Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/282/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne L. B., M.. XX.X.XXXX, Q. F. D. Č.. XXX, zast. JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanému Š. B., M.. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcemu v B., C. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom T.. U. R., S. G. P. B. - G., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9. júna 2011, č.k. -321 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1. z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému hnuteľné veci uvedené vo výroku jeho rozsudku spolu v hodnote 11 779,76 eura (354.877,- Sk);

2. u l o ž i l žalovanému povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni sumu 11.949,49 eura (359.990,- Sk) a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku;

3. v y s l o v i l, že štát nemá právo na náhradu trov konania a

4. účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n a l.

Svoje rozhodnutie vo veci samej založil na zistení, že manželstvo účastníkov, ktoré uzavreli dňa X.X.XXXX bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Obvodného súdu II zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XX (právoplatnosť nadobudol dňa XX.X.XXXX), do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom na jednotlivých položkách, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva a na aktuálnej cene sa účastníci konania dohodli. Veci, ktoré patria do BSM, avšak v čase rozhodovania súdu už neexistovali (osobné motorové vozidlo zn. L. XXX, chladnička zn. K. a šijací stroj zn. F.) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, lebo mal za preukázané, že žalovaný bez súhlasu žalobkyne odpredal motorové vozidlo zn. L. a u chladničky zn. K. a šijacieho stroja zn. F. nepreukázal, že by došlo k ich zničeniu opotrebovaním. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevzal veci, ktoré účastníci konania síce nadobudli za trvania manželstva, ale dostal ich niektorý z účastníkov do daru (dámsky kožuch líška, zlaté retiazky, zlatý prsteň, zlatá spona na

kravatu, snubné prstene, hodinky dámske a pánske). Neprihliadol na pôžičku žalovaného pred vstupom do manželstva v sume 450.000,- Sk s odôvodnením, že nebolo preukázané, ktoré veci z tejto požičanej sumy kúpil a vzal do vyporiadania aj veci, o ktorých žalovaný tvrdil, že boli zakúpené z predmetných pôžičiek a na tom základe ich žiadal z BSM vylúčiť. Vzhľadom na odlišné tvrdenia účastníkov konania o výške zaplatenej kúpnej ceny za byt na K. ul. v B. pre vyporiadanie BSM vzal za smerodajnú sumu 160.000,- Sk, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve a takúto výšku potvrdil aj L.. I. B. (účastník kúpnej zmluvy o prevode bytu, ktorý kúpnu cenu po odstúpení od kúpnej zmluvy vracal žalovanému) a žalobkyňa na svoje tvrdenie o výške kúpnej ceny 360.000,- Sk žiadne dôkazy nepredložila. Podobná situácia bola aj ohľadom lyžiarskej výstroje, ktorá mala byť kúpená výlučne pre žalovaného v sume 50.000,- Sk, o ktorom tvrdení tiež neposkytla žiaden dôkaz. Pokiaľ žalobkyňa žiadala započítať do BSM 15.000,- Sk aj z dôvodu vykonaných omietok na K. E., tieto boli pánom B. vykonané bezodplatne, a teda zo spoločných peňazí žiadna suma vynaložená nebola. Do vyporiadania BSM nepojal garáž, ktorú žalovaný kúpil až v roku XXXX, t.j. po zániku manželstva, a preto do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí a nevyporiadaval ani sumu z predaja obchodného podielu žalovaného vo firme B. - P., P..D..G.. B., lebo k odpredaju došlo až po zániku manželstva. Keďže zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že zo spoločných peňazí počas trvania manželstva bola splatená pôžička vo výške 20.000,- Sk, ktorú zobral žalovaný pred uzavretím manželstva, pripočítal v prospech žalobkyne pri celkovom vyporiadaní sumu 10.000,- Sk. Celkovú hodnotu vecí patriacich do BSM vyčíslil sumou 354.877,- Sk, čo pri rovnakom podiele účastníkov konania vychádza v prospech jedného 177.438,50 Sk. Podiel žalobkyne vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 177.438,50 Sk plus polovičný podiel na investíciách vo výške 92.551,50 Sk plus polovičný podiel vo výške 80.000,- Sk, ktorý bol žalovanému vrátený L.. B. po odstúpení od zmluvy a napokon plus 10.000,- Sk z titulu pôžičky žalovaného hradenej počas manželstva vo výške 20.0000,- Sk. Uzavrel, že celkove je žalovaný povinný zaplatiť na vyrovnanie podielu v prospech žalobkyni sumu 359.990,- Sk, t.j. 11.949,49 eura.

Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. a keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalovaný je na invalidnom dôchodku a t. č. sa zdržiava na neznámom mieste, rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré hradil Wüstenrot stavebnej sporiteľni za poskytnutie informácie (358,- Sk).

O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že takúto žalobu mohol podať ktorýkoľvek z účastníkov konania, ani jeden z účastníkov nemal vo veci výslovný úspech, resp. neúspech, rozhodnutie je v prospech obidvoch účastníkov konania, ktorí sa nevedeli vyporiadať dohodou a prihliadol aj na sociálne postavenie obidvoch účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi účastníkmi nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý zaujal ohľadom náhrady trov odvolacieho konania v uznesení sp. zn. zo dňa 17.2.2009. Namietala, že v danom konaní neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd mohol aplikovať ustanovenie Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Uviedla, že nedokáže si vysvetliť, z čoho prvostupňový súd vychádzal, keď dospel k záveru, že v súdenom prípade ide o celkom výnimočný prípad, ktorý mal spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V konaní o vyporiadanie BSM musela ona preukazovať a to od začiatku konania v roku 1996, že do zaniknutého BSM patrí osobné motorové vozidlo zn. L., ktoré žalovaný bez jej súhlasu odpredal a tiež, že do zaniknutého BSM patrila suma, ktorú manželia B. vrátili žalovanému titulom vrátenia kúpnej ceny za byt na K. E.. F. B.. Tiež uviedla, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové a zárobkové pomery všetkých účastníkov, ale si všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatňovaniu práva na súde a ich postoj v konaní. Žalovaný nemal

žiaden záujem podať návrh súd, lebo v čase zániku BSM manželov mal v držbe všetky veci, ktoré boli predmetom vyporiadania. Snažil sa zdržiavať priebeh konania a zatajovať, že do BSM patrili aj ďalšie veci, ako aj byt, ktorý však nemohla užívať a bol prevedený na žalovaného dcéru z prvého manželstva. To, že sa na vyporiadaní BSM nevedeli dohodnúť, spôsobil svojím postojom v konaní výlučne žalovaný. Rovnako je vykonštruovaný jeho údajný sociálny status, keďže má vo faktickej držbe všetky hnuteľné veci, ktoré boli predmetom vyporiadania, vlastní byt na C. E.., takže jeho sociálne postavenie, spolu s invalidným dôchodkom, ktorý poberá, je neporovnateľné s jej sociálnym postavením, keď zo zaniknutého BSM doposiaľ neobdržala a zrejme ani neobdrží žiadne finančné prostriedky.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo ods. 2 cit. ustanovenia).

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (ods. 3 cit. ustanovenia).

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách sporového konania (o aké ide aj v prejednávanej veci) platia dve základné zásady, a to zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania (zásada úspechu, t.j., že právo na náhradu trov konania sa riadi mierou úspechu - a ) a zásada účelnosti (t.j., že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva). Ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania a uplatňuje sa v prípade, ak účastník mal neúspech v spore v nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Súd nemusí ale náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať i v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Je tomu tak v prípadoch, keď dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré na rozhodnutie aplikuje ustanovenie a náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré dáva súdu možnosť prihliadnuť na osobitosti konkrétneho prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ak sú dané, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery (všetkých) účastníkov konania, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a podobne.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa videl jednak v okolnostiach veci, menovite v povahe veci, keď prihliadal na to, že žalobu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov mohol podať ktorýkoľvek z účastníkov konania a rozhodnutie je v prospech obidvoch účastníkov konania, ktorí sa nevedeli vyporiadať dohodou a tiež, že v konaní ani jeden z účastníkov nemal výslovne úspech alebo neúspech. Zároveň prihliadal aj na okolnosti na strane účastníkov, menovite na sociálne postavenie obidvoch účastníkov konania (žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a žalovaný je na invalidnom dôchodku). S týmto odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd, naň poukazuje ( ) a preto len na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov dodáva:

S prihliadnutím na povahu veci ak predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov má z hľadiska použitia ustanovenia význam aj zistenie, či účastník, ktorý žalobu o vyporiadaní BSM podal, pred jej podaním urobil druhému účastníkovi (rozvedenému manželovi) návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom uplatňovaným následne v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanému pred podaním žaloby predložila konkrétny návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo svojej žalobe ani neuviedla tvrdenia týkajúce sa okolností, pre ktoré k dohode o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi nedošlo. Z porovnania jej žalobného návrhu a rozhodnutia vo veci je zrejmé, že v konaní nemala plný úspech, keď sa (o.i. napr. domáhala vyporiadania aj vecí, ktoré účastníci nenadobudli za trvania manželstva (garáž, obchodný podiel žalovaného v spoločnosti s ručením obmedzeným). Z obsahu spisu teda nemožno vyvodiť, že by dohoda účastníkov o vyporiadaní ich BSM bola zmarená len v dôsledku postoja žalovaného, ba ani skutočnosť, či žalobkyňa sa vôbec o uzavretie tejto dohody so žalovaným pred podaním žaloby pokúsila. Napokon nedostatok dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach veci nemožno vyvodiť ani z ďalšieho postoja žalobkyne v konaní, keď trvala i na návrhoch týkajúcich sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré neboli po práve.

K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu je kvôli úplnosti potrebné dodať, že odvolací súd v označenom uznesení právny názor k rozhodnutiu o trovách (ani) odvolacieho konania nevyslovoval.

Za tohto stavu odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku v rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, keď prvostupňový súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust.

Z týchto odvolací súd podľa ust. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.