Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-233-2012.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/233/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. XXXX/X, zastúpeného H.. H. Y., advokátom, so sídlom v M., D. T. XX/XXX proti odporkyni G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., E. X/XX, o nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2012, č.k. 14C/228/2011-61, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli platnú zmluvu o zmluve budúcej podľa ust. § 50a a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXXX/XXX o výmere 489 m2
- orná pôda, nachádzajúcej sa v k. ú. F. Y., zapísaná v LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa za dohodnutú kúpnu cenu 7.335 Eur. Kúpna zmluva za účelom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa mala uzavrieť najneskôr do 01.03.2011. Dňa 17.01.2011 navrhovateľ listom vyzval odporkyňu na uzavretie zmluvy a odporkyňa odmietla zmluvu uzavrieť s odôvodnením, že nemá na to finančné prostriedky, lebo nedostala úver a tvrdila, že poslala navrhovateľovi 3.000 Eur ako náhradu za to, že mal s oboma zmluvami výdavky. Mal za preukázané, že navrhovateľ sa v zákonom stanovenej jednoročnej lehote obrátil na súd s návrhom na nahradenie vyhlásenia vôle odporkyne uzavrieť kúpnu zmluvu s dohodnutým obsahom s tým, že by bol ochotný pristúpiť aj na úhradu kúpnej ceny v splátkach po 265 Eur mesačne. Tvrdil, že odporkyňa má dostatok finančných prostriedkov, aby si pozemok kúpila a poukázal na to, že si mohla vziať úver v nižšej výške a od nebankových spoločností. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a mal za to, že záväzok odporkyne predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť zanikol. Dôvodil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy vychádzala odporkyňa z toho, že jej bude bankou poskytnutý úver, a to na základe ústneho prísľubu a založenia nehnuteľností vo vlastníctve inej osoby. Okolnosti sa však na jej strane zmenili do takej miery, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby zmluvu uzavrela. Až keď odporkyňa začala reálne úver vybavovať a predložila jednotlivým bankám, v ktorých sa uchádzala o poskytnutie úveru, podklady o svojich príjmoch, vyšlo najavo, že nemôže hodnoverne preukázať svoju schopnosť akýkoľvek ďalší úver reálne splácať. Nemá žiaden majetok výraznej hodnoty, žiaden pravidelný zdroj príjmu okrem rodičovského príspevku a svoje príjmy preukazuje len daňovým priznaním, opierajúcim sa o dohody o pracovnej činnosti s príjmom pohybujúcim sa od 8 eur do 10Eur/hod., uzavretými len na dobu určitú. Okrem toho spláca ešte ďalšie pôžičky a úver na auto. Za daného stavu vecí by bolo v rozpore s dobrými mravmi požadovať od takto
zadlženej odporkyne, aby si vzala ďalší úver (v akejkoľvek výške) od nebankovej spoločnosti, ktoré pri spotrebných úveroch požadujú v porovnaní s bankami neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, čo je všeobecne známa skutočnosť. Z týchto dôvodov súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol z dôvodu objektívnej okolnosti na strane odporkyne, ktorá nemá z čoho zaplatiť kúpnu cenu, lebo nedostala od banky ďalší úver, súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že v danom prípade nebolo možné pristúpiť ani na návrh navrhovateľa, aby odporkyňa platila kúpnu cenu v splátkach, lebo súd na už dohodnutej kúpnej zmluve s konkrétnym obsahom nie je oprávnený nič meniť, ani inak do nej zasahovať a v kúpnej zmluve bolo dohodnuté zaplatenie kúpnej ceny jednorazovo a v plnej výške. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si tieto neuplatnila.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podmienky v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a v čase, keď malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, zostali nezmenené. Poukazoval na to, že na základe daňového priznania odporkyne za rok 2011 dosiahli jej príjmy cca 9.100 Eur, čo predstavuje čistý príjem cca 758 Eur mesačne, ku ktorej čiastke sa ešte pripočíta rodičovský príspevok. Uviedol, že odporkyňa podpísala zmluvu o budúcej zmluve dňa 09.11.2010 a následne 16.11.2010 uzatvorila zmluvu o spotrebnom úvere na sumu 114.000,- Sk. Spotrebný úver spláca v čiastkach 70 Eur mesačne, splátky na auto predstavujú zhruba 310 Eur mesačne. Zastával názor, že vzhľadom na príjem odporkyne a na výšku mesačných splátok nemožno hovoriť o zadlženosti a o zmene podmienok do takej miery, aby nebolo možné spravodlivo požadovať, aby odporkyňa predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Zdôrazňovala, že v roku 2011 jej bol dvakrát zamietnutý úver, ktorý bol predpokladom vyplatenia predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľovi a jeho spoluúčastníkovi. Je slobodná matka, ktorá v júni 2012 skončila s poberaním rodičovského príspevku, stanovené výživné súdom k mal. dieťaťu nemá, má pohyblivý a neistý príjem, približne 4 mesiace v celom roku príjem nemá žiaden. Má záväzok voči banke a leasingovej spoločnosti, ťažko postihnutú matku. Pre všetky uvedené skutočnosti poskytla súdu prvého stupňa dôkazy, ktoré súd prvého stupňa zvážil a na ich základe rozhodol.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, že na strane odporkyne podmienky v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a v čase, keď malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, zostali nezmenené.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni nahradenia prejavu jej vôle uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu vo veci prevodu nehnuteľností parcely č. XXXXX/XXX o výmere 489 m2 - orná pôda, nachádzajúca sa v k.ú. F. Y., zapísanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu 7.335 Eur. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ktorú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ na pojednávaní do zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.03.2012, že odporkyňa prejavila záujem kúpiť predmetnú nehnuteľnosť od navrhovateľa, pričom od začiatku tvrdila, že nemá na kúpu peniaze a chce si zobrať úver. Odporkyňa kúpnu zmluvu odmietla podpísať s odôvodnením, že úver nedostala.
Podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, za ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzatvorila.
V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je osobitne úprava zániku záväzku z predbežnej zmluvy priamo zo zákona, teda ex lege. Ide o zmenu pomerov existujúcich pri vzniku zmluvy, pričom k ich zmene došlo až po uzavretí zmluvy.
Odvolací súd zastáva názor, že neposkytnutie úveru je takou zmenou okolností, na základe ktorej nie je možné od odporkyne spravodlivo žiadať, aby zmluvu uzatvorila. Prvostupňovým súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré preukazovalo, že odporkyňa sa snažila o získanie úveru a výsluchom samotného navrhovateľa bolo potvrdené, že uzatvorenie zmluvy bolo viazané práve poskytnutím úveru navrhovateľke. V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľke boli dve žiadosti o poskytnutie úveru zamietnuté. Zmluvné strany si boli vedomé, že kúpna cena môže byť zaplatená len z poskytnutého úveru. V danom prípade išlo o objektívne posúdenie, či je možné zo strany odporkyne spravodlivo požadovať, aby kúpnu zmluvu uzatvorila, ak zdroj finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti nemala. Práve túto skutočnosť považoval aj odvolací súd za podstatnú pri určení, či je možné spravodlivo od odporkyne požadovať, aby došlo k nahradeniu prejavu jej vôle k uzatvoreniu tejto zmluvy.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli navrhovateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnila.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .