Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-196-2013.pdf
PDF · 77.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci žalobcu B.. C. L., bývajúceho v A. Č.. XXX, zastúpeného advokátom C.. K. G. so sídlom na Z.. V. K. G. Č.. X, H. A., proti žalovaným: 1. O. A., 049 26 A. Č.. XX, 2.) B.. Q. F. a 3. ) C. F., obom bývajúcim na R. Č.. XX, 130 00 D. X, Ž., Č., 4. ) Q. F. - L., bývajúcej na I.A. E.. XX, V.-XXXX O., Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 10C/10/2011-208 zo dňa 11.februára 2013 a uzneseniu z č.l. 175 zo dňa 14.1.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie z č.l. 175.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobcu zamietol a rozhodol, že o trovách konania medzi účastníkmi a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť zameraná geometrickým plánom č. 1/2010 Geodézie Rožňava, s.r.o. zo dňa 12.1.2010 a to parcela č. 1088/3 - zastavaná plocha o výmere 94 m2, k.ú. A., vytvorená z nehnuteľností, parcely 404/3 - ostatné plochy o výmere 8823 m2 k.ú. A., zapísané na LV č. XXXX, patrí do dedičstva po nebohej matke žalobcu G. I. L., rod. F., zomrelej 14.2.2001. Parcela č. 404/3 zapísaná na LV č. XXXX bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 153/a zapísanej v pozemnoknižnej vložke 1036 k.ú. A.. Túto parcelu nadobudol podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky v celosti starý otec žalobcu C. F. L. a v roku 1950 túto parcelu daroval matke žalobcu G. L., rod. F., ktorá ju od roku 1950 užívala ako svoju vlastnú nerušene a v hraniciach, ako je teraz zameraná geometrickým plánom. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, občanov obce A., ktorí bývali a narodili sa v dome, kde aj žalobca a ďalších občanov obce A., ktorí si vždy pamätali, že parcela, ktorá je predmetom sporu slúžila ako miestna komunikácia. Nariadil znalecké dokazovanie znalcom B.. M. F., ktorý vo svojom posudku uviedol, že parc. č. 404/3 nebola ani sčasti vytvorená z mpč. 153a zapísanej vo vložke č. 1036 k.ú. A.. Z Doplnku k znaleckému posudku po námietkach žalobcu znalec dospel k záveru, že nemal žiadne pochybnosti o tom, že sporný prechod nebol vytvorený z pôvodných pozemnoknižných parciel 153a, 154 a 153b a 155, nakoľko uvedené parcely sa nedotýkajú a medzi nimi je prechod, ktorý bol vytvorený z neknihovanej parcely. Potom súd vychádzal z ust. zák. č. 141/1950 Zb. o vydržaní a to z § 115, § 116, § 143 až § 146a a dospel k záveru, že je možné konštatovať, že tvrdenia žalobcu nie sú v súlade so zistením skutkovým stavom. V prvom rade vychádzal zo znaleckého posudku vyššie uvedeného, z ktorého vyplýva, že z farebnej kópie pozemnoknižnej mapy, kde sú uvedené pozemnoknižné parcely 153a, 153b, 154 a 155, je prerušovanou čiarou vyznačený prechod, ktorý má totožné podfarbenie ako okolité verejné
komunikácie v obci. Je možné konštatovať, že zachytený pozemnoknižný stav vyznačoval prechod medzi uvedenými parcelami a tento bol v užívaní vlastníkov parciel, ale takisto bol používaný aj ostatnými občanmi obce, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu, ale najmä vypočutých svedkov. Súd zdôraznil, že matka žalobcu mala darom nadobudnúť spornú parcelu a vtedy by určite v rámci dedičského konania nenadobudla len 1/3 z vložky č. 1036, ale by ju nadobudla v celosti alebo aspoň časť, ktorú mala dostať darom, by netvorila predmet dedičstva. Súd zdôraznil, že v tom čase už existoval geometrický plán z roku 1973, ktorý určil hranice bývalých mpč. parciel 153a a 154. Matka žalobcu sa od roku 1973, keď bol vyhotovený geometrický plán a od úmrtia svojho otca v roku 1977, až do svojho úmrtia v roku 2001, nedomáhala určenia vlastníckeho práva k uvedenému prechodu, ale tolerovala stav, že sa táto parcela používala ako verejná cesta. Aj to nasvedčuje záveru, že nemohlo dôjsť k darovaniu a následnej dobromyseľnej držbe parcely 1088/3. V znaleckom posudku boli porovnané výmery pôvodných mpč parciel s parcelami vytvorenými geometrickým plánom z roku 1973 a so súčasným stavom, kde vyšiel zanedbateľný rozdiel 17 m2, resp. 12 m2. Aj táto okolnosť podporuje zistenú skutočnosť, že žiadaná parcela 1088/3 nebola vytvorená z mpč parciel 153a 154. Súd prvého stupňa na základe uvedených zistení dospel k záveru, že žalobca to, čo tvrdil v konaní nepreukázal a vykonaným dokazovaním boli preukázané iné skutočnosti, ktoré vyvracajú tvrdenia o tom, že matka žalobcu nadobudla vlastnícke právo k parcele 1088/3 - zastavaná plocha o výmere 94 m2 k.ú. A.. Preto žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Uznesením z č.l. 175 zo dňa 14.1.2013 súd prvého stupňa určil znalcovi B.. M. F. znalcovi z odboru geodézie a kartografie odmenu vo výške 345,28 € a náhradu hotových výdavkov za stratu času vo výške 85,29 €, spolu po zaokrúhlení 430,57 € za podaný Doplnok č.1 (ktorý bol podaný na súde dňa 20.12.2012) k znaleckému posudku č. 16/2011. Uložil učtárni súdu, aby znalcovi vyššie uvedenú sumu poukázala na č.ú. vo VÚB z finančných prostriedkov štátu v lehote 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia s tým, že o náhrade trov bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Proti rozsudku aj proti uzneseniu o znalečnom za Doplnok č. 1 k znaleckému posudku podal odvolanie žalobca. V odvolaním proti rozsudku žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a jeho žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a dôkazy hodnotil jednostranne v prospech žalovaných. Neprihliadol na výpovede svedkov a ich prehlásenia o tom, že sporná parcela patrila do vlastníctva matky žalobcu. Pri hodnotení dôkazov vychádzal iba z dohadov a nie z objektívnych zistení. Žalobca od počiatku tvrdil a bolo to preukázané aj výpoveďami svedkov, že sporná parcela slúžila so súhlasom vlastníkov ako prechod pre iné osoby, to však neznamená, že nebola vlastníctvom vlastníkom parciel 460/1 a 460/2 tak ako to tvrdí súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil tú skutočnosť, že v obci A. sú prechodné takmer všetky dvory. Pokiaľ ide o znalecký posudok, s týmto žalobca nesúhlasil a nie je možné z takéhoto posudku vychádzať. Súd vychádzal pri rozhodnutí len z geometrického plánu z roku 1973, ktorý bol vyhotovený len za určitým zámerom a neriešil vlastnícke vzťahy.
V odvolaní proti priznaniu znalečnému za doplnok k znaleckému posudku sa domáhal zmeny rozhodnutia tak, aby za doplnok k znaleckému posudku znalcovi nebolo znalečné priznané. Poukázal na to, že znalec mal k vyhotoveniu prvého znaleckého posudku č. 16/2011 k dispozícii tie isté podklady ako k vypracovaniu doplnku a na pojednávaní dňa 19.10.2012 nevedel dať odpoveď, čo znamená čiarkovaná - prerušovaná čiara v pozemnoknižnej mape a odpoveď dal až v doplnku k znaleckému posudku. Táto čiara bola v mape od čias jej vyhotovenia v polovici 19 st., teda na pojednávaní to nebola nová skutočnosť. V doplnku č.1 znalec urobil podstatné chyby, ktoré môžu byť pre súd zavádzajúce.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok aj uznesenie a konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie týchto rozhodnutí.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa na zdôraznenie správnosti obmedzuje len na skonštatovanie, že parc. č. 1088/3, ktorá je predmetom tohto konania nebola vytvorená z parciel pôvodne zapísaných vo vložke č. 1036 mpč. 153a a 154, ale bola
vytvorená z neknihovanej parcely. Za tohto stavu matka žalobcu nemohla túto parcelu vydržať, pretože ju nevlastnil ani jej právny predchodca. K odvolaniam považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolanie advokáta je bez konkrétnych návrhov a odvolanie žalobcu obsahuje len tie námietky, s ktorými sa v rozsudku vyporiadal súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o znalecký posudok a jeho doplnok, odvolací súd nevidí dôvod na nepriznanie, resp. krátenie odmeny znalcovi, pretože znalecký posudok vypracoval podľa uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a podľa úloh stanovených v tomto uznesení aj posudok vypracoval. Až po námietkach žalobcu k znaleckému posudku na pojednávaní došiel súd k záveru, že je potrebné znalecký posudok doplniť a tento doplnok tiež uložil vykonať znalcovi Ing. Tichému, ktorý doplnok podal dňa 20.12.2012, preto správne súd prvého stupňa rozhodol aj o znaleckej odmene tohto znalca tak ako ju rozpísal v odôvodnení uznesenia z č.l. 175. Neboli preto dôvody ani pre krátenie ani pre nepriznanie znaleckej odmeny.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok aj napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p., odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, lebo aj o nich rozhodne súd prvého stupňa v uznesení.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.