Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: PRIVÁTNA exekučná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Ul. 9. mája 1817/3, 920 01 Hlohovec, IČO 45 322 571, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Ul. 9. mája 1817/3, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy I. Q.. A.. X.. Š. XXX/XX, XXX XX Q., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie O.. D. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 30.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 663,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 663,88 eur odo dňa 2.5.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako postupník nadobudol pohľadávku voči odporcovi vzniknutú na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., číslo úverovej zmluvy 5409007446. Odporca mal podľa tejto zmluvy povinnosť uhrádzať mesačné platby, túto povinnosť však neplnil a neuhrádzal platby ani po lehote splatnosti. Dňa 12.4.2010 uzatvorili BBF capital, a.s. (postupca) a odporca dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. V zmysle čl. II tejto dohody bol ako záväzok odporcu určená suma 1 077,13 eur (predstavujúca istinu) s príslušenstvom pohľadávky. Odporca si však uplatňuje svoj nárok len vo výške istiny zo zmluvy, a to vo výške 663,88 eur a úrok z omeškania.

Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt odporcu, preto mu súd uznesením z 20.1.2014 č. k. -69 ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.

Na pojednávaní dňa 2.4.2014 sa navrhovateľ ani opatrovníčka odporcu nezúčastnili. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa vopred písomne ospravedlnili a požiadali o konanie pojednávania v ich neprítomnosti.

Súd na pojednávaní oboznámil listinné dôkazy založené v spise, najmä úverovú zmluvu č. 5409007446, úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Home Credit Slovakia, a.s. a Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Asset Portfolio Servicing

Slovakia, a.s. a Debtinvest Limited, zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Debtinvest Limited a BBF capital, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok medzi BBF capital, a.s. a navrhovateľom, prílohy k zmluvám o postúpení pohľadávok, a zistil tento skutkový stav:

Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrela s odporcom dňa 8.9.2004 úverovú zmluvu (Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej úverovej karty YES) č. 5409007446, ktorou sa zaviazala poskytnúť odporcovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 20 000,- Sk a odporca sa zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky v mesačných splátkach po 800,- Sk. Zmluvami o postúpení pohľadávky bola pohľadávka voči odporcovi postupne postupovaná na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s. (zmluva z 27.11.2006), na spoločnosť Debtinvest Limited (zmluva zo 6.3.2007) a na spoločnosť BBF capital a.s. (zmluva zo 17.3.2009). Spoločnosť BBF capital a.s. podpísala s odporcom dňa 12.4.2010 dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Spoločnosť BBF capital a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (8.9.2004), zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 8.9.2004 (v čase podpisu úverovej zmluvy), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 12.4.2010 (v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára) predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa a agresívna obchodná praktika podľa .

Podľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna.

Podľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.) a odporca uzavreli zmluvu, ktorá podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľskou zmluvou (predtým tzv. „typová zmluva“) a najneskôr od 1.1.2008 sa spravuje aj ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách (, ), keďže právny predchodca navrhovateľa je právnická osoba, ktorá v danom právnom vzťahu pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, kým odporca konal ako spotrebiteľ (v zmluve nie je uvedený iný účel jej uzavretia a navrhovateľ ani netvrdil opak). Aj keď v právnej teórii nie je jednotný názor v tom, či sa má spotrebiteľský úver vo všeobecnosti spravovať alebo , teória aj judikatúra je jednotná v tom, že na každú spotrebiteľskú zmluvu, bez ohľadu na to, či sa spravuje , alebo osobitným predpisom, treba aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a to tak ustanovenia , ako aj osobitných predpisov (najmä zákona o ochrane spotrebiteľa).

V danom prípade išlo teda, ako bolo uvedené vyššie, o spotrebiteľskú zmluvu a tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa nemohol zmeniť ani postupným postupovaním pohľadávky, keďže s postúpením pohľadávky je spojený vstup nového veriteľa do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa, teda nedochádza k zmene v obsahu záväzku ani v jeho právnej kvalifikácii. Podobne ak by došlo k podpísaniu platnej dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, potom by ňou došlo k zmene v spôsobe splatenia záväzku, avšak ani uznanie záväzku ani odloženie jeho splatnosti dohodou o splátkovom kalendári neznamená zmenu právnej kvalifikácie záväzku ako záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie záväzku je uznaním už existujúceho záväzku vyplývajúceho z konkrétneho právneho vzťahu, pričom tento právny vzťah zostáva zachovaný. Aj na dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, je teda potrebné aplikovať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (keďže aj táto dohoda je formulárovou zmluvou), a prirodzene aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (bez ohľadu na to, či sa má spravovať ustanovením alebo ).

Podľa posúdenia súdu dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára z 12.4.2010 (ďalej len „dohoda“) v skutočnosti nie je dohodou o uzavretí splátkového kalendára, keďže v nej nie je vôbec dohodnutá forma splatenia záväzku, teda splátkový kalendár, keď v bode 3 dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“ nie je vyplnená kolónka „výška splátky“. V tejto časti teda ide o nevyplnené tlačivo, ktoré samo o sebe (bez vyplnenia) nemá význam dohody o splátkovom kalendári. Samostatný splátkový kalendár, ktorý mal právny predchodca navrhovateľa odporcovi zaslať, mal byť pritom len informatívny (predposledná veta bodu 3.1. dohody). Ak by právny predchodca navrhovateľa chcel dať odporcovi možnosť uhrádzať dlh v splátkach bez určenia ich výšky, teda podľa finančných možností odporcu, takáto možnosť by musela byť v dohode výslovne uvedená, napokon takémuto výkladu protirečí aj skutočnosť, že podľa navrhovateľa sa mala celá pohľadávka stať splatnou 1.5.2010, teda už deň po termíne prvej splátky.

Uznanie dlhu resp. uznanie záväzku je vo všeobecnosti inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. Avšak vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno poskytnúť ochranu spôsobu, ktorý zvolil právny predchodca navrhovateľa. V prejednávanej veci totiž nejde o aplikáciu právnej normy spôsobom prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym resp. následne exekučným konaním. Súd poukazuje na to, že samotná dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, keď v titulku aj v názve článku 2 obsahuje pojem „uznanie záväzku“, ale v bode 3.1 poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ tak nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo c) záväzok v zmysle dlhu. Na tejto zmätočnosti nič nemení (pretože treba vychádzať z toho, čo je v listine uvedené) ani názor, že v prejednávanej veci nejde o uznanie dlhu podľa , ale o uznanie záväzku podľa .

Súd hodnotí celú dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára z 12.4.2010 ako pokus zo strany právneho predchodcu navrhovateľa predložiť odporcovi (spotrebiteľovi) pod hlavičkou splátkového kalendára (k uzavretiu ktorého však v skutočnosti nedošlo) také ustanovenia, ktoré sú zjavne v jeho neprospech (najmä uznanie záväzku a rozhodcovská doložka). Uznanie záväzku pritom nie je dohodou, ale jednostranným právnym úkonom. Ak právny predchodca navrhovateľa predstieral, že tento jednostranný právny úkon je spojený s iným právnym úkonom (dohodou o splátkovom kalendári), pričom nejde o synalagmatickú dohodu (keďže výška splátok v dohode o splátkovom kalendári nebola vyplnená), potom ide o simulovanú dohodu a už len týmto jej označením a kontextom so splátkovým kalendárom, ktorý však v skutočnosti uzavretý nebol, ide o klamlivú praktiku. V hlavičke dohody naznačený prejav úmyslu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa dojednať splátky dlhu mohol podstatne ovplyvniť ekonomické správanie odporcu ako spotrebiteľa, teda ochotu podpísať túto dohodu. Skutočným dôvodom jej uzavretia bolo pod zámienkou splátkového kalendára docieliť uznanie záväzku odporcom, prípadne aj uzavretie rozhodcovskej doložky. Je ťažko predstaviteľné, aby sa spotrebiteľ dobrovoľne rozhodol zhoršiť svoje postavenie tým, že predĺži veriteľovi dobu, dokedy môže dlh vymáhať, a to bez súčasného poskytnutia primeraných benefitov, ktoré by toto zhoršenie postavenia spotrebiteľa kompenzovali (teda bez súčasného platného uzavretia dohody o splátkovom kalendári). Takýto postup dodávateľa je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi tým, že spotrebiteľa uviedol do omylu ohľadom skutočnej povahy dohody, ktorú mu predložil na podpis ( ), a tiež za nekalú obchodnú praktiku formou klamlivého konania a klamlivého opomenutia, keď právny predchodca navrhovateľa predstieral iný obsah listiny predloženej spotrebiteľovi na podpis než listina skutočne má (, ). Z uvedeného dôvodu súd túto dohodu ako celok považuje za neplatnú.

Súd na pojednávaní oznámil predbežné právne posúdenie, že dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára považuje za neplatnú, a oboznámil aj skutkový stav v tom zmysle, že považuje za sporné, či právny predchodca navrhovateľa (Home Credit Slovakia, a.s.) poskytol odporcovi na základe úverovej zmluvy nejaké finančné prostriedky a ak áno, v akej výške. Napriek tomu navrhovateľ (ktorý z vlastného rozhodnutia nebol prítomný na pojednávaní) neposkytol súdu žiaden dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi. Samotná úverová zmluva (Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej úverovej karty YES č. 5409007446) nie je dôkazom o poskytnutí finančných prostriedkov, keďže zmluva je formulovaná len ako záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporcovi možnosť čerpať úverový rámec vo výške 20 000 Sk prostredníctvom úverovej karty, avšak nie je potvrdením o skutočnom vyčerpaní akejkoľvek sumy. Navrhovateľ sa v návrhu ako na dôkaz odvolával len na dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, ktorú však súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za neplatnú, a navrhovateľ nepredložil súdu žiaden iný dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov odporcovi. Súd preto dospel k záveru, že návrh je potrebné v celom rozsahu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Keďže však odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, nežiadal o náhradu trov konania, ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.