Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-32-2014.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/32/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: H. J. a.s. so sídlom T., T. 30, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1/ I. R., 2/ C. R., obaja bytom P. H. R., S. XXX/XX, 3/ I. T., bytom Q., R. XX o vymoženie 12.943,49 € s prísl., o námietkach proti exekúcii, proti trovám exekúcie, návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie, na odvolanie povinnej 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/779/2013 - 37 zo dňa 06. augusta 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, vo výroku III., p o t v r d z u j e .
Odvolanie povinnej 3/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, vo výroku IV. o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. námietky povinnej 3/ proti exekúcii zamietol. V časti, vo výroku II. námietkam povinnej 3/ proti predbežným trovám exekúcie vo výške 15,31 € a 20 % DPH z odmeny a účelne vynaložených nákladov spojených s exekučnou činnosťou vyhovel. V prevyšujúcej časti námietky povinnej 3/ proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Vo výroku III. návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie zamietol. Vo výroku IV. návrh povinnej 3/ na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 5Ro/393/2012 - 22 zo dňa 04. januára 2013, právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2013. Medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol povinným 1/ a 2/ poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 €, ktorí sa zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Povinný 3/ vystupoval ako ručiteľ. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 18.04.2013 povinná 3/ v zákonnej lehote vzniesla námietky proti exekúcii a proti trovám s tým, že je rodičom povinného 2/ a v dobrej viere vykonávala povinnosti ručiteľa; z finančných prostriedkov nemala žiadny osobný prospech. Poukázala na to, že práve povinní 1/ a 2/ porušili dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne splácať, ďalej poukázala na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných 1/, 2/ a ich stály príjem. Predmetné námietky súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodné, pretože povinná 3/ nenamietala okolnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, resp. by bránili vymáhateľnosti nároku (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), ale namietala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Exekučným titulom sú povinní 1/ - 3/ zaviazaní solidárne (§ 511 Občianskeho zákonníka), a teda veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ďalej povinná 3/ podala v zákonnej lehote aj námietky proti predbežným trovám exekúcie určených súdnym exekútorom v zmysle vyhlášky č. 255/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 1.458,00 € + DPH podľa platnej sadzby. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčíslil odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie (§ 201 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky, z ktorej sa vypočíta odmena, a to 20 %, najmenej však 33,13 € a najviac 33.193,92 €. Z
takto vypočítanej sumy patrí podľa § 5 ods. 2 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena vo výške 50 % (ako pri upustení od exekúcie). Ďalej súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. V prípade vyčíslenia odmeny, súdny exekútor správne postupoval vypočítaním 10 % z pohľadávky, ktorá pozostáva z istiny vo výške 12.943,49 €, úrokov z omeškania od 01.11.2012 do 18.04.2013 (ku dňu vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie) vo výške 539,37 €, trov súdneho konania vo výške 776,50 € a súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 €, ktoré predstavujú sumu vo výške 1.427,59 €. Súd sa ďalej zaoberal náhradou hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor v špecifikácii zo dňa 15.07.2013 vyčíslil vo výške 30,00 € + DPH v platnej sadzbe. V tomto vyúčtovaní súdny exekútor uviedol, že ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie požaduje náhradu za hotové výdavky, ktoré predstavujú náklady za žiadosť o udelenie poverenia - 1,85 € a upovedomenie o začatí exekúcie - 6,80 € (4 x 1,70 eura), súčinnosť Obecný úrad - 0,45 €, PNZE dôchodok - 1,70 €, upovedomenie o spôsobe predajom nehnuteľností - 3,40 € (2 x 1,70 €), súčinnosť Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza, Trenčín - 0,90 € (2 x 0,45 €), príkazy na odblokovanie účtov v bankách - 15,30 € (9 x 1,70 eura).Vzhľadom na to, že k vykonaniu príkazov na odblokovanie účtov v bankách doposiaľ nedošlo a ich vykonanie nie je preukázané ani exekučným spisom EX 849/13, nie je možné zahrnúť ich do predbežných trov, nakoľko do týchto patria iba výdavky, ktoré súdny exekútor skutočne vynaložil do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Svojim podaním povinná 3/ navrhla aj zastavenie exekúcie, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré podala aj námietky proti exekúcii, ktoré súd prvého stupňa posúdil ako neodôvodnené. Ďalej povinná podala návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd citoval ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Vzhľadom k tomu, že povinná 3/ nepreukázala žiadnu zo skutočností, na základe ktorej by bolo možné povoliť odklad exekúcie (§ 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), posúdil súd prvého stupňa i tento návrh ako nedôvodný.
Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku III., ktorým súd návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie zamietol a vo výroku IV., ktorým návrh na odklad exekúcie zamietol, podala včas odvolanie povinná 3/. Namietla súdom nedostatočne zistený skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie v predmetnej veci. Uviedla, že exekúcia je vedená proti povinnej 3/, pričom exekučným titulom - platobným rozkazom neboli povinní 1/ - 3/ zaviazaní na zaplatenie spoločne a nerozdielne; uvedené nevyplýva ani zo žalobného návrhu. Výkonom exekúcie bol postihnutý dôchodok povinnej 3/, jeho zablokovaním, ktorú blokáciu však pre porušenie zákona musel exekútor zrušiť. Ďalej uviedla, že výkon exekúcie pokračuje zablokovaním motorového vozidla M. XXXA L.: Q. XXX-T. ktorý používa na prevoz do zdravotného zariadenia. Namietla, že majetok povinných 1/ a 2/ (nehnuteľnosti), plne uspokojí pohľadávku oprávneného ako aj trovy exekúcie. Navrhla, aby krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu povinnej 3/ sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že ako oprávnený nemá právo zasahovať do úkonov súdneho exekútora. Povinná vo svojich námietkach neuviedla také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Neuviedla an dôvody, pre ktoré je exekúcia a postup exekútora neprípustný.
Povinní 1/ a 2/ sa k odvolaniu povinnej 3/ písomne nevyjadrili.
Predmetom odvolania je rozhodnutie v časti vo výroku III. a IV.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej 3/ v časti vo výroku III., ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol, nie je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky - vo výške 12.943,49 € s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 5Ro/393/2012 - 22 zo dňa 04. januára 2013, právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2013.
V zmysle ust. § 58 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať dôvody zastavenia exekúcie na návrh aj bez návrhu. Správne súd prvého stupňa dôvody, ktoré uvádzala povinná 3/ v návrhu na zastavenie exekúcie posúdil ako neopodstatnené. Dôvody zastavenia exekúcie taxatívne vypočítava ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa ods. 2, ak to ustanovuje osobitný predpis. Dôvody uvádzané povinnou 3/ nemajú oporu v žiadnom z citovaných ustanovení. Námietku povinnej 3/ o tom, že povinní 1/ - 3/ nie sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, považuje krajský súd za neopodstatnenú. K tomu uvádza, že v návrhu na začatie konania - v petite žaloby navrhovateľ (oprávnený) žiadal, aby boli odporcovia 1/ - 3/ (povinní) zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných. Predmetná exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 5Ro/393/2012 - 22 zo dňa 04. januára 2013 právoplatný a vykonateľný dňa 29.01.2013, ktorým boli odporcovia 1/ - 3/ zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Pokiaľ ide o odvolanie povinnej 3/ v časti vo výroku IV/, ktorým súd návrh na odklad exekúcie zamietol, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V predmetnej veci súd prvého stupňa návrh povinnej 3/ na odklad exekúcie zamietol z dôvodu, že nebol preukázaný žiadny dôvod v zmysle ust. § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Súčasne povinnú 3/ poučil o tom, že proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné (ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (ust. § 201 veta prvá O.s.p.).
Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je proti uzneseniu súdu, vydanému v exekučnom konaní odvolanie prípustné len vtedy, ak jeho prípustnosť v konkrétnom prípade ustanoví Exekučný poriadok. Nakoľko Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým nebol povolený odklad exekúcie výslovne neustanovuje (na rozdiel od rozhodnutia, ktorým bol povolený odklad exekúcie - ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku), krajský súd dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné.
Na základe uvedených skutočností krajský súd odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu v časti vo výroku IV, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietol (ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.