Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľky: D. X. H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., V. 7, zastúpená Centrom právnej pomoci, Námestie Slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. rad XXX, Y. J., zastúpený JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o rozvod manželstva, o úpravu práv výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Levice, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -90 zo dňa 20. januára 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode a v časti výroku o trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 25.05.1996. Na čas po rozvode maloletú S. I., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej S. sumou 200,00 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že je odporca povinný platiť výživné k rukám navrhovateľky vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. O trovách konania rozhodol podľa prvej vety tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami Zákona o rodine, , , , , , , , . Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a neplní si svoj spoločenský účel. Účastníci dlhodobo spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a každý z nich vedie samostatný život bez potreby spolužitia s druhým manželským partnerom a pretrváva u nich aj odcudzenie. Toto bolo spôsobené aj charakterom práce odporcu, pracujúceho ako vodič, ktorý bol často na pracovných cestách, čo spolu s problémami vo finančnej oblasti, pri rozdielnych pohľadoch na životné situácie viedlo k vážnemu rozvratu ich vzťahov. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s prihliadnutím na to, že sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou, preto realizáciu styku ponechal na dohode rodičov. Pokiaľ ide o výživné, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností a schopností povinných rodičov určil výživné sumou 200,00 eur mesačne. Vychádzal zo zistenia, že odporca je nezamestnaný, bez evidencie na ÚPSVaR, má prisľúbenú prácu u zamestnávateľa PAPO, s.r.o. v Trnave, kde by ako vodič kamióna mal mať príjem 300,00 eur mesačne a diéty. U predchádzajúceho zamestnávateľa MS

TRANSPORT, s.r.o. dosahoval priemerný čistý mesačný príjem, vrátane diét 602,08 eura, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú a vykonával prácu vodiča kamiónu v rámci krajín EÚ. Od tohto zamestnávateľa odišiel sám, pracovný pomer ukončil výpoveďou, pretože nebol spokojný. Predtým, od 11.12.2011 do 06.05.2013 pracoval ako vodič kamiónovej medzinárodnej dopravy v Bra-Doprava, s.r.o., kde pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú ukončil sám, dohodou. U tohto zamestnávateľa dosahoval príjem 1.332,33 eura vrátane diét. Podľa vyjadrenia odporcu si na cestách varil, diéty míňal na živobytie a niečo si z nich ušetril. Vlastní vozidlo Renault , ktoré má 15 rokov, výdavky na pohonné hmoty činia 30,00 eur mesačne. Je vlastníkom rodinného domu a priľahlého pozemku, vlastníkom podielov na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Tekovské Nemce, ktoré nadobudol dedením. Ornú pôdu využíva družstvo a dostáva za ňu naturálie vo forme žita. Maloletá študuje v 2. ročníku SOŠ Animus v Nitre, pobočka Levice, býva u starej matky z matkinej strany, cestovné do školy a späť má 2,00 eur týždenne a 0, 45 eura MHD. Víkendy trávi u matky, poplatok za obedy v škole je 40,00 eur na 2 mesiace, výdavky na školu - školné 100,00 eur na školský rok, ktorý matka nevedela zaplatiť, pretože nemala finančné prostriedky, rovnako príspevok na ZRPŠ v sume 35,00 eur a poistenie na školský rok vo výške 30,00 eur. V škole sa skladajú na stužkovú slávnosť 80,00 eur, ktorý matka v tomto školskom roku pre nedostatok finančných prostriedkov ešte neuhradila, musí uhradiť poplatok za učebnice okolo 30,00 eur a predpokladaný výdavok na školský rok 2013/2014 ohľadom akcií organizovaných školou je 20,00 eur. Škola umožňuje žiakom zúčastniť sa plaveckého výcviku za 150,00 eur a lyžiarskeho výcviku 150,00 eur. Maloletá má problémy so zubami, má odporučené nosenie zubného strojčeka, má výdavky bežné na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby. Navrhovateľka je zamestnaná v ZŠ Benková ako vychovávateľka. Jej priemerný čistý príjem je 366,65 eura, iný príjem nemá. Poberá prídavok na dieťa 23,10 eura, je nemajetná, obýva 1-izbový byt, ktorý patrí mestu. Má výdavky na nájomné, plyn ani nemá zapojený. Zobrala si úver 5.000,00 eur na prežitie , ktorý spláca. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletej sumou 200,00 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku v časti vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že výživné bolo určené na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže súd nezisťoval jeho osobné pomery a uspokojil sa s tým, že bezdôvodne ukončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa a mal príjem 1.332,33 eura, čo nie je pravda. To nebol zárobok, ale základná mzda s diétami, ktoré sú určené a boli spotrebované na ubytovanie, hygienu, stravovanie. Bol nútený opustiť uvedeného zamestnávateľa, pretože sa mu rozpadávalo manželstvo. Navrhovateľka v čase, keď boli manželia mala prístup k jeho peniazom na účte, z ktorých uhrádzal všetky potreby pre domácnosť. Odišiel k ďalšiemu zamestnávateľovi, kde podstatne poklesol jeho príjem, ale podarilo sa mu prísť skôr domov. Do zamestnania k firme PAPO, s.r.o., Trnava, u ktorého mal začať pracovať 22.12.2013 nenastúpil, je bez práce a príjmu, pričom mu tvrdia, že pracovný pomer s ním uzatvoria, keď budú mať objednávky. Všetky peniaze, ktoré zarábal, posielal na účet, s ktorým disponovala aj navrhovateľka, v tom čase manželka. Chce platiť výživné podľa jeho zárobkových možností, chcel sa dohodnúť a je ochotný akceptovať výživné v sume 130,00 eur, ak odvolací súd dospeje k záveru, že výživné v takejto výške je primerané.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podľa jej názoru súd dostatočne zistil majetkové pomery odporcu a vec správne posúdil a vyhodnotil. Je známe, že väčšiu čas príjmu zamestnancov v kamiónovej doprave s cestami do zahraničia tvoria tzv. diéty, na základe ktorých je táto práca zárobkovo atraktívna a predstavuje podstatný príjem rodiny daného zamestnanca. Správny bol záver súdu, že odporca bezdôvodne ukončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval vyššie príjmy. Jeho tvrdenia, že sa vzdal zamestnania kvôli potrebám rodiny neobstojí, pretože pracovný pomer ukončil v máji 2013 dohodou na vlastnú žiadosť, pričom nezhody medzi nimi pretrvávali už od narodenia dcéry v roku 1997. Ona opustila spoločnú domácnosť vo februári 2013. Jedným z dôvodov bolo, že sa odporca zdržiaval málo doma nielen kvôli práci, ale aj iným záujmom. Odporca na poslednom pojednávaní uviedol, že pracovnú zmluvu má uzatvoriť v týždni, v ktorom sa uskutočnilo posledné pojednávanie. V odvolaní uvádza, že spoločnosť mu stále tvrdí, že bude práca a budú mať objednávky. Podľa ním doteraz poskytnutých informáci í nie je viazaný žiadnym druhom zmluvného vzťahu k uvedenej spoločnosti, preto si môže hľadať prácu aj u iných firiem, keďže má dlhodobú prax vodiča kamiónovej dopravy a veľmi dobré podmienky uplatniť sa na tomto trhu práce a dosahovať porovnateľný príjem ako doposiaľ. Navyše, nie

je ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zdravotné poistenie si platí sám z čoho vyplýva, že má vytvorené úspory a jeho finančná situácia nie je taká slabá, ako tvrdí.

Kolízny opatrovník k odvolaniu písomne vyjadrenie nepodal.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v spojení s dospel k záveru, že odvolanie odporcu v odvolaní napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti a súvisiacom výroku o trovách konania nie je dôvodné. V ostatných častiach týkajúcich sa rozvodu manželstva účastníkov a zverenia maloletej S. rozsudok odvolaním nebol napadnutý a preto nadobudol právoplatnosť.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky podaný na súde prvého stupňa dňa 18.03.2013, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a zverenia maloletej S. do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej S. sumou 400,00 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že vzťahy s odporcom nie sú dobré, manželstvo si neplní svoje funkcie, viac ako 10 rokov k nemu nič necíti, intímne sa spolu nestýkajú a doposiaľ spolu žili len kvôli strachu, že uskutoční vyhrážky, ktoré používal v čase, keď vyjadrila úmysel podať návrh na rozvod manželstva. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom, ktorý je v časti vyživovacej povinnosti odporcu predmetom preskúmania odvolacím súdom, manželstvo účastníkov konania rozviedol a maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,00 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky dieťaťa do 15 dňa príslušného mesiaca vopred.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu, využijúc postup podľa ust. , sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov len podčiarkuje, že aj podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovým súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú determinované jeho vekom a štúdiom na strednej škole. Štúdium na strednej škole, okrem bežných výdavkov, zahŕňa výdavky na stužkovú slávnosť, výdavky primerané potrebám a vývojovému stupňu dieťaťa, napríklad na plavecký výcvik, lyžiarsky výcvik a ďalšie. Zvýšené výdavky tvoria aj zdravotné potreby dieťaťa, keď má odporučenie nosiť zubný strojček, na zakúpenie ktorého ale matka nemá finančné prostriedky. Bolo preukázané, že matkin príjem je nízky, zarába iba 366,65 Eur mesačne, iné príjmy nemá a spláca hypotéku mesačne po 105,15 Eur, ktorú si zobrala za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre bežné potreby, okrem toho hradí náklady na bývanie v jednoizbovom byte, v ktorom bývajú s dieťaťom. Podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa určené výživné vychádza nielen v súčasnosti, resp. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa deklarovaného príjmu odporcu, ale aj zo skutočnosti, že odporca svojou výpoveďou u predchádzajúceho zamestnávateľa MS Transport s.r.o. ukončil pracovný pomer, pôvodne uzatvorený na dobu určitú na vlastnú žiadosť. U tohto zamestnávateľa dosahoval príjem 602,08 Eur. Nie je možné prehliadnuť, že aj predchádzajúci pracovný pomer, u zamestnávateľa Bra - Doprava s.r.o., u ktorého dosahoval spolu s diétami, ktoré sú súčasťou príjmov, na ktoré sa prihliada pri určení vyživovacej povinnosti, príjem 1.332,33 Eur mesačne ukončil na vlastnú žiadosť. V tejto súvislosti preto neobstojí námietka odporcu v odvolaní, že táto suma nebola príjmom, pretože ju tvorili aj diéty a súd mal vychádzať len zo základného príjmu, bez diét. Tvrdenie v odvolaní, že tento pracovný pomer ukončil kvôli rozpadávajúcemu sa manželstvu v konaní nepreukázal. Pokiaľ poukazuje na to, že k jeho finančným prostriedkom mala prístup aj navrhovateľka v čase, keď boli manželia, išlo o prostriedky tvoriace BSM, preto je táto skutočnosť právne irelevantná, keďže v tomto konaní súd určuje výživné na čas po rozvode účastníkov konania a rozvodom manželstva zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. To, že doposiaľ nie je zamestnaný vo firme Papo s.r.o. v Trnave, kvôli ktorému zamestnaniu ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa MS Transport, s.r.o., a nemá žiadny príjem tiež nie je právne významná, pretože ako uviedol aj súd prvého stupňa, pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť a to nielen u tohto, ale aj u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval vyšší príjem, preto sa pri určení výživného pre maloleté dieťa vychádza z toho, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Žiadny právne významný dôvod pre vzdanie sa zamestnania v konaní nepreukázal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že odporca doposiaľ nie je evidovaný na Úrade práce nasvedčuje tomu, že má finančné prostriedky na zabezpečenie svojich potrieb, nie je odkázaný na dávky sociálnej pomoci ani dávky v nezamestnanosti. Napriek tomu, že nemá príjem, sám je ochotný platiť výživné 130,00 euro, hoci ním deklarované príjmy mu neumožňujú platiť navrhované výživné. S ohľadom na uvedené zistenia je dôvodný záver, že majetkové pomery odporcu odôvodňujú určenie výživného v sume 200,00 Eur mesačne a takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam odporcu a potrebám maloletého dieťaťa a nielenže zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Je nesporné, že príjem navrhovateľky je veľmi nízky a zabezpečuje z neho náklady na bývanie dieťaťa a ostatné bežné potreby, pričom spláca hypotéku, ktorú si zobrala na zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre seba a dieťa, nie na nadštandardné potreby, ktoré neboli nevyhnutné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami, a preto na iné ako nevyhnutné výdavky nie je možné prihliadať. Odporca je vo veku, kedy je vzhľadom na svoju dlhoročnú prax vodiča kamiónovej dopravy je vysoký predpoklad, že aj v súčasnej dobe je schopný nájsť si zamestnanie a dosiahnuť taký príjem, aby bolo v jeho možnostiach uhrádzať nielen súdom určené výživné pre maloletú dcéru, ale aj svoje výdavky potrebné na zabezpečenie ako nevyhnutných, tak aj ostatných potrieb.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu a súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.