Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/185/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valéria Mihalčinovej a členov JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: BRSC, s.r.o. Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného: JUDr. Pavol Gombos, Advokátska kancelária so sídlom Modavská cesta 21/1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/946593/2012, zo dňa 19. apríla 2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.04.2012 č. 1020501/1/946593/2012, ktorým podľa v nadväznosti na dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 05.10.2011, ktorým správca dane podľa nepriznal nadmerný odpočet za obdobie júl 2010 v sume 604,20 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 9.177,00 Eur platiteľovi dane z pridanej hodnoty BRCS s.r.o., Hlavná č. 600 Streda nad Bodrogom, potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Daňové riaditeľstvo SR, odbor výkonu daňovej kontroly, oddelenie koordinácie a výkonu daňových kontrol vykonalo u daňového subjektu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2010, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. I/332/16052-85747/2011/HorJ zo dňa 19.08.2011. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt ani jeho zástupca sa nezúčastnili prerokovania protokolu, protokol bol prerokovaný v zmysle v deň, ktorý bol určený vo výzve na prerokovanie protokolu, t. j. 27.09.2011. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/24614/11/ Kaš zo dňa 05.10.2011, ktorým daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie júl 2010 nepriznal nadmerný odpočet 604,20 Eur, ale určil vlastnú daňovú povinnosť 9.177,00 Eur. Kontrolovanému daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej fyzickou osobou T. P.

- VENIKOM, Malá Tŕňa č. 125, č. fa XXXXXX/V zo 07.07.2010 za dodanie tovaru - drevené obliny v objeme 510 m3 vo výške základu dane 49.980,00 Eur a 19 % DPH vo výške 9.496,20 Eur a neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom č. fa XXXXXX/JX z 31.07.2010 za výrobu drevených plotov vo výške základu dane 1.500,00 Eur a 19 % DPH vo výške 285,00 Eur z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku tak, ako sú deklarované

na uvedených faktúrach predložených v priebehu výkonu daňovej kontroly, nepreukázal tým splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa , Z z. o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na , uvedeného zákona. Preto správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane uvedenej na týchto faktúrach v celkovej sume 9.781,20 Eur.

K námietke v odvolaní súvisiacej s neakceptovaním žiadosti o prerušenie konania uviedol, že žiadosť o prerušenie konania z 23.03.2011 bola podpísaná neoprávnenou osobou k zastupovaniu a naviac v tejto žiadosti sa žiadalo o prerušenie konania v súvislosti s výkonom kontrol na dani z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2010 až jún 2010, nie však za mesiac júl 2010.

K odvolacej námietke, že ku kontrole predložil všetky obvyklé predkladané a vyžadované doklady uviedol, že daňový subjekt preukazoval zákonný nárok na odpočítanie dane dodávateľskými faktúrami, pokladničnými dokladmi preukazujúcimi úhradu faktúr v hotovosti a skladovou kartou zásob komodity drevené obliny. Predložená skladová evidencia zásob - bez označenia miesta skladu pozostávala z jedného listu s ručným popisom dodania na sklad - 4-krát od fyzickej osoby T. P. - VENIKOM (1-krát v apríli, 2-krát v júni a 1-krát v júli). Na skladovej karte nebolo uvedené žiadne vyskladnenie oblín, či už na predaj, prípadne do výroby. Predložená skladová evidencia nespĺňala základné náležitosti vyplývajúce z a o účtovníctve (nebolo vedená správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne). K faktúre deklarovanej výrobu drevených plotov od spoločnosti JOMADO s.r.o. bola predložená Zmluva o dielo z 01.01.2010, predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa (JOMADO s.r.o.) dodať pre objednávateľa (BRCS s.r.o.) v prevádzkových, výrobných a skladovacích priestoroch zabezpečiť - nakládku a vykládku kamiónov, prekládku drevárskeho tovaru (hranoly, foršne, dosky, kolíky, drevené ploty, drevené kolíky, piliny), ostatné manuálne práce podľa potreby a výrobu drevených plotov a iného drevárskeho tovaru. Cena za vykonanie diela zhotoviteľom je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej cena sa stanovuje na 1,00 Eur ročne + 19 % DPH. Predložené dôkazy neodrážali reálny nákup tovarov a služieb.

Zákon o DPH dôsledne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie - Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2007 a nahradila Smernicu Rady č. 77/388/EHS o zosúladení právnych prepisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Šiesta smernica“). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Šiestou smernicou. Podľa záverov Súdneho dvora ES uvedených v rozsudku Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“ tiež vyplýva, že uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva (ide najmä o rozsudky z 11.10.1977, Cremer, 125/76, Zb. s. 1593, bod 21; z 03.03.1993, General Milk Products, C-8/92, Zb. s. I-779, bod 21, a Emsland-Stärke, bod 51). Pokiaľ správca dane zistí, že právo na odpočet bolo vykonané podvodným spôsobom, alebo bolo zneužité, je oprávnený požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie súm za každé takéto plnenie.

K odvolacej námietke, že správca dane súbežne vykonal kontrolu v spoločnostiach prepojených osobou T. P. uviedol, že proces daňovej kontroly, práva a povinnosti kontrolovaného daňového subjektu, ako i práva a povinnosti správcu dane sú zakotvené v procesnom daňovom predpise, t. j. . Daňová kontrola je základným aktom daňového konania a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. V zmysle a dokazovanie vykonáva správca dane, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, nakoľko podľa uvedeného zákona daňový subjekt je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Táto povinnosť pre neho vyplýva aj z . Daňový subjekt v priebehu rokov 2009 a 2010 vykazoval vo svojich daňových priznaniach len nadmerné odpočty, ktoré mal v zmysle zákona o DPH právo odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti

v nasledujúcom zdaňovacom období. Daňový subjekt nevykazoval v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vlastnú daňovú povinnosť, nemohol teda odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období.

K námietke, že správca dane odberateľské faktúry predložené daňovým subjektom v odôvodnení dodatočného platobného výmeru vôbec nevyhodnotil a nevyvodil z nich záver uviedol, že daňový subjekt deklaroval v mesiaci júl 2010 dodanie 215 600 ks drevených kolíkov 3 x 5 x 110 cm v celkovej sume 797.720,00 Eur spoločnosti EUROPLANT - SK KFR., Külterület 049/8, hrsz, 3989 Alsóregmec so sídlom v Maďarsku správca dane daňovou kontrolou zistil, že nákup a predaj drevených kolíkov mal byť realizovaný medzi spoločnosťami v ktorých je konateľom, prípadne spoločníkom T. P. st.. Na základe výsledkov preverovania deklarovaného predaja drevených kolíkov v mesiaci júl 2010 maďarskej spoločnosti EUROPLANT-SK KFT., správca dane dospel k záveru, že dodanie drevených kolíkov dodávateľom sa neuskutočnilo a jednalo sa len o fakturáciu tovaru, ale tovar reálne dodaný nebol. Preto odberateľské faktúry, ktoré boli predložené, nie sú dôkazom preukazujúcim reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení.

K námietke, že správca dane poukazom na § 71 ods. 6 zákona o DPH ponecháva daň na výstupe, pričom fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a aplikovať na ne príslušné ustanovenia zákona o DPH, o čom pojednáva rozsudok ESD C-454/98 uviedol: Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľné obchody týkajúce sa nákupu tovaru a služieb neboli reálne uskutočnené, v prípade, že daňový subjekt vystaví odberateľskú faktúru, na ktorej bez toho, aby dodal fakturovaný tovar alebo službu, je povinný v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH daň uvedenú na tejto faktúre odviesť do Štátneho rozpočtu SR. Zákon o DPH v § 71 ods. 6 dôsledne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie - Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v ktorej sú zakotvené pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty. V zmysle článku 203 tejto smernice platí, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Preto daňový subjekt bol povinný odviesť daň z pridanej hodnoty ním vystavenej odberateľskej faktúry č. XXXXXX/B z 05.07.2010 a odberateľskej faktúry č. XXXXXX/B z 15.07.2010 pre spoločnosť SHEN TIAN s.r.o., ktorými daňový subjekt deklaroval predaj drevených kolíkov v celkovej sume 57.477,00 Eur. V uvedenom rozsudku bolo zaujaté stanovisko: „Ak vystavovateľ faktúry v dostatočnom čase úplne eliminoval riziko strát na daňových príjmoch, princíp neutrality DPH vyžaduje, že DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, môže byť upravená bez toho, aby takéto vykonanie úpravy bolo podmieňované po tom, čo ako vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.“ Z toho vyplýva, že správca dane by mohol opraviť priznanú daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní len vtedy, ak by daňový subjekt v dostatočnom čase, t. j. do uplatnenia odpočítania dane odberateľom eliminoval riziko straty na daňových príjmoch štátu. Tým by bol zachovaný princíp neutrality dane z pridanej hodnoty. Za situácie, kedy si odberatelia uplatnili odpočítanie dane z odberateľských faktúr vystavených daňovým subjektom by neponechaním dane z pridanej hodnoty, ktorú je daňový subjekt povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní došlo k narušeniu princípu neutrality dane z pridanej hodnoty.

Vo včas podanej žalobe žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane nie je dostatočne odôvodnené, teda nemá náležitosti stanovené v a a v a tým je aj nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že správca dane zámerne zaťažil žalobcu a spoločnosti personálne prepojených s T. P., keď v nich naraz boli vykonávané daňové kontroly v jeden deň 30.03.2010, bolo mu doručených 13 protokolov o výsledku daňových kontrol z 12 personálne prepojených spoločnosti osobou T. P.. Všetky daňové kontroly boli začaté v apríli 2009 a v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených T. P. vykonávalo viac daňových kontrol, čím bolo porušené ustanovenie .

Daňový úrad dospel v tomto prípade u tohto daňového subjektu i ďalších daňových subjektov prepojených personálne s T.C. P. k záveru, že reálnosť uskutočnených obchodov zo strany daňových subjektov prepojených uvedenou osobou je potrebné preukazovať ďalšími účtovnými dokladmi, bez reálnej výpovednej lehoty. Má za to, že ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil

správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Skutočnosť, že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie, nie je sama o sebe spôsobilá mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k uskutočneniu/ neuskutočneniu akéhokoľvek plnenia.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nie je možné nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá, a preto T. P. tým, že založil viacero obchodných spoločností, neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať.

Účelom daňovej kontroly v zmysle nie je, aby štátne orgány postupovali tak, aby úmyselne vytvorili stav, za ktorého si žalobca nemôže riadne plniť svoje povinnosti, ale zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Do situácie ukracujúcej práva žalobcu sa tento nedostal sám tým, že jeho spoločník a bývalý konateľ T. P. založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená postupom žalovaného je v rozpore s a .

Aktivity jeho, ako aj ďalších spoločností nemožno označiť za fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty a túto skutočnosť nemôže správca dane opomenúť, keďže spoločnosti okrem iného boli opakovane medializované. Skutočnosť, že neúčtuje o režijných nákladoch ešte neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných obchodov. Podnikateľské subjekty personálne prepojené T. P. v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu, ktorý spojuje výhody veľkých podnikov s výhodami podnikov menších jednotiek holdingu.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“, z ktorého je zrejmé, že preukázanie zneužitia na jednej strane vylučuje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanových v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Totiž musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.

V zmysle a správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom má prihliadať na všetko čo v danom konaní vyšlo najavo. Podľa neho správca dane takto nepostupoval a nevyhodnotil tieto dôkazy, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí sa plne stotožnil s odôvodnením správcu dane.

Poukázal na to, že vzťahy medzi podnikateľmi sú upravené v prvom rade , ktorý spočíva na princípe najširšej zmluvnej voľnosti a zmluvné strany si môže dojednať aj iné typy zmlúv, než len tie, ktoré sú výslovne v ňom uvedené. Všetky ustanovenia v tretej časti majú dispozitívnu povahu. spočíva na princípe neformálnosti zmlúv, ktoré sa môže dojednať ústne alebo dokonca aj konkludentne. Nemôže byť na ujmu daňovému subjektu skutočnosť, že zmluvy neboli vyhotovené v písomnej forme, že vznikali prirodzene a konkludentne počas výkonu podnikateľskej činnosti.

Je si vedomý toho, že pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti nie je vylúčená možnosť vzniku drobných nedostatkov, ako je absencia niektorých dokladov, že za takéto pochybenia môže byť daňovému subjektu príslušnými orgánmi uložená sankcia, ale v konečnom dôsledku nemôžu viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené.

V zmysle ) ods. 1 žiadal, aby súd uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/946593/2012 a rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 05.10.2011.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť s tým, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa už vysporiadaval Krajský súd v Košiciach v rozsudkoch vo veci sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , z ktorého dôvodu námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené.

Súd v konaní podľa a nasl. bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, podanou žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj správcu dane súd zistil, že u žalobu ako daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010, ktorá bola začatá 21.10.2010 a predĺžená do 21.10.2011. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2010 odpočítal DPH v sume 9.496,20 Eur z prijatej faktúry, vyhotovenej fyzickou osobou T. P. - VENIKOM, Malá Tŕňa č. 125, zo dňa 07.07.2010 č. fa XXXXXX/V zo 07.07.2010 za dodanie tovaru - drevené obliny v objeme 510 m3 vo výške základu dane 49.980,00 Eur a 19 % DPH vo výške 9.496,20 Eur. K tejto faktúre bol predložený výdavkový pokladničný doklad o úhrade v hotovosti z 0807.2011. Z predloženého denníka účtovných dokladov vyplýva, že 05.07.2010 mal byť vložený do pokladne vklad spoločníka T. P. vo výške 3.800,00 Eur, k čomu bol pripojený iba príjmový pokladničný doklad. Vysvetlenie a relevantné dôkazy k predloženej faktúre aj napriek výzve zo dňa 13.01.2011 č. 738/320/712/2011/Vare, z 12.01.2011, ani opakovanej výzvy z 31.03.2011 žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Zamestnanci správcu dane pri opakovanom miestnom zisťovaní zistili, že tovar po zmene majiteľa nebol premiestnený, bola zmenená len tabuľka s názvom spoločnosti vlastníka komodity, čo vyplýva z úradného záznamu z 27.01.2011 č. I/332/10887/2011-HorJ, ako aj z vyhotovenej fotodokumentácie z 15.02.2011. Dňa 25.01.2011 drevené hranoly uložené za „vrátnica“ patrili spoločnosti MIMIX SK s.r.o. a 08.02.2011 bola na rovnakom mieste, na rovnakej komodite tabuľka STAVIVA KLASIK - L s.r.o. bez akéhokoľvek záznamu manipulácie s komoditou. Skladové karty zásob komodít drevené obliny, drevené kolíky a drevené ploty žalobca predložil 22.10.2010 a sú súčasťou zápisnice o ústnom pojednávaní z toho istého dňa č. I/332/110929/2011/Šva. Predložená skladová evidencia zásob nebola označená miestom skladu - v komodite drevené hranoly, pozostávala z jedného listu s ručným popisom dodania na sklad 4-krát od fyzickej osoby T. P., pričom nie je na karte vyznačené žiadne vyskladnenie oblín, či už na predaj, prípadne do výroby. Predložená skladová evidencia nemala výpovednú hodnotu, pretože nespĺňa základe náležitosti stanovené v a , teda nebola vedená správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne tak, aby poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovania. Žalobca na uvedené nedostatky bol už upozornený daňovým úradom rozhodnutím o záznamovej povinnosti z 10.05.2010 č. /Szs s tým, že mal viesť osobitné záznamy od 01.06.2010. Žalobca pri výkone daňovej kontroly nepreukázal reálny nákup tovaru, neodôvodnil, ani nevysvetlil opodstatnenosť odpočítanej dane z faktúry za uvedený tovar, a preto daňová povinnosť z predloženej faktúry nevznikla.

Správca dane neuznal žalobcovi odpočítane dane z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom č. XXXXXX/JX z 31.07.2010 za výrobu drevených plotov vo výške základu dane 1.500,00 Eur a 19 % DPH vo výške 285,00 Eur. K tejto faktúre bol predložený iba výdavkový pokladničný doklad o úhrade v hotovosti 31.07.2010 a z predloženého denníka účtovných dokladov vyplýva, že 05.07.2010 mala byť vložená do pokladne suma spoločníka T. P. 3.800,00 Eur, k čomu bol vyhotovený iba príjmový doklad. Žiadne vysvetlenie a relevantné dôkazy k tejto faktúre napriek opakovaným výzvam žalobca nepredložil. Ani v tomto prípade žalobca nepreukázal uskutočnenie vykonaných prác - (výroba drevených plotov, nepredložil žiaden relevantný dôkaz o vykonaní fakturovaných prác), neodôvodnil ani nevysvetlil opodstatnenosť odpočítanej dane z faktúry, z ktorého dôvodu mu ani daňová povinnosť nevznikla.

Žalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane z 05.10.2011 č. /Kaš, ale ani v žalobe nepredložil žiadne dôkazy, neoznačil žiadne dôkazy, ani nepoukázal na konkrétne dôvody ani neuviedol žiadne konkrétne dôvody pochybenia správcu dane

prečo uviedol, že z uvedených faktúr mu daňová povinnosť nevznikla. Odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru, ako aj samotná žaloba sú písané všeobecne a poukazujú predovšetkým na nesprávny postup a hodnotenie vykonaného dokazovania, či už správcom dane alebo samotným žalovaným.

K námietke, že bol opätovne vyzývaný na predloženie dokladov a podanie vysvetlenia v čase, keď doklady mu boli zaistené a on sa nachádzal vo väzbe treba uviesť, že daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za mesiac júl 2010 bola začatá 21.10.2010 na základe upovedomenia, ktoré prevzal 08.10.2010. Zároveň bol vyzvaný aj na predloženie dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. Žalobca predložil doklady dňa 22.10.2010, ako je to uvedené v protokole z kontroly zo dňa 19.08.2011 I/332/16052-85747/2011/HorJ, ale keďže správca spochybnil reálne uskutočnenie dodávok, písomne vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, prvú výzvu prevzal 12.01.2011, opakovanú výzvu 18.04.2011. Žalobca teda mal dostatok času na predloženie ďalších dôkazov a vysvetlení, keďže do väzby bol vzatý až 01.03.2011, z ktorého dôvodu táto námietka žalobcu podľa názoru súdu nie je opodstatnená.

K námietke dôsledného dodržania ustanovenia s poukázaním na zásadu proporcionality a judikatúry ústavného súdu treba uviesť, že cieľom a účelom sledovaným daňovými orgánmi pri výkone daňovej kontroly je preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom. Sporným faktom je, že T. P. bol konateľom a spoločníkom niekoľkých desiatok obchodných spoločností, ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody, sám vo svojej výpovedi uviedol, že je osobou nezastupiteľnou, sám vykonáva všetky činnosti súvisiace s obchodnoekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami v týchto spoločnostiach. K všetkým preverovaným skutočnostiam sa môže vyjadrovať a podávať vysvetlenie iba on, on môže len predkladať dôkazné prostriedky. Z uvedeného dôvodu teda musel aj strpieť, že daňové orgány majú zákonné právo, ba povinnosť vykonať daňovú kontrolu za účelom preverenia nadmerných odpočtov uplatňovaných u väčšiny spoločnosti. T. P. sám tvrdil, že je osobou nezastupiteľnou, sám vykonáva všetky činnosti súvisiace s obchodnoekonomickými, organizačno- výrobnými aktivitami, ku všetkému sa môže len on vyjadrovať, on môže predkladať dôkazy, preto nie daňové orgány, ktoré vykonávali daňovú kontrolu u žalobcu, resp. u ďalších spoločností prepojených osobou T.Š. P. zavinili, že bolo od neho žiadaných množstvo vysvetlení, predkladanie dôkazov, vyjadrení a pod., ale on sám, ktorý si musel byť vedomý už pri zakladaní väčšieho počtu spoločností, že takáto situácia môže nastať. Takýto postup zo strany daňových orgánov nebol v rozpore so zásadou proporcionality, skutočnosť, že T. P. ako konateľ spoločnosti, resp. ako spoločník bol nadmerne zaťažený, nie je opodstatnená.

Nie je opodstatnená námietka žalobcu, že ťažiskovým a jediným dôkazom, na podklade ktorého postavil správca dane svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia z dôvodu, že v rozhodnutí správcu dane, ale ani žalovaného sa neuvádza, že toto by mal byť dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty. Dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z predložených dvoch dodávateľských faktúr bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku tak, ako sú deklarované na predložených faktúrach, nepreukázal tým splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1, 2 uvedeného zákona.

K námietke žalobcu, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločnosti nemožno označiť za fiktívne, lebo obchodné spoločností vytvárajú reálne hodnoty, že tieto spoločnosti sú personálne prepojené jednou osobou, nemôže mať výpovednú hodnotu a priťažiť mu, podnikateľské subjekty fungovali vo forme blízkej holdingu, že vzťahy medzi podnikateľmi sú upravené v .

Súd uvádza, že z predložených administratívnych spisov je nesporné to, čo zistila daňová kontrola, že dôvodom neuznania odpočítania dane nie je personálne prepojenie spoločnosti jednou osobou, medzi ktorými údajne malo dochádzať k reálnym obchodným transakciám, ale dôvod nepreukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení. T. P. bol spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných

spoločností, ktoré medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty deklarovali uskutočňovanie zdaniteľných obchodov. Pri uzatváraní dodávateľských a odberateľských zmlúv, či už písomne alebo ústne vystupoval T. P. ako oprávnená osoba na strane dodávateľa, aj odberateľa. Platby boli vykonávané vždy iba v hotovosti. V spoločnostiach vykonával všetky činnosti súvisiace s obchodnoekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami. V celom reťazci obchodných spoločností bol nezastupiteľný. Mohol predkladať dôkazy iba on, on mohol poskytovať iba vyjadrenia a vysvetlenia. Je nepochybné, že každý môže slobodne podnikať, každý si môže založiť niekoľko firiem, ale zároveň si musí byť vedomý toho, že každá jedná spoločnosť je samostatnou účtovnou jednotkou a ako taká má svoje práva, aj povinností a to aj v tom prípade, ak sú spoločnosti personálne prepojené jednou osobou a každá z týchto spoločnosti si musí svoje práva a povinností plniť osobitne. Z uvedeného dôvodu súd námietky týkajúce sa založenia väčšieho počtu spoločností, ktoré sú prepojené jednou osobou a označenie obchodnej činnosti medzi takýmito spoločnosťami označené za fiktívne považuje za nedôvodnú.

K námietkam žalobcu, týkajúcich sa vykonania dokazovania súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup s cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkazná povinnosť, teda dôkazné bremeno je podľa zákona o správe daní a poplatkov rozdelené medzi správcu dane a daňový subjekt. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú stanovené v zákone o DPH () a súčasne určujú čím tento nárok treba doložiť a preukázať. Preto platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný postupovať pri odpočítaní dane v zmysle ustanovení tohto zákona. Keďže zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dane dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho.

Podľa , dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konania a dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Znamená to, že správca dane vedie dokazovania, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, pretože v zmysle uvedeného zákona daňový subjekt je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť správnosti alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedeným daňovým subjektom. Rovnako daňovému subjektu táto povinnosť vyplýva aj z . V daňovom konaní teda ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a nie na správcovi dane. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočíta daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 4. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 71 ods. 1, 6 citovaného zákona pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť, podľa tohto zákona je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa citovaných ustanovení zákona o DPH právo na uplatnenie odpočítania dane vzniká platiteľovi až po preukázaní splnenia všetkých zákonných podmienok. Základnou podmienkou pre vznik práva na

odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru alebo služby ustanovenej v § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH. Skutočný nákup tovaru a služieb od dodávateľov T. P. - VENIKOM a spoločnosť JOMADO s.r.o. žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi, pričom všetky faktúry a pokladničné doklady vystavoval T. P.. Reálne nákupy tovarov a služieb žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ba práve naopak kontrolná skupina preverovaním zabezpečila dostatok podkladov preukazujúcich, že u žalobcu v prípade jeho dodávateľov nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti tak, ako to deklaroval žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Žalobca teda nepreukázal reálne dodanie tovaru ako to deklarovali na svojich faktúrach jeho dodávatelia. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, ktorý vyplýva z citovaných ustanovení § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH.

K námietke žalobcu, že spoločnosti prepojené osobou T. P. fungovali vo forme blízkej holdingu treba uviesť, že bolo zistené, že tieto spoločnosti obchodovali iba medzi sebou navzájom, konečný príjemca nebol zistený, pričom bolo preukázané, že obchodovaný tovar neustále zostával v obehu v rôznych schémach vo vnútri spoločnosti a nikdy nebol umiestnený na trh, takže charakteristiky holdingu pre tieto spoločnosti nemali ani význam. I v holdingu musia jednotlivé spoločnosti viesť samostatné účtovníctvo, jednotlivé vzťahy medzi spoločnosťami musia byť zaznamenané aj účtovne, účtovné jednotky sú povinné zostavovať aj individuálnu účtovnú závierku. Žalobca v žalobe poukázal na právne stanovisko vyslovené v rozsudku Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“, k čomu súd uvádza, že z tohto rozsudku vyplýva, že uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva (ide najmä o rozsudky z 11.10.1977, Cremer, 125/76, Zb. s. 1593, bod 21; z 03.03.1993, General Milk Products, C-8/92, Zb. s. I-779, bod 21, a Emsland-Stärke, bod 51). Ak sa zistí, že právo na odpočet bolo vykonané podvodným spôsobom, alebo bolo zneužité, je oprávnený správca dane požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie súm za každé takéto plnenie.

Žalobca mal reálnu možnosť brániť sa voči tvrdeniam žalovaným, že nebola preukázaná reálna existencia obchodu a že ide o fiktívne obchody, ale túto možnosť nevyužil, pretože na doručené výzvy, aby predložil dôkazy, podal vysvetlenia nereagoval, teda dostatočne svoje právo nevyužil a nevyužitie tohto práva nemôže byť pripísané v neprospech výsledkov získaných správcom dane.

K námietke, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, teda nebolo vydané v súlade s , a súd uvádza, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane, ako aj rozhodnutie žalovaného obsahujú odôvodnenie, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutie, použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a na základe ktorých správca dane pristúpil k nepriznaniu nadmerného odpočtu a určeniu vlastnej daňovej povinnosti. Vyhodnotenie zistených skutočnosti v daňovej kontrole a získaných dôkazov pre dodatočný platobný výmer by rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Vykonané dôkazy správne orgány vyhodnotili v súlade s a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a záver logicky vyplýva z vykonaného dokazovania.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.