Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. N. X, V. C. S., t. č. U. X. XX, H., právne zastúpená JUDr. Natáliou Stahovcovou, advokátkou so sídlom Karpatská 6, Bratislava, a otca: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, H., t. č. bytom C. N. X, V. C. S.V., právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá D. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú D. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

IV. Styk otca s maloletou sa upravuje nasledovne:

- v párnom týždni je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu, kedy si maloletú prevezme v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje o 16:00 hod. a odovzdá ju v rovnakom týždni vo štvrtok o 8:00 hod. v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje

- otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny piatok od 16:00 hod., kedy si maloletú prevezme v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá ju matke v rovnakom týždni v nedeľu o 18:00 hod, v mieste bydliska matky maloletej;

- v nepárnom týždni je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu stredu, kedy si maloletú prevezme v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje o 16:00 hod. a odovzdá ju v rovnakom týždni v piatok o 8:00 hod. v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje.

- počas vianočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou vždy 24.12. od 19.00 hod. do 21.00 hod. a 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

V. V dňoch od 31.12. príslušného kalendárneho mesiaca do 1.1. príslušného kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho roka bude maloletá v starostlivosti matky.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VII. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -19 zo dňa 25.03.2022.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.03.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D.. Žiadala, aby súd zveril maloletú D. do jej osobnej starostlivosti a taktiež žiadala zaviazať otca povinnosťou platiť na maloletú výživné v sume 1.380,- eur mesačne.

2. Otec s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malletej D. nesúhlasil, otec mal záujem podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletú. Pokiaľ ide o výživné, otec bol pripravený výživné na maloletú platiť, nesúhlasil však s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 22.06.2022 neformuloval žiadny svoj konkrétny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej ale nechal priestor pre rodičovskú dohodu. Mal za to, že konštruktívna dohoda s matkou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností najlepšie zohľadní potreby a záujmy maloletej.

3. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

4. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

5. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

6. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, a to s rodným listom maloletého dieťaťa, písomnými vyjadreniami matky a otca maloletej, listami vlastníctva k nehnuteľnostiam, psychologickým posudkom o psychickej spôsobilosti otca na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, rozhodnutím MV SR, OR PZ BA I o zastavení konania vo veci zaistenia zbrojného preukazu, preukazov zbraní a zbrane voči otcovi, záznamom z informatívneho výsluchu rodičov pred koordinátorom OS BA II, rozpisom výdavkov matky na maloletú, návrhom dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, správou ÚPSVaR zo šetrenia v domácnosti matky a z vykonaného pohovoru s maloletou, daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2021 a 2022 predložených otcom, rodnými listami ďalších vyživovacích povinností otca, potvrdením o príjme matky za posledných 12 mesiacov, ako aj výsluchom účastníkov konania resp. ich právnych zástupcov na pojednávaní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

17. V konaní bolo nesporné, že maloletá D. je dieťa rodičov - matky I. Y. a otca I. R.. Rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá býva u matky. Náklady na bývanie matky predstavujú sumu 750 eur mesačne. Náklady na výživu maloletej vyčíslila jej matka na sumu 460 eur mesačne. Maloletá toho času navštevuje škôlku, pričom náklady na škôlku hradí otec, od septembra 2023 začne maloletá chodiť do školy. Náklady na maloletú, vyčíslené matkou, pozostávajúce z nákladov na škôlku, stravu, ošatenie, obuv, drogériu, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové a záujmové aktivity, považoval súd za štandardné a všeobecne známe.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka, no otec sa s maloletou stretáva, prejavuje o ňu záujem, prispieval na jej výživu aj pred začatím tohto konania. Zo správy ÚPSVaR vypracovanej na základe vykonaného šetrenia v domácnosti matky a

vykonaného pohovoru s maloletou, vyplynulo, že dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Komunikácia medzi rodičmi je dobrá, na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej sa vedia dohodnúť, otec sa s maloletou stretáva každý druhý víkend a taktiež aj v ostatné dni v týždni, a to podľa dohody medzi rodičmi. Maloletá počas pohovoru uviedla, že s otcom sa stretáva rada, boli spolu aj na lyžovačke, s otcom sa chce stretávať. Z vykonaného pohovoru vyplýva, že maloletá má k otcovi vytvorený veľmi pekný vzťah. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, matka predložila potvrdenie o príjme za posledných 12 mesiacov, z ktorého vyplynulo, že pracuje v spoločnosti I. X. &. X. G..M..B.. ako obchodná zástupkyňa a jej priemerný mesačný príjem je 2 367,27 eur netto. Otec maloletej predložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2021 a 2022, z ktorých vyplynulo, že jeho čistý mesačný príjem v roku 2022 predstavoval sumu 2 783,20 eur. Otec maloletej má ešte ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, a to voči deťom z predchádzajúceho manželstva.

19. Rodičia maloletej sa v priebehu konania pokúšali o uzatvorenie rodičovskej dohody, čo vyplynulo jednak z informatívneho výsluchu rodičov pred koordinátorom pre rodinné záležitosti OS BA II, ale taktiež z predložených emailových komunikácií medzi právnymi zástupcami rodičov, ako aj zo samotných podaní účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 22.03.2023 právni zástupcovia oznámili súdu, že rodiča maloletej sa vedia zhodnúť takmer na všetkých bodoch navrhovanej rodičovskej dohody, s výnimkou úpravy jedného dňa v týždni, pokiaľ ide o styk maloletej s otcom. Rodičia sa dohodli na tom, že maloletá D. bude zverená do osobnej starostlivosti matky a že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Rovnako sa vedeli dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, a to na sume 500,- eur mesačne. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, rodičia sa zhodli na styku otca s maloletou v každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., taktiež každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtku do 8:00 hod. Matka maloletej nesúhlasila so stykom otca s maloletou v každom párnom týždni od stredy od 16:00 hod. do štvrtku do 8:00 hod. s odôvodnením, že by to pre maloletú znamenalo pričasté striedanie domácností, najmä s ohľadom na skutočnosť, že maloletá D. začne v septembri 2023 chodiť do školy. V priebehu pojednávania ešte matka navrhla úpravu styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov, pričom v tieto dni pôvodne styk maloletej s otcom nemal podliehať osobitnej úprave. Matka navrhla, že počas vianočných sviatkov bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou vždy 24.12. od 19:00 hod. do 21:00 hod a 26.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod. V dňoch od 31.12. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka bude maloletá výhradne v starostlivosti matky. Otec s navrhovanou úpravou počas vianočných a novoročných dní súhlasil. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní k spornému dňu v párnom kalendárnom týždni (styk otca s maloletou od stredy do štvrtku) uviedla, že v navrhovanej úprave nevidí žiadny problém, mala za to, že úprava styku otca s maloletou, tak ako bola navrhovaná a predbežne dohodnutá medzi rodičmi, aj vrátane jedného sporného dňa, je v záujme maloletej.

20. Súd rešpektujúc právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

21. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov ako aj pri úprave styku maloletej s druhým rodičom a úprave vyživovacej povinnosti vychádzal predovšetkým z úpravy, na ktorej sa rodičia vedeli spoločne dohodnúť. Mal za to, že sú to predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa, ktorí najlepšie vedia, čo je pre ich dieťa vyhovujúce a čo je v jeho najlepšom záujme. Uzatvorenie rodičovskej dohody medzi rodičmi stroskotalo na jednom spornom dni v týždni, preto súd pristúpil k autoritatívnemu rozhodnutiu. Súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, tak ako to rodičia zhodne navrhovali. Mal za to, že maloletá má u matky vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu a taktiež nevzhliadol žiadnu prekážku na strane matky, ktorá by bránila vo zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.

22. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že obaja rodičia majú v podstate nadštandardné majetkové pomery, pričom maloleté dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov. Otec maloletej prispieval na jej výživu už pred začatím tohto konania, taktiež sa podieľal na úhrade nákladov na škôlku. Tieto skutočnosti matka nepoprela. Súd pri určení výživného opäť vychádzal zo skutočnosti, že rodičia sa aj v tejto otázke vedeli dohodnúť, a to konkrétne na sume 500,- eur mesačne. Súd túto sumu považoval za primeranú, a to s ohľadom na majetkové pomery oboch rodičov,

i na mesačné výdavky na maloletú. Súd zohľadnil pritom nielen zárobkové pomery otca a odôvodnené výdavky maloletej, ale aj podiel otca na starostlivosti o maloletú. Matka svojim návrhom pôvodne žiadala priznať výživné vo výške 1 380,- eur mesačne, preto súd v časti prevyšujúcej priznané výživné v sume 500,- eur, návrh matky zamietol.

23. Pri úprave styku súd taktiež nemal dôvod odchýliť sa od úpravy, ktorá bola v zhode oboch rodičov. Súd vychádzal v prvom rade z najlepšieho záujmu dieťaťa, lebo podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa dieťaťa. Tento najlepší záujem súd posudzoval s ohľadom aj na ďalšie práva dieťaťa, ako napríklad právo dieťaťa na rodinný a súkromný život, ktoré mu poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8 a čl. 14 v nadväznosti na právo na starostlivosť oboch rodičov garantované čl. 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa; rovnako participačného práva dieťaťa vyplývajúceho z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri posudzovaní tohto najlepšieho záujmu dieťaťa súd záujem vyvažoval so záujmami ostatných dotknutých strán, t. j. rodičov. S odkazom aj na prípad Sahin vers. Nemecko sa súd snažil nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa a záujmom rodičov, s osobitným dôrazom na dieťa. Ako už bolo vyššie uvedené, súd vychádzal z úpravy styku otca s maloletou, na ktorej sa obaja rodičia vedeli dohodnúť. Pokiaľ ide o sporný deň v párnom kalendárnom týždni, súd dospel k záveru, že nie je na ujmu maloletej, aby sa stretávala s otcom aj každý párny kalendárny týždeň od stredy 16:00 hod. do štvrtku 8:00 hod. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj vyjadrene kolíznej opatrovníčky, ktorá takúto úpravu nepovažovala za problémovú resp. rozpornú s najlepším záujmom maloletej. Súd v neposlednom rade vzal do úvahy i skutočnosť, že otec maloletej na pojednávaní odsúhlasil zmenu navrhovanú matkou, týkajúcu sa jeho stretávania s dcérou počas vianočných a novoročných dní. Otec zareagoval na matkou navrhovanú zmenu promptne a v prospech matky. Súd je toho názoru, že maloletá má rovnako dobrý vzťah s oboma rodičmi a rozhodne nebude na jej škodu rozšírený styk s otcom.

24. S poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine v spojení s § 36 ods. 1 zákona o rodine súd tiež rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. V tejto otázke rodičia taktiež dospeli ku konsenzu a prejavili tak pred súdom rešpekt k vzájomným rodičovským právam.

25. Záverom súd dodáva, že oceňuje snahu rodičov dospieť k rodičovskej dohode, čo sa síce nakoniec nepodarilo, vzhľadom na spor ohľadom jedného dňa v párnom kalendárnom týždni, súd sa však aj napriek tomu snažil rešpektovať úpravu, ktorá bola v zhode oboch rodičov. Súd má za to, že rodičia maloletej spolu vedia komunikovať, a to aj napriek tomu, že už netvoria pár, dostatočne si uvedomujú dôležitú rolu ich oboch v živote ich dcéry a súd verí, že rodičia nakoniec nájdu zhodu aj v tom, na čom sa doposiaľ dohodnúť nedokázali, najmä s ohľadom na najlepší záujem maloletej D..

26. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).