Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-24-2013.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: J. J., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XX, A. J., zastúpenej advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, so sídlom Trnava, Hlavná 25, proti odporcom: 1. F. C., bytom A. J., T. P. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária, JUDr. M. Mareková, s.r.o., so sídlom Trenčín 6, Záblatská 28, IČO: 47 241 098, 2. M&M reality holding a.s., so sídlom Bratislava, Gessayova 18, IČO: 44 598 181, o zaplatenie 1.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.1.2013 č.k. 17C/89/2012-74 - v časti, ktorou bol návrh navrhovateľky voči odporcovi 1 zamietnutý a ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi 1 náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zamietnutia návrhu proti odporcovi 1 a ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1 p o t v r d z u j e .
Odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe navrhovateľky a odporcovi 2 uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 189,60 Eur, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou odporcovi 2 uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok z návrhu v sume 90,- Eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Treťou výrokovou vetou súd návrh navrhovateľky proti odporcovi v 1. rade zamietol a štvrtou výrokovou vetou navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 418,18 Eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Napokon piatou výrokovou vetou súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v zmluvných podmienkach Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti z 15.1.2012 v čl. 3 v bode 3.1. v prípade ak záujemca do uplynutia doby rezervácie neuzatvorí zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kúpnu zmluvu s vlastníkom z dôvodov na jeho strane, prináleží zmluvná pokuta sprostredkovateľovi vo výške rezervačnej zálohy. Sprostredkovateľ je oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu s rezervačnou zálohou.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 262 ods. 1, § 300 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 153 ods. 4 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka uzavrela s odporcom
2 prostredníctvom odporcu 1, ktorý mal uzavretú s odporcom 2 Zmluvu o poskytovaní služieb na základe ktorej tieto činnosti pre odporcu 2 vykonával, Zmluvu o rezervácii nehnuteľností a poskytovaní služieb dňa 15.1.2012, ktorá zmluva je zmluvou sprostredkovateľskou a zmluvné strany sa na základe nej dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Súd mal ďalej za preukázané, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže odporca 2 ju uzatváral s navrhovateľkou ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a navrhovateľka ju uzatvárala ako fyzická osoba spotrebiteľ, preto sa na túto zmluvu vzťahujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súd bol tiež toho názoru, že zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve sa odchýlili od Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, pričom v predmetnej Zmluve o rezervácii.... nie je medzi zmluvnými stranami dojednaná táto zmluvná pokuta, je dojednaná iba rezervačná záloha vo výške 1.500,- Eur a až v zmluvných podmienkach je uvedené v čl. III. v bode 3.1, že v prípade, že záujemca do uplynutia doby rezervácia neuzatvorí zmluvu o budúcej kúpnej zmluve z dôvodu na jeho strane, prináleží zmluvná pokuta sprostredkovateľovi vo výške rezervačnej zálohy a sprostredkovateľ je oprávnený započítať zmluvnú pokutu s rezervačnou zálohou, čo súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Súd zároveň neprijateľnosť tejto podmienky uviedol vo výroku rozsudku s poukazom na § 153 ods. 4 O.s.p. Následne súd zaviazal odporcu 2 na vrátenie navrhovateľke 1.500,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia a priznal jej tiež nárok na úrok z omeškania vo vymedzenom rozsahu. Súd návrh navrhovateľky proti odporcovi 1 zamietol ako nedôvodný, pretože odporca 1 nebol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou, tento činnosť pre odporcu 2 vykonával na základe osobitnej zmluvy o poskytovaní služieb, preto vo vzťahu k odporcovi 1 sa môže domáhať plnenia iba odporca 2.
Keďže navrhovateľka ako spotrebiteľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd zaviazal neúspešného odporcu 2 na zaplatenie daného súdneho poplatku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal uplatnenú náhradu trov konania voči odporcovi 2, pričom jej výšku v odôvodnení špecifikoval. Súd zároveň zaviazal neúspešnú navrhovateľku na náhradu trov konania úspešnému odporcovi 1 titulom trov právneho zastúpenia za vymenované úkony právnej služby a súvisiace náhrady podľa špecifikácie v odôvodnení.
Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie navrhovateľka, výslovne voči tej časti, ktorou súd návrh voči odporcovi 1 zamietol a ktorou navrhovateľke uložil zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1, pričom sa domáhala, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi 1 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na nové konanie. Podľa navrhovateľky odporca 1 mal byť zaviazaný s odporcom 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu, keďže ako podnikateľ mal zmluvu s odporcom 2 a vykonával spotrebiteľské služby ako podnikateľ, hoci nemal živnosť na realitnú činnosť, dopúšťal sa teda nedovoleného podnikania. Odporca 1 vedome a cielene pracoval v záujme dosiahnutia podielu na rezervačnej zálohe, preukázateľne sa jednalo o spoločné konanie medzi odporcami, pričom obaja si boli vedomí, že odporca 1 nespĺňa podmienky na výkon tejto podnikateľskej činnosti a svoje aktivity prekrýval oprávnením - osvedčením o živnostiach odporcu 2. Odporca 1 seba prezentoval ako realitného agenta, konal v zhode s odporcom 2, pričom obaja vedeli, že nemá oprávnenie na výkon činnosti a podieľali sa na odmene a sprostredkovateľskej provízii. Odporca 2 pritom predložil navrhovateľke na podpis rezervačnú zmluvu s neprijateľnou podmienkou. Odvolateľka je toho názoru, že podnikateľ, ktorý má povolenú činnosť nemôže poveriť výkonom tejto činnosti iného podnikateľa, ktorý uvedenú činnosť povolenú nemá. Ak tak urobí, konajú vedome a v zhode a musia obaja zodpovedať v prípade, že spoločným konaním ako podnikatelia poškodzujú spotrebiteľa. Odporca 2 by bez konania odporcu 1 nedostal žiadne finančné prostriedky od navrhovateľky.
Odporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľky sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutých
častiach, teda v časti, ktorou bol návrh voči odporcovi 1 zamietnutý a ktorou bolo navrhovateľke uložené zaplatiť náhradu trov konania voči odporcovi 1, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutej časti rozsudku v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky bolo vyriešenie otázky, či odporca 1 je v spore vecne pasívne legitimovaný a či teda bolo dôvodným na zaviazanie žalovanej sumy zaviazať oboch odporcov spolu solidárne. Odvolací súd sa pri zodpovedaní tejto otázky zhodol s prvostupňovým, že tomu tak nebolo.
V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorého výsledky v odvolacom konaní spochybnené neboli, nesporne vyplýva, že v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, ktorá bola uzavretá medzi odporcom 2 ako poskytovateľom služby, resp. dodávateľom a na druhej strane navrhovateľkou ako spotrebiteľkou, vznikol záväzkový zmluvný vzťah výlučne medzi navrhovateľkou a odporcom 2. Odporca 1 v zmluve vystupuje výlučne ako sprostredkovateľ zastupujúci odporcu 2. Rovnako tzv. rezervačná záloha v sume 1.500,- Eur bola síce zložená do rúk odporcu 1 ako sprostredkovateľa, avšak pre odporcu 2. Potom vzhľadom na uvedené pokiaľ, ako už uzavrel prvostupňový súd, dojednanie zmluvnej pokuty medzi navrhovateľkou a odporcom 2 v predmetnej zmluve je absolútne neplatné, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľke nárok na vydanie žalovaného bezdôvodného obohatenia, bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka je potom povinný vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, a tým je odporca 2, ktorý je zároveň účastníkom zmluvy, ktorá bola prvostupňovým súdom v dotknutej časti vyhlásená za neplatnú a preto zároveň i ako druhá strana zmluvy je povinný vydať navrhovateľke ako opačnej zmluvnej strane všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda aj tzv. „rezervačnú zálohu“ resp. „zmluvnú pokutu“. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda nesporne vyplýva, že vecne pasívne legitimovaným na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia navrhovateľke je len a výlučne odporca 2, ktorý od nej získal plnenie na základe v danej časti neplatnej zmluvy, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Keďže podľa záverov prvostupňového súdu, odvolacími dôvodmi nenapadnutých, navrhovateľke vznikol nárok na žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia, nie je možné jej priznanie prisúdiť podľa zásad o náhrade škody ako sa to naznačuje v podanom odvolaní.
I ak by platilo tvrdenie navrhovateľky, že odporca 1 nebol oprávnený na vykonávanie činnosti pre odporcu 2, keďže na výkon realitnej činnosti nemal živnostenské oprávnenie a zmluva o poskytovaní služieb uzavretá medzi nimi dňa 10.3.2011, by sa z tohto dôvodu nemohla spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve v ust. § 566 a nasl., jednalo by sa potom podľa jej obsahu o príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej ale jednoznačným a nespochybniteľným obsahom je, že odporca 1 obstarával záležitosti pre odporcu 2 v mene odporcu 2 a na účet odporcu 2, z čoho vyplýva, že priamo odporcovi 1 z tejto činnosti nevznikali žiadne práva a povinnosti. I táto skutočnosť zakladá absenciu pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1 v spore.
S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne žalobu navrhovateľky v časti, v ktorej smerovala voči odporcovi 1 ako nedôvodnú zamietol. Rovnako správne s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi 1 potom priznal náhradu trov prvostupňového konania, pričom jej výška a
vyčíslenie nebola osobitne odvolacími dôvodmi napadnutá a preto nemohla tvoriť predmet prieskumu odvolacieho súdu.
S poukazom na uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo vzťahu k odporcovi 1, ktorými bol návrh navrhovateľky voči odporcovi 1 zamietnutý a navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi 1 náhradu trov konania, ako vo výroku vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bola navrhovateľka neúspešná v dôsledku čoho by jej s použitím § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť náhradu trov konania odporcovi 1. Keďže ale odporca 1 si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli), odvolací súd odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.