Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-71S/71/2022

Zmenené rozhodnutím 6Svk/24/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: GynVi s.r.o., so sídlom v Krupine, 29. augusta č. 608/3, IČO: 47 996 005, právne zast.: JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Fučíkova č. 795/15, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 14366/64A, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Krupina, Svätotrojičné námestie č. 4/4, IČO: 00 320 056, právne zast.: JUDr. Elou Kockovou, advokátkou so sídlom v Hontianskych Nemcoch č. 406, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05. augusta 2022, číslo OU-BB- OVBP2-2022/025556-002, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2024, č. k. BB-71S/71/2022-126, t a k t o r o z h o d o l : Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júla 2024, č. k. BB-71S/71/2022-126 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu z a m i e t a. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalobcovi p r i z n á v a v rozsahu 100 %. Ďalšiemu účastníkovi konania a žalobcovi nárok na náhradu trov konania na správnom súde n e p r i z n á v a. Žalovanému nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: GynVi s.r.o., so sídlom 29. augusta 608/3, 963 01 Krupina, IČO: 47 996 005, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Bornayovou, so sídlom Fučíkova 795/15, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 37 996 070 proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Krupina, so sídlom Svätotrojičné nám. 4/4, 963 01 Krupina, IČO: 00 320 056, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elou Kockovou, so sídlom Hontianske Nemce č. 406, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 10 924 744, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 5. augusta 2022, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 5. augusta 2022 a rozhodnutie obce Bzovík č. SK10049/2022/20-15129 zo dňa 23. júna 2022 z r u š u j e a v e c v r a c i a obci Bzovík na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca podal stavebnému úradu mesta Krupina dňa 28.02.2022 žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu - mobilné odberné miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie v katastrálnom území A. na pozemku parc. č. 178/1, ku ktorej priložil projektovú dokumentáciu. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022 k zmene účelu využitia stavby, výsledkom ktorého je konštatovanie, že mesto Krupina neudelí súhlas ani k dočasnému zariadeniu MOM (mobilné odberné miesto) a k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve pristúpi len v prípade splnenia účelu využitia budovy na zdravotnícke zariadenie pri dodržaní dohodnutej lehoty pre vydanie kolaudačného rozhodnutia dohodnutého Dodatkom č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve. V spise sa ďalej nachádzajú kladné stanoviská dotknutých orgánov. Stavebný úrad mesta Krupina rozhodnutím z 21.03.2022 zastavil stavebné konanie z dôvodov, že mobilné odberné miesto v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nie je zdravotníckym zariadením a na základe toho ani mesto Krupina ako vlastník pozemku a stavby neudelil súhlas ani k dočasnému zriadeniu mobilného odberného miesta v stavbe vo svojom vlastníctve. Stavebný úrad preto usúdil, že stavebník nesplnil podmienku vyplývajúcu z o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), podľa ktorého musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo OU-BB-OVBP2-2022/015469-002 zo dňa 21.04.2022, že rozhodnutie stavebného úradu mesta Krupina z 21.03.2022 ruší ako nezákonné pre porušenie § 119 ods. 3 stavebného zákona nakoľko obec - mesto Krupina rozhodovala o veci, v ktorej bola aj vlastníkom stavby, ktorá bola predmetom konania. 2. Následne bola žalobcom podaná nová žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ktorá bola podaná stavebnému úradu obce Bzovík na základe určenia tejto obce súlade s § 119 ods. 3 stavebného zákona žalovaným. Stavebný úrad obce Bzovík (ďalej len „stavebný úrad“) vydal dňa 23.06.2022 rozhodnutie číslo SK10049/2022/20-15129, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil stavebné konanie týkajúce sa povolenia zmeny dokončenej stavby „zmena dvojgaráže na mobilné odberné miesto“ z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal, že má právo realizovať stavbu na pozemku vo vlastníctve mesta Krupina a nepredložil ani písomnú dohodu s vlastníkom stavby, čím nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 58 ods. 2 a 3 stavebného zákona (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 05.08.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na platnú právnu úpravu, na obsah administratívneho spisu a priebeh predchádzajúceho stavebného konania. Uviedol, že zmeny a udržiavacie práce na stavbách sa môžu uskutočňovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu, ktoré je potrebné urobiť aj predložením dokladov v súlade s vyhlášky č. a to doložením dokladov, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam. Ďalej žalovaný uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022, kde je uvedené, že mesto neudelilo súhlas k inému využitiu dotknutej stavby vo vlastníctve mesta, pretože mobilné odberné miesto nespĺňa charakter zdravotníckeho zariadenia, nakoľko nie je uvedené ako prevádzkový útvar na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V závere vyjadrenia je uvedené, že mesto Krupina v tejto súvislosti oznamuje, že neudelí súhlas ani k dočasnému zriadeniu MOM, ak k uzavretiu kúpnej zmluve v zmysle zmluvy o budúcej zmluve a k jej uzavretiu pristúpi len v prípade splnenia účelu využitia budovy na zdravotnícke zariadenie, pri dodržaní dohodnutej lehoty pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Zo stanoviska mesta Krupina je tak podľa žalovaného zrejmé, že ako vlastník stavby a pozemku s uvedeným vybudovaním MOM nebude súhlasiť, čím nie je naplnená skutková podstata preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku a stavbe. K námietke žalobcu, že uvedená stavba je ambulantným zdravotníckym zariadením uviedol s poukázaním na platnú právnu úpravu, že to neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník v konaní nepreukázal, že má k pozemku a stavbe vlastnícke právo alebo iné právo v zmysle stavebného zákona, na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom. Vzhľadom na to mal za to, že stavebný úrad postupoval správne. Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde zdôraznil, že na právne posúdenie veci bol oprávnený jedine stavebný úrad a žalovaný a nie mesto Krupina, ktoré len predložilo svoje stanovisko k veci. Samotný fakt, že mesto Krupina, nebude súhlasiť s vybudovaním stavby alebo so zmenou stavby nemá žiadnu váhu. Ďalej namietal, že mobilné odberné miesto gynekologickej ambulancie spĺňa charakter zdravotníckeho zaradenia, nakoľko zmluva o budúcej zmluve obsahuje záväzok oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu na uvedenom pozemku na účel zdravotníckeho zariadenia pre gynekologickú ambulanciu, ktorá zriadená bola. Tvrdil, že Zmluva o budúcej zmluve neuvádza konkrétny typ zdravotníckeho zariadenia len jeho využitie viaže pre gynekologickú ambulanciu, pričom žalovaný využiteľnosť MOM gynekologickou ambulanciou nijako nespochybnil. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol obdobné skutočnosti ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých plynulo, že s žalobnými dôvodmi nesúhlasí a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca v replike zdôraznil obdobné skutočnosti ako uviedol v podanej správnej žalobe. Ďalší účastník

vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal najmä na to, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zákon nestanovoval MOM ako zdravotnícke zariadenie. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa . Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 31.05.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 18.07.2024 ( ).

7. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 12. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 13. Podľa § 58 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona (1) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. (2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. (3) Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby. 14. Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,

b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

15. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) (2) Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, 14) c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 16. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

17. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 18. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle a nasl. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením tak namiesto pôvodného žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 19. Preskúmaním veci správny súd zistil, že stavebný úrad zastavil konanie o povolení zmeny stavby „zmena dvojgaráže na mobilné odberové miesto“, pretože žalobca ako stavebník doloženými dokladmi

a Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve nepreukázal, že má právo realizovať stavbu, pretože nepredložil písomnú dohodu s vlastníkom stavby, čím nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 58 ods. 2, 3 stavebného zákona. Stavebný úrad pritom poukázal na stanovisko vlastníka pozemku a stavby – mesta Krupina, ktorý trval na vybudovaní gynekologicko-pôrodníckej ambulancie na svojom pozemku, čo považoval za záujem hodný osobitného zreteľa, nie MOM. Žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný s odkazom na obsah čl. 1 bodu č. 4 a 5 Zmluvy o budúcej zmluve poukázal na stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022 adresované žalobcovi, podľa ktorého stanoviska vlastník pozemku a stavby s vybudovaním MOM nesúhlasí, čím nie je naplnená skutková podstata preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku a stavbe. Ďalej argumentoval, že podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia ambulantnej starostlivosti epidemiologická ambulancia. Ďalej uviedol, že na základe platnej uvedenej legislatívy je MOM ambulantné zdravotnícke zariadenie a jeho prevádzkovateľ je poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. Uvedené však neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník (žalobca) v konaní nepreukázal, že má k pozemku a k stavbe vlastnícke alebo iné právo v zmysel stavebného zákona, na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom. Stavebný úrad, ktorý bol oprávnený vzťah žalobcu k pozemku a stavbe len overiť (nie zaňho preukázať) tak postupoval správne vzhľadom na to, že stavebník potrebné doklady týkajúce sa vlastníckeho, prípadne iného práva k pozemku alebo k stavbe nepreukázal. 20. Žalobca v podanej žalobe namietal že stavebný úrad prihliadol na nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytlo vo svojom vyjadrení mesto Krupina, pričom poukázal, že predmetom záväzku v rámci zmluvy o budúcej zmluve je uzavretie kúpnej zmluvy a predaj budovy s pozemkom pre vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodníckom ambulanciu. Ďalej tvrdil, že mobilné odberové miesto je zdravotníckym zariadením v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v dedičstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nesúhlasil so záverom stavebného úradu a žalovaného že nepreukázal potrebné doklady týkajúce sa vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe. Žalobca naopak mal oprávnenie zriadiť na danom pozemku požadovanú stavbu, respektíve vykonať zmenu stavby a vybudovať tam zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu, čoho dôkazom je Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019 v spojení s dodatkom číslo 1 k tejto zmluve zo dňa 02.12.2020. Stanovisko mesta Krupina je podľa žalobcu v rozpore s so Zmluvou o budúcej zmluve a nezakladá sa na pravde. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že zo stanoviska obce mesta Krupina je zrejmé, že žalobca nepreukázal iné právo k stavbe a k pozemku. Žalovaný pritom pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy dôkazy a to zmluvu o budúcej kúpnej zmluve vrátane dodatku. Mal za to, že skutková podstata preukázania práva k pozemku a stavbe bola z jeho strany preukázaná zmluvou o budúcej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve sa neuvádza o aký konkrétny typ zdravotníckeho zariadenia sa má vybudovať preto konajúce orgány nepostupovali správne, keď túto skutočnosť zobrali do úvahy a v dôslednej, no a v jej dôsledku nesprávne rozhodli. 21. Žalobca teda namietal zákonnosť (právne posúdenie) záveru žalovaného o nepreukázaní iného práva žalobcu k stavbe, ku ktorému dospel najmä zohľadnením stanoviska mesta Krupina, pričom nebral do úvahy Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný a stavebný úrad vec nesprávne právne posúdili, nakoľko žalobca ako stavebník v konaní o povolení zmeny stavby predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej obsahom preukázal iné právo k pozemku a k stavbe v zmysle ust. stavebného zákona. Podľa pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 22. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve týkajúca sa požadovanej zmeny stavby bola predložená stavebnému úradu (čím boli splnené aj požiadavky v zmysle vyhlášky č. ), teda bola podkladom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o povolenie zmeny stavby ( Správneho poriadku) a tým aj rozhodnutia o zastavení stavebného konania. Uvedená zmluva ako dôkaz podliehala hodnoteniu jeho obsahu v súlade s , Správneho poriadku, a to samostatne ako aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Podľa , Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenia, ktoré sú následne subsumované pod príslušné právne normy (právne posúdenie veci) tak pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie všetkých dôkazov v celom ich obsahu, bez ktorého nie je možné dosiahnuť

spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci, ako podklad pre veci priliehavé právne posúdenie. Stavebný úrad a žalovaný sa pri posudzovaní veci zamerali najmä na stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022 a čl. 1 body 4. a 5. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých im vyplynulo, že zmena stavby na MOM nenapĺňa účel kúpy, ktorým bolo vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko- pôrodnícku ambulanciu v meste Krupina, hoci v záujme mesta Krupina, teda v súlade s požiadavkami účelu hodného osobitného zreteľa v zmysle o majetku obcí, bolo zachovanie poskytovanie odbornej ambulantnej starostlivosti v meste Krupina. 23. Podľa článku II. a nasledujúcich Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2019 je obsahom záväzku budúceho predávajúceho - mesta Krupina, že za podmienok špecifikovaných v tejto zmluve uzatvorí s budúcim kupujúcim - žalobcom riadnu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - budove, garáž na parcele C 178/1. V rámci dojednania ďalších práv a povinností zmluvných strán v článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je uvedené, že zmluvné strany sa zaväzujú, že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva z výlučného vlastníctva budúceho predávajúceho do výlučného vlastníctva kupujúceho - žalobcu po získaní kolaudačného rozhodnutia na budovu zdravotníckeho zariadenia. Žalobca je oprávnený požiadať o uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy len na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia na budovu zdravotníckeho zariadenia a mesto Krupina má stanovenú povinnosť uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy po získaní kolaudačného rozhodnutia zo stavebného úradu. Podľa tohto článku má a mal žalobca povinnosť osloviť správcov svieti sieti a získať ich súhlasné stanoviská k výstavbe na základe projektovej dokumentácie. Žalobca má ako staviteľ počas výstavby zdravotníckeho zaradenia na uvedených parcelách zabezpečiť opravu hradobného múru podľa požiadaviek Krajského pamiatkového úradu a ostatných dotknutých úradov. Dodatkom číslo 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa bol článok 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy doplnený tak, že zmluvné strany sa zaviazali, že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu najneskoršie do troch rokov od účinnosti tohto dodatku. 24. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení jej Dodatku č. 1 správny súd zistil, že stavebný úrad a žalovaný sa pri posudzovaní obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zamerali len na čl. 1 body 4. a 5, pričom ich pozornosti úplne unikol čl. III tejto zmluvy. Jeho obsahom je zmluvný záväzok oboch strán na uzavretie kúpnej zmluvy časovo ohraničený na obdobie po získaní kolaudačného rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve vymedzením času budúceho uzavretia kúpnej zmluvy odvíjajúcim sa od vydania kolaudačného rozhodnutia implicitne podmienila uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zabezpečením kolaudačného rozhodnutia zmeny stavby žalobcom. Kolaudačnému rozhodnutiu (rozhodnutiu o povolení užívania stavby) v režime právnej regulácie stavebného zákona nevyhnutne predchádza stavebné (prípadne aj a územné) konanie, výsledkom ktorého je stavebné povolenie na stavebné úpravy – zmenu stavby. Legálne užívanie zmenenej stavy stavby inak dosiahnuť nemožno. Stanovením povinnosti osloviť správcov svieti sieti a získať ich súhlasné stanoviská k výstavbe na základe projektovej dokumentácie a postavením „staviteľa“ v ďalšom odseku, mesto Krupina žalobcovi definitívne „prepožičalo“ úlohu stavebníka, ktorého úlohou bolo zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia. 25. Hodnotenie práve tejto časti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve malo podstatný význam pre právne posúdenie veci. Jednak v čiastkovej otázke, či žalobca mal oprávnenie ako stavebník požiadať o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby, ale najmä v tom, či žalobca bol nositeľom tzv. iného práva k stavbe a pozemku, ktoré mu poskytovalo materiálnu oporu na vydanie stavebného povolenia zmeny stavby. Stavebník totiž v súlade s ust. stavebného zákona musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo definované v ust. tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa stavebného zákona sa pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Ustanovenie stavebného zákona len dopĺňa túto právnu úpravu povinnosťou doloženia písomnej dohody nájomcom, pričom žalobca nebol v postavení nájomcu dvojgaráže, avšak Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca predložil. Z obsahu čl. III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak zreteľne plynie, že mesto Krupina a žalobca sa dohodli na tom, že žalobca uskutoční zmenu predmetnej stavby garáže na zdravotnícke zariadenie, z čoho možno bez pochybností usudzovať, že žalobca mal právo uskutočniť zmenu stavby dvojgaráže pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca tak splnil formálny predpoklad spočívajúci v predložení dohody o budúcej kúpnej zmluve a svedčí mu aj materiálny predpoklad tkvejúci v tom, že zo Zmluvy o budúcej zmluve mu nepochybne plynie právo uskutočniť zmenu stavby, ktoré svojim obsahom zodpovedá inému právu

k pozemku a stavbe v zmysle ust. § 58 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Žalovaný, ktorý dospel k záveru, že z podkladov predložených žalobcom také právo neplynie, vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na zistený skutkový stav aplikoval právnu normu nesprávne. Možno teda uzavrieť, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 60 ods. písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona. 26. Stanovisko mesta Krupina, ktoré je v priamom rozpore s obsahom záväzku dohodnutého v čl. III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný uprednostnil pred dojednaným záväzkom plynúcim z tejto zmluvy bez toho, aby to argumentačne podoprel v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tento svojvoľný postup naráža najmä na ust. § 3 ods. 1 a 4, pretože konajúce orgány verenej správy svedomite nechránili záujmy žalobcu, a na § 40 Správneho poriadku, keďže platnosť Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalovaný v celosti neakceptoval, nebola v čase rozhodnutia nikým spochybnená, tobôž nebolo rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý by také rozhodnutie vydal. Bolo tak povinnosťou stavebného úradu a žalovaného akceptovať záväzky plynúce z označenej zmluvy alebo si v rámci hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach urobiť o tejto predbežnej otázke vlastný úsudok predpokladajúci podrobné zdôvodnenie, ktoré však v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí úplne absentuje. Žalovaný a stavebný úrad naopak časti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá mala podstatný vplyv na práva žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť a napriek tomu, že zmluvu mal v celosti k dispozícii a poznal tak jej obsah, odsunul jej časť (najmä čl. III.) do úzadia takým spôsobom, že sa v rozhodnutiach o ňom ani nezmienil. V rámci procesu aplikácie práva tieto okolnosti úplne obišiel. Žalovaný tak čiastkovým ignorovaním zjavných skutkových okolností vyvodil nesprávne právne závery podstatné pre zákonné rozhodnutie. 27. Vzhľadom na to, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie boli založené na uvedenom výsledku nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné ich podľa , , zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie. Stavebný úrad v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný, vec opätovne prejedná a po vyhodnotení všetkých dôkazov v celom ich obsahu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach znovu rozhodne o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby dvojgaráže v súlade so zákonom. Rozhodnutie stavebný úrad odôvodní, pričom neopomenie uviesť zrozumiteľnú úvahu o tom, ako vec v celom rozsahu právne posúdil. 28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezrozumiteľne uviedol, že podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia ambulantnej starostlivosti epidemiologická ambulancia. Ďalej uviedol, že na základe platnej uvedenej legislatívy je MOM ambulantné zdravotnícke zariadenie a jeho prevádzkovateľ je poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. Uvedené však neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník (žalobca) v konaní nepreukázal, že má k pozemku a k stavbe vlastnícke alebo iné právo v zmysel stavebného zákona, na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom. Žalovaný neuviedol a aké znenie zákona ide, ani to, čo z týchto konštatovaní pre právne posúdenie veci alebo pre zvolený procesný postup plynie, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. 29. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania – mesta Krupina plynie, že v čase uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve platná právna úprava ( ) neklasifikovala mobilné odberné miesta (MOM) ako zdravotnícke zariadenia. Napriek tomu, že ide o tvrdenie presahujúce dôvody vyjadrené v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí správny súd považuje na účely ďalšieho konania (ako obiter dictum) v súlade so zásadou iura novit curia za potrebné doplňujúco poukázať na to, že podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa odsekov 3 a 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky určujúcej znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení č. v znení platnom a účinnom do 01.12.2022 v časti „Zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti“- definuje ako zdravotnícke zariadenie aj zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek určené na zabezpečenie a vykonávanie vyšetrení, rozborov, skúšok a liečby v súvislosti s poskytovanou ambulantnou zdravotnou starostlivosťou alebo ústavnou zdravotnou starostlivosťou. Mobilné odberné miesto gynekologicko- pôrodníckej ambulancie možno práve takto charakterizovať. Pre úplnosť je ďalej vhodné v otázke sporného vymedzenia zdravotníckeho zariadenia, ktorého vybudovanie predpokladá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve s použitím zásady zmluvnej voľnosti prisvedčiť žalobcovi, ktorý interpretoval obsah pojmu zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu v súlade s jeho slovným vyjadrením

tak, že požadoval vydať stavebné povolenie na zmenu stavby s účelom jej využitia ako mobilné odberné miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Formulácia použitá v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve ako aj ďalší obsah zmluvy takúto interpretáciu jednoznačne umožňuje. Žalovaný ani mesto Krupina nepredložili, okrem svojich názorov na výklad tohto zmluvného ustanovenia, žiadne relevantné argumenty ani iné podklady, z ktorých by plynula potreba použitia nimi preferovaného výkladu. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, keďže mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi

31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.