Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-227-2012.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/227/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa V., C., N. X/B., zastúpený B., C., S. X proti odporkyni P.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C., A. XXX/X, zastúpenej opatrovníčkou Z. M., tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 431,75 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. apríla 2012, č.k. 8C/39/2012-61, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia 431,72 Eur s prísl. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 27.09.2006 odporkyňa požiadala o vydanie D. kreditnej karty a svojím podpisom potvrdila, že momentom doručenia potvrdenia o uzavretí Zmluvy o vydaní D. kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydanie D. kreditnej karty podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení. Zároveň sa zmluvné strany podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odporkyňa čerpala z kreditnej karty čiastky, tak ako sú tieto uvedené vo výpise z kreditného účtu odporkyne. Z listu navrhovateľa zo dňa 23.07.2007 súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval odporkyňu na zaplatenie celého zostatku úveru vo výške 10.825,81 Sk (359,35 Eur) s tým, že uvedenú sumu je povinná zaplatiť v lehote troch dní od doručenia výzvy. Z výpisu z účtov navrhovateľa k 31.01.2011 zistil, že v predmetnom výpise je ako deň splatnosti úverového rámca určený deň 23.07.2007. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania opatrovníčkou odporkyne a vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o nepremlčaní tohto uplatneného nároku (podľa navrhovateľa je potrebné uplatniť 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka), súd prvého stupňa sa najskôr zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. Konštatoval, že v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka už obsahovala ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s tým, že v tom čase spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 boli len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, preto súd prvého stupňa posudzoval danú zmluvu podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Konštatoval, že v danom prípade samotná zmluva je charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo znamená, že odporkyňa v danej
zmluve nepochybne vystupuje ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty uspokojovala svoje osobné potreby a zároveň navrhovateľ resp. jeho právny predchodca vystupoval v zmluve ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Z uvedeného vyvodil, že predmetná zmluva patrí nepochybne svojím obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, pričom k jej vzniku došlo na základe žiadosti o vydanie D. kreditnej karty, ktorá bola pripravená vopred na formulári, v ktorom je konštatované, že momentom doručenia potvrdenia o uzatvorení zmluvy o vydaní D. kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní D. kreditnej karty. Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by doručil odporkyni potvrdenie o uzatvorení zmluvy o vydaní D. karty, z dôkazov ale vyvodil, že kreditná karta bola skutočne odporkyni vydaná a odporkyňa na základe tejto kreditnej karty aj čerpala finančné prostriedky tak, ako je to uvedené vo výpise z kartového účtu odporkyne. Nemal preto pochybnosť o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní D. kreditnej karty. Súčasťou žiadosti je aj potvrdenie, že odporkyňa bola oboznámená so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytujúcej banky, so sadzobníkom poplatkov pre držiteľa D. kreditnej karty, ako aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami D. C. Jedná sa teda o klasickú zmluvu bez možnosti odporkyne ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy, pričom v žiadosti o vydanie D. zároveň potvrdila, že zmluva sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka. Zastával názor, že aj keď odporkyňa súhlasila s tým, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydanie D. kreditnej karty, sa posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, jednoznačne sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto zmluvné podmienky, upravené takouto spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, lebo by si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. Skutočnosť, že prijal podmienku, že daný vzťah sa má spravovať Obchodným zákonníkom, vzhľadom na dlhšie premlčacie lehoty súd prvého stupňa považoval za odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, mal za to, že na premlčanie je nutné aplikovať práve ustanovenie Občianskeho zákonníka. Odporkyňa jednoznačne nemala možnosť ovplyvniť voľbu právneho predpisu, ktorého režimom sa jej zmluvný vzťah bude riadiť. Keďže zmluva nesmie odporovať ustanoveniam Občianskeho zákonníka, je jednoznačné, že 4-ročná premlčacia lehota je v rozpore s 3-ročnou premlčacou lehotou, ktorá je upravená Občianskym zákonníkom. Keďže opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania a z dôkazov v spise jednoznačne vyplynulo, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 23.07.2007, je nesporné, že od nasledujúceho dňa, t. j. od 24.07.2007 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 23.07.2010. Navrhovateľ podal svoj návrh až 22.06.2011, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Uvedená premlčacia lehota by takto uplynula aj v takom prípade, pokiaľ by súd túto lehotu rátal od uplynutia 3 dní od uloženia poštovej zásielky na pošte, t. j. od uloženia predmetnej výzvy na zaplatenie, ktorá zásielka na pošte bola uložená dňa 30.07.2007. Aj v tomto prípade došlo k uplynutiu 3-ročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, považoval za dôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila, a ani jej žiadne nevznikli.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu a zároveň sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že predmetný vzťah je obchodno-právny, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka sa spravuje vždy Obchodným zákonníkom, a teda aj premlčanie sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka s tým, že ak je dlžníkom spotrebiteľ, na úverový vzťah sa aplikuje aj znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ale nerieši otázku premlčacej doby. Vyjadril presvedčenie, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa mal v otázke premlčacej lehoty spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, a teda nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Poukazoval na skutočnosť, že samotné označenie dlžníka za spotrebiteľa, a teda označenie zmluvného vzťahu za spotrebiteľský automaticky neznamená, že tento právny vzťah sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni 23.07.2007 (prvý deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru), t. j. dňom 24.07.2007. Nárok si navrhovateľ uplatnil na súde dňa 22.06.2011. Uviedol, že zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom a na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy a pri úprave premlčacej doby mal súd prvého stupňa vychádzať z úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku, kde je táto lehota 4 roky. V zmysle zákona by premlčania doba uplynula po štyroch rokoch, a teda až dňa 23.07.2011. Zároveň vyjadril presvedčenie o
nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čím došlo k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p). Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V danom prípade z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že svoje odvolanie predovšetkým odôvodňuje dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f), podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň odvolanie odôvodňuje aj dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v tom, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaní.
Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.
Súd prvého stupňa právny vzťah, založený medzi účastníkmi, správne považoval za vzťah uzavretý v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na vec preto správne aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením v plnej miere stotožňuje.
Aj keď v preskúmavanej veci medzi účastníkmi konania je konštatované, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, svojou povahou, podstatou je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou na jednej strane podnikateľským a na druhej strane nepodnikateľským subjektom so spotrebiteľským účelom na strane fyzickej osoby, ktorá obsah zmluvných podmienok nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď v danej veci aplikoval ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právna teória definuje premlčanie ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdom priznať. Nakoľko opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd prvého stupňa túto námietku správne vyhodnotil tak, že s prihliadnutím ku skutočnosti, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 23.07.2007, od nasledujúceho dňa 24.07.2007 začala plynúť 3-ročná premlčania lehota, ktorá uplynula dňa 23.07.2010, návrh tak bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko bol podaný na súde dňa 22.06.2011.
Pokiaľ navrhovateľ súdu prvého stupňa vytýka, že jeho rozhodnutie nie je presvedčivé a nie je dostatočne odôvodnené, odvolací súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod nie je daný, nakoľko súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Obsah napadnutého rozhodnutia nemá žiaden súvis s porušením práva na spravodlivý proces v rozsahu nároku na ústavne korektné dôvody rozhodnutia súdu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .