Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-113-2013.pdf
PDF · 115.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci navrhovateľa: S. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/X, XXX XX R. K. R. C., X.V.: XXXXXXXX, proti odporcovi: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, XXX XX T., U. S.. N. K., O. I. I. C. T., I.. P. O. K. XXXX/X, o zaplatenie 807,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.1.2013 domáhal zaplatenia sumy 807 eur s prísl. od odporcu. V návrhu uviedol, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe dohody o pracovnej činnosti z 10.07.2010. Odporca počas doby zamestnania spôsobil zamestnávateľovi - navrhovateľovi škodu vo výške 807 eur. O vzniku a výške spôsobenej škody účastníci spísali potvrdenie datované dňa 15.10.2010, ktorým odporca uznal výšku dlhu voči navrhovateľovi v sume 807 Eur s tým, že sa dlh zaviazal uhradiť do konca roku 2010. Od druhého polroku 2012 odporca s navrhovateľom už vôbec nekomunikuje. Odporca potvrdenie o výške dlhu podpísal dňa 15.10.2010, teda nasledujúcim dňom po podpísaní jeho potvrdenia o dlžnej sume 807,- Eur sa dostal s plnením dlhu do omeškania. I napriek snahe navrhovateľa doriešiť vec mimosúdnou cestou, odporca dlžnú sumu neuhradil.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 6RO/26/2013-13 dňa 15.2.2013, proti ktorému podal odporca odpor. V odpore uviedol, že popiera skutočnosť, že by bol žalobcovi spôsobil akúkoľvek škodu v rámci výkonu zamestnania v zmysle dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2010 a uviedol, že k spísaniu dokladu zo dňa 15.10.2010, o ktorý žalobca svoj nárok opiera došlo na základe hrubého fyzického nátlaku na jeho osobu zo strany žalobcu, pričom tento doklad mal slúžiť k tomu a mal byť použitý na to, aby sa s ním mohol žalobca preukázať v prípade mojej žiadosti o vyplatenie mzdy za vykonanú prácu, ktorá predstavovala práve sumu 807,- Eur. Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania žiadnym spôsobom svoj nárok na náhradu škody nešpecifikuje a ani nedokladuje žiadnymi právne relevantnými listinnými dôkazmi.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca bol u neho zamestnaný na dohodu ako taxikár. Tento dlh vo výške 807 eur vznikol postupne, nakoľko odporca mu neodovzdával riadne tržbu, tieto peniaze míňal. Nestíhal to doplácať tak, ako mal a tak sa dohodli, že tieto peniaze mu postupne splatí. Spísal sa ten papier, že mu dlží sumu 807 eur, zároveň skončili prácu na dohodu. Nie je pravda, že by to podpisoval nejako pod nátlakom, nakoľko to bolo podpisované na železničnej stanici v Topoľčanoch,
kde boli prítomní aj ostatní taxikári. Dal tam termín vrátenia peňazí do konca roku 2010, pričom tento potom vyškrtol, že keďže nemá toľko peňazí, nech mu to postupne spláca. Doposiaľ mu však nič nevrátil, stále sa vyhováral, riešil to aj trestným oznámením, kde sa tiež vyhováral, že mu nedlží nič, potom tvrdil, že mu dlží len 80 eur, že keď to podpisoval, zle videl. Tvrdenie odporcu, že tieto peniaze mu má dlžiť on ako nevyplatenú mzdu je nezmysel, nakoľko mal dohodnutú odmenu vo výške 30 eur a odporca u neho pracoval od 10.7. do 26.10.2010, čiže takúto mzdu by za 3 mesiace určite nezarobil. Čo sa týka toho, že odporcovi nemal vyplácať mzdu, to je klamstvo, on mal sedem zamestnancov a so žiadnym nemá žiadne problémy. Odporca si bral mzdu z tržieb, ktoré mu mal odvádzať. Na taxíku v tom spornom období od 26.9. do 9.10 nabehal 2.142 km, čo predstavuje sumu 878 eur, ktorú mu mal odviesť za toto obdobie za ubehnuté kilometre. On sa však zatajoval. Žiadnu sumu mu z titulu obratu nezaplatil, preto tam vznikol ten dlh vo výške 807 eur. Časť sumy odpočítal, nakoľko mal povolenie chodiť na obedy a teda tam vznikli nejaké km navyše. Sumu, ktorú mu mal odviesť odporca za najazdených 2 142 km vypočítal podľa cenníka, ktorý platil v tej dobe, jeden km vychádzal po prepočte asi 0,41 Eur, tento cenník musí byť uvedený aj na viditeľnom mieste v taxíku pre zákazníkov a tiež cenník vedie v rámci účtovníctva. Pôžičku odporcu ako dlžníka vo výške 150,- Eur, ktorú uvádza vo svojom vyčíslení dlhu vznikla tak, že K. často fungoval tak, že neodovzdal celú tržbu a vlastne z týchto peňazí potom vznikol dlh odporcu voči jemu. Výšku pohonných hmôt v sume 191,- Eur určil na základe bločkov, ktoré nechal odporca v taxíku, za ktoré v stanovenom období tankoval, tieto potom zakladali aj do účtovníctva. Od týchto súm odpočítal výplatu, ktorú dal K. za august a september a pohonné hmoty. Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru zo strany odporcu, tento všetky papiere týkajúce sa taxislužby zahodil na čerpacej stanici I. do koša s tým, že táto obsluha to potom našla a mu to doniesli. Má k dispozícii mobilný telefón s fotografiou tachometra, ktorá sa zhoduje s fotografiou vyšetrovacieho spisu, počet najazdených km je 301916 a fotografia je zo dňa 09.10.2010. Tiež má k dispozícii SMS správu, ktorej prepis poskytol vyšetrovateľovi vo vyšetrovacom spise a to zo dňa 30.08.2010, pričom tento mobilný telefón v tom čase používal odporca, pričom v SMS je uvedené: "lenže ja dlžím 250 zamestnávateľovi, ktorý ma môže na šupu vyhodiť a 100 operátorovi z čoho môžem mať exekúciu, tebe ešte má kto požičať. A celé je to kvôli tomu, že mám kamaráta, ktorý ma zneužíval". Ďalej v konaní uviedol, že na základe podnetu odporcu u neho inšpektorát práce previedol hĺbkovú kontrolu za rok 2010, kontroloval celú agendu ohľadom taxi služby, tzn. knihy jázd, výplatné listiny, dochádzkovú knihu a dospel k tomu, že jediným nedostatkom je doplatiť mzdu odporcovi za obdobie, ktoré pracoval vo výške 15,- Eur, čo aj urobil. Odporca mal vyplatenú riadne mzdu za august až september, každý mesiac po 30,- Eur a potom do 15. októbra mu bolo doplatených tých 15,- Eur. Kontrolu z inšpektorátu práce mal 3-5 krát a posledný krát mu zadali, akú chybu mám odstrániť, dali mu k tomu aj písomné vyjadrenie. Výplatu za august a september 2010 spolu v sume 60,- Eur si odporca nechal z tržby, ktorú mu mal vyplatiť počas dní, keď sa pred ním skrýval, teda z tej pôvodnej sumy 878 Eur. Odporca od neho žiada vyplatenie mzdy v sume 462,- Eur, nechápe prečo a ako dospel k tejto sume, on mu všetku mzdu vyplatil. Odporca vždy prišiel s inou verziou ohľadom dlhu, ktorý ma voči nemu, vždy si vymyslel nejaký iný dôvod, pritom on sám nedoložil žiadne doklady na základe jeho tvrdení.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v tom období bol zamestnaný na dohodu u navrhovateľa, avšak so mzdou 30 eur na mesiac by som nikdy nesúhlasil. Dohoda bola, že mu bude dávať 30% z obratu každý týždeň. Navrhovateľ mu však žiadnu mzdu nevyplatil. Na konci pracovného pomeru mu odovzdal auto a toto prehlásenie o tom, že mu dlží peniaze mu podpisoval v jeho taxíku, nikto prítomný nebol. Pritom bol v podstate donútený podpísať mu to pod nátlakom, nakoľko sa mu vyhrážal, avšak predpokladal, že navrhovateľ tento papier využije, ak by sa on domáhal zaplatenia mzdy. Nie je mu nič dlžný, on mu všetku tržbu riadne odovzdával, nič si z tržby nenechával. Čo sa týka ukončenia tohto pracovného pomeru, on navrhovateľovi odovzdal kľúče a veci týkajúce sa auta, odmietal ďalej pre navrhovateľa pracovať, keďže mu nevyplácal mzdu. On sa domáhal voči navrhovateľovi vyplatenia mzdy, ale keď ho donútil podpísať ten papier, tak mu to vlastne znemožnil. Navrhovateľ stále hovoril každý týždeň, že mu mzdu vyplatí, avšak keď prešli tri mesiace, tak si povedal, že zadarmo robiť nebude, preto som odišiel.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že celý návrh žalobcu je odvodzovaný od toho, že odporca podpísal akýsi doklad, kde potvrdzuje dlžobu voči navrhovateľovi vo výške 807 eur, pričom je tam uvedené, že táto vznikla pri vykonaní jeho práce a zároveň o zapožičaní si finančnej čiastky od navrhovateľa. Tento právny úkon s poukazom na § 37 ods. 1 OZ je neplatný, nakoľko tu nie je vyjadrená určitosť, sloboda vôle a ako uvádzal odporca bola podpisovaná pod nátlakom. Navrhovateľ doteraz nepredložil ani jeden dôkaz, ako mala vzniknúť táto škoda vo výške 807 eur, preto poukazuje aj na § 179
ods. 3 Zákonníka práce, kde náhrada škody si vyžaduje zavinené protiprávne konanie a v tomto smere navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy. Celý svoj nárok odvodzuje len od tohto podpísaného dokladu.
Svedok K. J. na pojednávaní uviedol, že v tom čase, keď odporca K. pracoval pre p. Š., on bol zamestnaný v inej taxislužbe, avšak mali stanovište na vlakovej stanici. Oni ako taxikári vedeli, čo je K. zač, rozprávalo sa o ňom, že je nespoľahlivý, že je nedôveryhodná osoba, lebo nerobil ako mal, keď mal stáť na stanici, tak tam nebol, nedalo sa mu dovolať. Potom sa dozvedeli, že neodovzdáva tržbové peniaze, tak len čakali, kedy príde o robotu a sa to prevalí. Boli viacerí taxikári na vlakovej stanici, bolo to navečer, keď prišiel K. a stretli sa s p. C.. Rozprávali sa, potom si sadol K. do auta, bola to modra O. a pri zasvietenom svetle niečo podpisoval. C. stál vonku pri aute, oni taxikári boli asi 2 metre od nich, fajčili, takže videl, že K. podpisoval nejaký papier. Nebol na neho robený žiadny nátlak. To, že nerobí riadne svoju prácu vedel od ostatných, preberalo sa to medzi nimi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, pokus o pokonávku, prehlásenie odporcu, výpis zo živnostenského registra navrhovateľa, dohoda o pracovnej činnosti z 10.7.2010, platobný rozkaz č.k. 6RO/26/2013-13, odpor, podanie právneho zástupcu odporcu zo dňa 24.5.2013, podanie odporcu zo dňa 20.05.2013, sťažnosť na nevyplatenie mzdy, oznámenie poškodeného na OO PZ Topoľčany, správa OR PZ Topoľčany, správa inšpektorátu práce Trenčín, evidencia dochádzky zamestnancov, súhrn tržieb a stav tachometra za rok 2010, evidencia prevádzky motorového vozidla za august, september, október 2010, správa OOPZ Nové Mesto nad Váhom prehlásenie odporcu + výpočet dlžnej sumy, výplatné lístky, protokol inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 10.07.2013, vyjadrenie PZ odporcu, uznesenie OP NMnV, vyšetrovací spis ČVS: V.-XXX/XX-T., z neho najmä zápisnice o výsluchu svedka, Martin K., listiny na čl. 25 až 30, vyšetrovací spis ČVS: ORP-XXX/ NM-NM-XXXX, pokladničné bloky a rozpis za obdobie od 27.09.2010 do 09.10.2010, cenník sadzieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec uzavreli dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.7.2010. Predmetom práce bolo zaúčanie sa v taxislužbe, rozsah pracovného času - menej ako 10 hodín týždenne, odmena za vykonanú prácu - 30 eur.
V listine zo dňa 15.10.2010 odporca svojím podpisom potvrdzuje dlžobu voči navrhovateľovi v sume 807 eur, ktorá vznikla pri vykonávaní jeho práce a zároveň zapožičaním si finančnej čiastky od navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že k tejto sume dospel tak, že za 2142 km, ktoré mal odporca najazdiť v období od 26.9. do 9.10.2010, mu mal odovzdať titulom tržby sumu 878 eur. Ďalej bola v taxíku pri odovzdaní vozidla dňa 26.9. suma 30 eur a odporca mal od navrhovateľa i pôžičku v sume 150 eur, celkovo mu mal odporca odovzdať sumu 1058 eur, avšak z tejto sumy navrhovateľ odpočítal 60 eur ako výplatu za august a september 2010 a natankované pohonné hmoty v sume 191 eur.
Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXX/TO-TO/XXXX vyplýva, že navrhovateľ dal trestné oznámenie, v ktorom okrem iného uviedol, že jeho zamestnanec K.Á. mu neodviedol peniaze za tržbu v období od 26.9. do 9.10.2010. Následne bolo začaté trestné stíhanie pre prečin sprenevery. Vo svojej výpovedi odporca ako svedok uviedol, že: Je možné, že som zostal N.. Š. dlžný nejaké peniaze za nevyplatené kilometre to nepopieram, ale úmyselne ho som ho o peniaze nepripravil, vždy som odovzdal čo som zarobil. K veci by som chcel dodať, že jej právda, že som podpísal doklad, ktorý priniesol pán C. k spisovému materiálu, v ktorom sa uvádza, že potvrdzujem to, že mi vznikla dlžoba vykonaním mojej práce a zároveň za požičiavaním si finančnej čiastky 807 euro s tým, že som toto podpisoval pri malom svetle vo vnútri automobilu a myslel som si, že ide o sumu 80,70 euro“. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že od 26. 9. 2010 do 9. 10. 2010 mal stále automobil taxislužby, ktorý patrí C.. Uviedol, že bol 2 krát Bratislave, kde nič nezarobil, lebo mu zostali zákazníci dlžný, skrátka zdrhli mu z auta a nezaplatili. Na otázku, akú sumu zaplatil za uvedené obdobie C., keď mu odovzdal auto na čerpacej stanici uviedol, že žiadnu, pretože mu zostal dlžný. Tiež uviedol že nevie, aký bol stav kilometrov na tachometri, ale 2200 kilometrov určite nenajazdil. Knihu jázd po dátume 27. 9. 2010 nevypisoval preto, lebo nemal robotu okrem spomenutých jazdu D..
Ďalej sa vo vyšetrovacom spise nachádza prepis SMS správy odporcu, v ktorej okrem iného uvádza, že má voči navrhovateľovi dlžobu vo výške 250 eur. Na čl. 29 spisu je fotografia tachometra vozidla
navrhovateľa, kde je odfotený stav tachometra 301.916 km. Vyšetrovanie bolo ukončené uznesením zo dňa 3.2.2012, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že sa nepodarilo preukázať, že by taxikár K. K. v období od 26.9. do 9.10.2010 najazdil 2142 km a nepodarilo sa ani zistiť, že by ich najazdil s platiacim zákazníkom, za ktoré by utržil nejakú tržbu, teda sa nepodarilo preukázať, že by neodovzdaním tržby spreneveril peniaze p. C..a.
Z knihy jázd , ktorú vedie navrhovateľ vyplýva, že až do 26.9.2010 sa navrhovateľ s odporcom pri výkone taxislužby striedali, následne už od 26.9.2010, kedy vozidlo prevzal odporca nie je urobený žiaden záznam o vykonaných jazdách až do 9.10.2010. V knihe je poznačený stav km z 26.9.2010 - 299716 km a ku dňu 9.10. - 301858 km.
Odporca sa v konaní bránil tým, že mu navrhovateľ nevyplatil mzdu, preto podal trestné oznámenie a tiež sťažnosť na nevyplatenie mzdy na Inšpektorát práce T.. V správe Inšpektorát práce T. sa uvádza, že vykonal u zamestnávateľa S. Š. inšpekciu práce, pričom bolo zistené, že zamestnávateľ porušil ust. § 224 ods. 2 písm.c) zákona č.311/2001 Z.z. tým, že neposkytol zamestnancovi K. K. za obdobie od 3.8.2010 do 9.10.2010 za vykonanú prácu dohodnutú odmenu. OOPZ Nové K. R. C.Á. oznámilo, že oznámenie poškodeného pre podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného bolo ukončené uznesením o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP.
Zo spisu P.:V.-XXX/NM-R. vyplýva, že uznesením zo dňa 29.7.2013 bola odmietnutá vec pre podozrenie z prečinu Nevyplatenie mzdy a odstupného , ktorého skutku sa mal dopustiť Jaroslav Školník tým, že nevyplatil mzdu svojmu zamestnancovi K. K.. Uznesením Okresnej prokuratúry R. K. R. C. zo dňa 24.10.2013 bolo uznesenie zo dňa 29.7.2013 zrušené a bolo uložené policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Uznesením zo dňa 23.12.2013 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 TZ.
Odporca vzniesol podľa § 97 ods. 1 OSP a § 98 OSP kompenzačnú námietku do sumy 462,85 eur, čo má predstavovať pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi z titulu nevyplatenej odmeny za obdobie od 10.7.2010 do 26.10.2010 a navrhol, aby súd pohľadávku odporcu započítal proti pohľadávke navrhovateľa.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce , zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
Podľa § 224 ods. 1 ZP, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä
a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b) vykonávať práce osobne,
c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.
Podľa § 225 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie
presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.
Podľa § 228 a ods. 1, 2 ZP, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 81 písm.e) ZP hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 182 ods. 1,2, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Za ustanovenia § 179 vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady:
- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon,
- porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
- zavinenie na strane zamestnanca.
Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov za škodu sa považuje skutočná škoda a iná škoda (najmä ušlý zisk). Jej existenciu preukazuje poškodený. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ.
Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca pracoval u navrhovateľa ako šofér taxislužby na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.7.2010. Z dokazovania tiež vyplynulo a odporca to ani nepopiera, že v období od 26.9. 2010 do 9.10.2010 mal po celý čas navrhovateľove vozidlo taxislužby I. O., ktoré mal využívať na pracovné účely ako taxík. Keď dňa 9.10.2010 odovzdal na čerpacej stanici uvedené vozidlo navrhovateľovi, žiadne peniaze navrhovateľovi z titulu tržieb nedal. Následne dňa 15.10.2010 iba podpísal papier o tom, že odporca svojím podpisom potvrdzuje dlžobu voči navrhovateľovi v sume 807 eur, ktorá vznikla pri vykonávaní jeho práce a zároveň zapožičaním si finančnej čiastky od navrhovateľa. Následne v trestnom konaní sa odporca bránil, že papier síce
podpísal, ale myslel si, že ide o sumu 80,70 eur. V tomto konaní uviedol, že papier podpísal pod nátlakom a od navrhovateľa odišiel, lebo mu nevyplácal, tak ako boli dohodnutí 30% z obratu každý týždeň, nakoľko so mzdou 30 eur na mesiac by nikdy nesúhlasil. Navrhovateľ zase uvádzal, že k sume 807 eur dospel tak, že za 2142 km, ktoré mal odporca najazdiť v období od 26.9. do 9.10.2010, mu mal odovzdať titulom tržby sumu 878 eur. Ďalej bola v taxíku pri odovzdaní vozidla dňa 26.9.2010 suma 30 eur a odporca mal od navrhovateľa i pôžičku v sume 150 eur, celkovo mu mal odporca odovzdať sumu 1058 eur, avšak z tejto sumy navrhovateľ odpočítal 60 eur ako výplatu za august a september 2010 a natankované pohonné hmoty v sume 191 eur. Navrhovateľ svoj nárok opieral predovšetkým o písomný podklad zo dňa 15.10.2010. Listina však trpí vadou právnej neurčitosti, nakoľko ju nemožno kvalifikovať ani ako zmluvu o pôžičke a ani ako uznanie škody zo strany odporcu ako zamestnanca spôsobenú pri výkone jeho práce, a preto ide o neplatný právny úkon. Na to, aby bol právny úkon platný sa vyžaduje sloboda a vážnosť ako znaky vôle konajúceho, zrozumiteľnosť a určitosť a možný predmet plnenia. V danom prípade práve zrozumiteľnosť a určitosť v tomto právnom úkone chýbali. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom.
Z toho dôvodu súd zisťoval aká navrhovateľovi mala byť spôsobená škoda pri výkone práce odporcu akým spôsobom. Je nesporné, že aj zamestnanec, s ktorým uzatvoril zamestnávateľ dohodu o pracovnej činnosti podľa § 223 zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere ( § 225 ods. 1 ZP). Keďže odporca pracoval s finančnou hotovosťou súd zisťoval, či navrhovateľ ako zamestnávateľ uzavrel s odporcom dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá predstavuje zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, inak zodpovedá za vzniknutý schodok. Navrhovateľ uvádzal, že takáto dohoda uzatvorená bola, avšak nevedel to preukázať, nakoľko písomnou o dohodou hmotnej zodpovednosti nedisponoval. V prípade, že by táto existovala, bolo by možné vychádzať z toho, že odporca najazdil uvedené km so zákazníkom a mal preto aj navrhovateľovi odovzdať tomu zodpovedajúcu tržbu. Keďže nebola v konaní preukázaná existencia tejto dohody, navrhovateľ sa môže domáhať podľa § 179 ods. 1 ZP, náhrady škody od odporcu ako zamestnanca, ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V tomto prípade však to, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ. Súd vyzval navrhovateľa na preukázanie škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že odporca od 26.9. do 9.10.2010 používal jeho vozidlo taxislužby. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal ani skutočnú škodu, ani prípadný ušlý zisk, i keď je nepochybné, že odporca v rozpore so svojimi povinnosťami pri plnení pracovných úloh používal vozidlo navrhovateľa a jednoznačne by bolo preukázané i zavinenie na strane zamestnanca - odporcu. Navrhovateľ však nepreukázal aká škoda mu mala týmto konaní odporcu vzniknúť. Preto súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane navrhovateľa musel návrh zamietnuť.
Ďalej súd uvádza, že navrhovateľ do sumy, ktorej sa domáhal titulom najazdených km odporcom zahrnul aj sumu 150 eur, ktorá mala predstavovať akúsi pôžičku odporcu od navrhovateľa, a ktorá suma nijako nesúvisela s používaním vozidla odporcom v stanovenom období. Čo sa týka tejto sumy, navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť tejto sumy a nakoniec s ním požadovaným nárokom z titulu vykonávania práce odporcom ani nesúvisela, preto súd i v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako nepreukázaný.
Čo sa týka odporcom vznesenej kompenzačnej námietky v sume 462,85 eur, čo má predstavovať pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi z titulu nevyplatenej odmeny za obdobie od 10.7.2010 do 26.10.2010, a ktorú sumu odporca navrhol započítať proti pohľadávke navrhovateľa, tak tento nárok odporcu nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Odporca sa síce v konaní bránil tým, že mu navrhovateľ nevyplatil mzdu, preto podal trestné oznámenie a tiež sťažnosť na nevyplatenie mzdy na Inšpektorát práce Trenčín. V správe Inšpektorát práce Trenčín sa uvádza, že vykonal u zamestnávateľa S. inšpekciu práce, pričom bolo zistené, že zamestnávateľ porušil ust. § 224 ods. 2 písm.c) zákona č.311/2001 Z.z. tým, že neposkytol zamestnancovi K. K. za obdobie od 3.8.2010 do 9.10.2010 za vykonanú prácu dohodnutú odmenu. Tento nedostatok navrhovateľ vzápätí odstránil, keď chýbajúcu mzdu vo výške 30 eur odporcovi doplatil. Odporca podal aj trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu nevyplatenie mzdy a odstupného, ktorého skutku sa mal dopustiť S. tým, že nevyplatil mzdu svojmu zamestnancovi K. K.. Odporca dospel k sume 462,85 eur, avšak výšku ani dôvodnosť tejto sumy v tomto konaní nijako nepreukázal.
Záverom súd podotýka, že z celého konania je zrejmé, že obaja účastníci mali voči sebe akési nevysporiadané finančné nároky ( navrhovateľ z titulu neoprávneného užívania vozidla odporcom a odporca z titulu nevyplatenej mzdy, keď je zrejmé, že mzda vo výške 30 eur/ mesiac bola neakceptujúca a ich ústna dohoda znela inak), avšak výška ani dôvodnosť týchto nárokov jednoznačne v konaní preukázaná nebola.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP tak, že ich odporcovi nepriznal, i keď v konaní bol zamietnutý návrh navrhovateľa. Odporca si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 48 eur a titulom právneho zastúpenia vo výške 497,77 eur. Súd vzhliadol u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že nárok navrhovateľa bol dôvodný čo sa týka jeho základu teda toho, že odporca porušil svoje povinnosti pri plnení pracovných úloh, keďže používal vozidlo navrhovateľa po dobu 14 dní bez toho, aby odviedol tomu zodpovedajúcu tržbu, navrhovateľ však nepreukázal výšku škody. Na druhej strane ani odporca nevedel preukázať v akej výške mu navrhovateľ nevyplatil mzdu, preto súd považoval za dôvodné v rámci náhrady trov konania použiť ust. § 150 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Topoľčany.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./