58 eura a 2 x režijný paušál po á 7,81 eura + 20 % DPH, t.j. spolu 70,54 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie odporkyňa ( ).

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľ a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.