Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/226/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého M. Y., nar.XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. ul. č. XXXX/XX a M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X.. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 30% zo sumy zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, počnúc 01.08.2013, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.08.2013 do 31.03.2014 vo výške 217,04 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať mesačne na jeho výživu minimálnym výživným, počnúc od 01.06.2013. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, hoci sa otec o dieťa zaujíma, na jeho výživu prispieva nepravidelne.

Na pojednávaní dňa 11.03.2014 upravila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd zaviazal prispievať na výživu maloletého M. minimálnym výživným, počnúc od podania návrhu.

Otec s návrhom matky súhlasil, poukázal na skutočnosť, že má minimálny príjem, nakoľko je zdravotne postihnutý.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil, nakoľko tento je v záujme maloletého dieťaťa, poukázal na skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujíma.

Na posledné pojednávanie vo veci nariadené na deň 03.04.2014 sa rodičia maloletého dieťaťa nedostavili, nevyužili svoje právo osobne konať pred súdom, hoci boli na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaní, matka svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania, otec súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Nežiadali vykonať nové dôkazy. Preto súd s poukazom na ustanovenie konal a rozhodol v ich neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania ( ).

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, otca vypočul v domácom prostredí, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matkou, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že maloletý M. sa narodil mimo manželstva, otcovstvo k nemu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným matričným orgánom.

Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, okrem maloletého M. majú obaja vyživovaciu povinnosť k spoločnej dcére, M. Y., nar. XX.XX.XXXX, práva a povinnosti k nej boli určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 04.06.2009, ktorým bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný mesačne prispievať na jej výživu minimálnym výživným, počnúc 01.03.2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.08.2009. Maloletá M. navštevuje tretiu triedy základnej školy, je sledovaná v kardiologickej ambulancii, má astmu.

Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne (v roku 2013 bol matke vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne) a prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne.

Matka je slobodná, zdravá, žije spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov, je nemajetná.

Otec je slobodný, nezamestnaný, ťažko zdravotne postihnutý, nepoberá žiaden dôchodok, doposiaľ nikde nepracoval. Žije v domácnosti svojich rodičov, od 01.06.2013 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky ako poberateľ pomoci v hmotnej núdzi (v období od júna do decembra 2013 vo výške 62,50 Eur mesačne, za január 2014 vo výške 131,88 Eur, za február 2014 vo výške 61,60 Eur). Majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Maloletý M. je v súčasnosti v starostlivosti matky, je zdravý, s otcom sa stretáva pravidelne, navštevuje ho v domácnosti starých rodičov, otec doposiaľ na výživu dieťaťa prispieval nepravidelne.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

Na základe šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

Vzhľadom k tomu, že rodičia spolu nežijú, o maloletého sa riadne stará matka, so zverením do jej starostlivosti súhlasil ako otec, tak aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, súd zveril maloletého do starostlivosti matky.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa veta prvá, o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov, záujem otca o maloletého, spoločnú vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej M.. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, žije v domácnosti svojich rodičov. Jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti.

Otec je v súčasnosti bez stáleho príjmu, je nezamestnaný, ťažko zdravotne postihnutý, žije v domácnosti svojich rodičov, nepoberá žiaden dôchodok, od 01.06.2013 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky ako poberateľ pomoci v hmotnej núdzi (v období od júna do decembra 2013 vo výške 62,50 Eur mesačne, za január 2014 vo výške 131,88 Eur, za február 2014 vo výške 61,60 Eur).

Súd hodnotil tiež majetkové pomery rodičov. Obaja sú nemajetní, resp. v konaní nebolo preukázané ich vlastníctvo k majetku väčšej hodnoty.

Súd pri určení výšky výživného zohľadnil preukázané pomery oboch rodičov a pri rešpektovaní minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti danej zákonom, určil otcovi povinnosť vyživovať dieťa v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona ( o životnom minime v znení neskorších predpisov). Súd pri rozhodovaní rešpektoval zákonom chránené práva dieťaťa, dôvody na strane povinného rodiča, keďže otec má obmedzené možnosti hradiť výživné na maloletého vzhľadom na svoj zdravotný stav, pričom zohľadnil starostlivosť matky o ďalšie maloleté dieťa, ako aj celkový vývoj životných nákladov a životnej úrovne oboch rodičov. Súd záverom poznamenáva, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, ktoré sú v danom prípade u otca podstatne obmedzené.

Čo sa týka doby zvýšenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu, preto súd aj od tejto doby výživné určil. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.08.2013 do 31.03.2014 vo výške 217,04 Eur, ktoré povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, vzhľadom na finančnú situáciu otca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.