Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-323-2013.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/323/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, p r o t i žalovanému: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. nad E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 269,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190,55 Eur, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 190,55 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania právneho zastúpenia v sume 30,84 Eur a iné trovy konania v sume 6,83 Eur, k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to všetko v mesačných splátkach v sume 30 Eur splatných vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci pod následkom straty výhody splátok.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalobcovi voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 269,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 9.12.2011 do zaplatenia a trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z návrhu žalobcu zo dňa 22.5.2013 zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 5.4.2004 Zmluvu č. A XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 100 Eur s tým, že ustanovenie dodatku,
v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako „neprijateľná zmluvná podmienka“ a v súlade s ustanovením § 53 a) Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Preto žalobca sa predmetným návrhom domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón Nokia 2730, a to vo výške 99 Eur, keď uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby - doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinností žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanému. Okrem škody za akciový telefón vznikli žalobcovi ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania.
Žalobca Pokusom o pokonávku zo dňa 24.11.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr vo výške 190,55 Eur za služby a sumu 100 Eur ako zmluvnú pokutu a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote do 8.12.2011. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval zaplatením sumy 20 Eur za neuhradené služby. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku od 9.12.2011. Žalobcova pohľadávka predstavuje celkovú sumu 269,55 Eur (190,55 Eur za neuhradené služby a 99 Eur náhrada škody). Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 269,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 9.12.2011 do zaplatenia.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal
do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení jej dodatku.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu je možné vyhovieť iba čiastočne a to v časti o zaplatenie dlhu žalovaného, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním služieb zo strany žalobcu, keď žalobca si riadne splnil svoju povinnosť a poskytol žalovanému služby v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, ale svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetných zmlúv o pripojení si riadne a včas nesplnil, keď nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 190,55 Eur za obdobie od mája 2011 do augusta 2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb poskytnutých žalobcom žalovanému je dôvodný, a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu služieb v lehote splatnosti faktúr a ani v dodatočnej lehote poskytnutej žalobcom v zmysle pokusu o pokonávku, žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( t.j. ku dňu 9.12.2011) predstavovala 1,25 %, preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd v súlade s citovaným ust. § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 190,55 Eur s príslušenstvom v splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, nakoľko žalobca vo vyjadrení k žiadosti žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 28.1.2014 uviedol, že súhlasí s úhradou záväzku žalovaného v mesačných splátkach v sume 30 Eur.
Žalobca si okrem vyfakturovaných a nezaplatených cien služieb uplatnil voči žalovanému za porušenie zmluvných povinností v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení aj náhradu škody v sume 99 Eur.
Súd dospel k záveru, že titulom náhrady škody nie je možné žalobe v tejto časti vyhovieť.
Z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, keď zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný) a zavinenie (znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pre splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti; právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nemá navrhovateľ právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Nokia 2730 a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie poskytnutý žalovanému, t.j. škody vo výške 99 Eur, nakoľko súd dospel k záveru, neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady tejto škody, nakoľko aj keď žalovaný svojím konaním porušil právnu povinnosť - podmienky zmluvy uzavretej so žalobcom zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody (vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný). Žalobca súčasne žiadnym spôsobom nepreukázal hodnotu telefónov/telekomunikačných zariadení a ani v tomto smere nenavrhol žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti istiny o zaplatenie 99 Eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol čiastočne úspešný v konaní (žalobca bol úspešný v 70,69%, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného bol neúspešný v 41,38%, potom čistý úspech žalobcu bol v 41,38%) priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 30,84 Eur ako 41,38% zo sumy 74,52 Eur ( podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby á 23,24 Eur prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20% DPH zo sumy 62,10 Eur v sume 12,42 Eur) a iné trovy konania v sume 6,83 Eur ako 41,38% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, ktoré súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovaného zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.
Súd čiastočne úspešnému žalobcovi voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si voči nemu žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.