Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4P/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C.G.J., H. XXX/XX, toho času bytom T. - F., Y.G.Á. XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom v Lučenci, Haličská cesta 3200 proti odporkyni C.. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C.G.J., H. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. I. W., nar. X.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa I. W. a odporkyne C.. G. W., rodenej D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku 47, ročník 2002, na strane 148, pod poradovým číslom 110 r o z v á d z a.

Súd mal. I. W., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi u r č u j e výživné na mal. I. sumou 170,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Súd u p r a v u j e styk otca s mal. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého I. na styk s otcom riadne pripraviť, v určený deň a hodinu maloletého I. otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu maloleté dieťa od otca prevziať.

Otec je o p r á v n e n ý maloletého I. v určený deň a hodinu od matky prevziať a v určený deň a hodinu je povinný maloleté dieťa matke odovzdať.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporkyni rozvodu manželstva, zverenia maloletého I. W., nar. X.XX.XXXX na čas po rozvode do starostlivosti matky, určenia výživného na maloletého sumou 200 € mesačne a úpravy styku s maloletým. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX v rímskokatolíckom kostole v T.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev v matrike v T. vo zväzku 47, roč. 2002 na strane 148 pod por. č. 110. U oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, syn I. W., narodený X.XX.XXXX. Manželstvo uzavreli po siedmich rokoch známosti. Okrem menších nedorozumení malo harmonický priebeh. V priebehu posledného roka sa u nich začali prejavovať názorové rozdiely. Ich spoločnou snahou bolo udržať manželstvo vo fungujúcom a harmonickom vzťahu, napriek tomu však došlo k ochladnutiu citových vzťahov a strate záujmu oboch

riešiť vzniknuté problémy. On je navyše často nútený cestovať za prácou, čo ešte viac komplikuje ich situáciu. Ich manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Vzťah potrebný pre manželské spolužitie už medzi nimi neexistuje, nevidí žiadnu perspektívu, že by mohlo dôjsť k obnoveniu takéhoto vzťahu a rozvrat manželstva je nezvratný a trvalý. Ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich dieťaťa, ktoré je vystavené neustálym stresovým situáciám. Rozvod manželstva preto nebude ani v rozpore so záujmami maloletého. Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasí.

Na pojednávaní navrhovateľ navrhol určiť výživné sumou 150 € mesačne vzhľadom k tomu, že stratil prácu, našiel si novú prácu a má nižší príjem. Styk s maloletým nežiadal upraviť, vzhľadom k tomu, že odporkyňa mu styk s dieťaťom po dobu jedného roka umožňovala.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že s rozvodom súhlasí, súhlasí so zverením syna do jej starostlivosti, s výškou výživného nesúhlasí, požaduje výživné 200 €. Pokiaľ ide o úpravu styku, súhlasí s tým, čo navrhovateľ navrhuje v podanom návrhu.

Kolízny opatrovník maloletého k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúčajú zveriť maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a určiť stretávanie otca s maloletým, resp. schváliť rodičovskú dohodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, sobášneho listu, oznámenia o narodení, správ ÚPSVaR Partizánske, Spojenej školy Partizánske, Sociálnej poisťovne, oznámenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, správy kolízneho opatrovníka, rozhodnutia o priestupku, rozkazu o uložení sankcie za priestupok, oznámenia KR PZ v Bratislave, lekárskej správy, rozhodnutia o invalidnom dôchodku, potvrdení o nemocenských dávkach, potvrdení o príjmoch odporkyne, výplatných lístkov navrhovateľa, potvrdenia o výške zárobku navrhovateľa, prehľadu výdavkov na maloletého, lekárskej správy o zdravotnom stave maloletého a zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa XX.X.XXXX manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku 47, ročník 2002 na strane 148 pod poradovým číslom 110. U oboch išlo o prvé manželstvo. Manželstvo uzavreli po siedmich rokoch známosti a spočiatku bolo harmonické. Narodil sa z neho maloletý I. W., nar. X.XX.XXXX. Neskôr sa medzi účastníkmi začali prejavovať názorové rozdiely.

Navrhovateľ bol do 9.4.2013 zamestnaný v spoločnosti EXMONT INVEST, s.r.o., Bratislava. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti Mayer transport s.r.o., Blatná na Ostrove. Žije D. T.. Z jeho výpovede vyplýva, že do roku 2008 bolo manželstvo usporiadané. V roku 2007 mali vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej sa odporkyňa vážne zranila, v dôsledku čoho mala psychické problémy. Psychické problémy mala aj z toho dôvodu, že tvrdila, že jeho vzťah k nej ochladol. Asi pred piatimi rokmi si našiel inú ženu. Túto skutočnosť pred odporkyňou tajil do októbra 2012, kedy jej to povedal. Ich vzájomný vzťah ochladol, on pracoval celý týždeň v Bratislave, keď prišiel domov, odporkyňa bola pri počítači alebo spala, on bol tiež za počítačom a venoval sa synovi. S odporkyňou sa nehádali, len spolu nekomunikovali. Odporkyňa sa bavila nakupovaním, mali finančné problémy. Odporkyňa nemala iný finančný príjem, len materskú. Potom, keď jej povedal, že má vzťah s inou ženou, nasledovali hádky a problémy. Do decembra 2012 býval v spoločnej domácnosti, potom sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a býva u matky. S maloletým sa najskôr stretával každý týždeň, čo bolo pre neho finančne náročné, po zmene zamestnávateľa chodí každé 2- 3 týždne, lebo si privyrába brigádami alebo pomáha matke. Výživné platí v sume 200 € mesačne. Za príčinu rozvratu manželstva považuje obojstranné ochladnutie vzťahov medzi nimi. Po dobu asi pol roka má vzťah s inou ženou. Počas pracovného týždňa s ňou žije v spoločnej domácnosti. S odporkyňou spoločne hospodárili do decembra 2012, pohlavný styk mali naposledy v októbri 2012. U pôvodného zamestnávateľa pracoval ako elektrikár, skladník s príjmom asi 700 - 800 € mesačne. Zo zamestnania odišiel, pretože sa nepohodol so šéfom a dal výpoveď. U terajšieho zamestnávateľa pracuje ako šofér s čistým príjmom za posledných 10 mesiacov vo výške 368,68 € mesačne. Okrem toho nedostáva žiadne náhrady. Výdavky má na benzín, na stravu. Platí si životnú poistku 66 € každý štvrťrok a maloletému 23 € mesačne. Odporkyni platí internet 24 €, kde však dal výpoveď.

Odporkyňa bola do 16.1.2013 zamestnaná u zamestnávateľa Spojená škola Partizánske. Pracovný pomer skončila dohodou pre nadbytočnosť. V mesiacoch november 2012 a december 2012 dosahovala príjem 537,87 € mesačne, v mesiaci január 2013 dosiahla príjem 2455,68 €, zahŕňajúci odstupné 2 902,- €. Od 17.1.2013 do 16.7.2013 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti spolu v sume 3 993,30 €.

V súčasnosti je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v nezamestnanosti, ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Poberá invalidný dôchodok v sume 215,20 € mesačne. Býva so svojimi rodičmi a s maloletým v 4-izbovom rodinnom dome. Na úhradu výdavkov spojených s bývaním neprispieva. Spláca časť spoločnej hypotéky v sume 75 € mesačne. Uhrádza si životnú poistku 25 € mesačne. Uhrádza poplatok za materskú školu v sume 7 € mesačne, stravu si maloletý nosí z domu, pretože musí dodržiavať diétu. Z jej výpovede vyplýva, že po uzavretí manželstva žili v dome jej rodičov. Spočiatku bol ich vzťah harmonický a bez problémov, po dvoch rokoch sa začali objavovať problémy, navrhovateľ pracoval mimo bydliska a domov prichádzal neskoro v piatok. V nedeľu odchádzal poobede. Po intímnej stránke ju začal odmietať. Odmietal s ňou komunikovať a tráviť voľný čas. V roku 2007 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej sa ona zranila. Navrhovateľ sa nezaujímal o jej zdravotný stav, navštevoval ju v nemocnici ale o jej zdravotný stav sa starala jej matka. Nebol jej psychickou oporou pri liečení. V roku 2008 otehotnela, tehotenstvo nebolo plánované. Po narodení dieťaťa sa okrem finančného zabezpečenia navrhovateľ o rodinu inak nestaral. V roku 2012 sa priznal, že má známosť s inou ženou a zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval. Dovtedy spoločne hospodárili. Odvtedy sa o domácnosť starala ona s pomocou svojej matky a otca. Navrhovateľ počas spolužitia s ňou neprejavoval záujem o domáce práce ani o cieľavedomú starostlivosť o syna, len sa s ním hral a kupoval mu darčeky. Po narodení maloletého sa s odporcom intímne stýkali len sporadicky, naposledy v decembri 2012. Na maloletého platí výživné v sume 200 € mesačne, s maloletým sa stretáva pravidelne. Platí mu poistky a kupuje mu darčeky, občas ošatenie. Za príčinu rozvratu manželstva považuje to, že navrhovateľ nebol zodpovedný , nevedel sa postarať o rodinu a nezaujímal sa o jej zdravotný stav. V čase choroby syna sa nebol schopný postarať o neho. Výchova z jeho strany bola nedostatočná. Súhlasí so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti a výživné navrhuje určiť na 200 € mesačne, pretože maloletý dodržiava diétu, s čím sú spojené zvýšené náklady. Okrem invalidného dôchodku dostáva prídavky na dieťa 23,52 €. Platí náklady za byt, ktorý patrí jej a navrhovateľovi, za plyn 22 €, elektrinu 9,72 € a poplatok za správu 24,04 €. Má náklady na domácnosť u rodičov, čo je polovica: za plyn 152 €, Správe káblových rozvodov 30 € každé dva mesiace, vodu 104 € štvrťročne, odpad 99,20 € ročne, dane z nehnuteľnosti 10,46 € ročne, elektrinu 49 € mesačne. Platí si poistku 24,30 € mesačne, telefón 40 €, pretože syn chce s navrhovateľom telefonicky hovoriť. Považuje za potrebné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým, pretože navrhovateľ nie je otvorený vzájomným ústnym dohodám. Je ochotná mu maloletého zveriť aj mimo vymedzených hodín, podľa požiadaviek maloletého. K tvrdeniu navrhovateľa, že bezhlavo nakupovala, uviedla, že to nie je pravda, pretože príjmy jej to neumožňovali.

Maloletý I. navštevuje materskú školu vo D. H.. Má osobitné nároky na diétne stravovanie a na lieky, odporkyňa vyčíslila v tejto súvislosti mesačné náklady na neho na sumu 259,60 €. Výšku mesačných nákladov potvrdila aj lekárka maloletého.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že prestalo plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinou rozvratu manželstva je vzájomné citové odcudzenie účastníkov a ukončenie spolužitia v decembri 2012. Účastníci od decembra 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nežijú spolu intímne. Nemajú záujem na obnove manželského spolužitia. Navrhovateľ žije v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti s inou ženou. Za takýchto okolností súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod účastníkov nie je ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, keďže nie je v jeho záujme, aby vyrastalo v rozvrátenom rodinnom prostredí.

Súd zveril maloletého I. W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodol tak z dôvodu, že maloletý je už v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky a jeho výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení. U matky má vytvorené zázemie, matka sa o neho osobne stará. Súd prihliadal aj na návrhy účastníkov a kolízneho opatrovníka, ktorí navrhli, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

Výživné súd určil otcovi sumou 170 € mesačne. Vychádzal pritom z toho, že otec navrhoval určiť výživné sumou 200 € mesačne, neskôr návrh zmenil na 150 € mesačne, matka navrhovala určiť výživné sumou 200 € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že je v možnostiach otca platiť výživné v sume 150 € mesačne. Súd však rozhodol tak, že otcovi určil výživné sumou 170 € mesačne. Vychádzal pritom z toho, že otec v predchádzajúcom zamestnaní bol schopný dosahovať príjem 800 € mesačne. Tohto zamestnania sa dobrovoľne vzdal, keď ukončil pracovný pomer dohodou. V jeho objektívnych možnostiach teda bolo dosahovať príjem vo výške 800 € mesačne, ktorého príjmu sa bez dôležitého dôvodu dobrovoľne vzdal. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd na takéto bezdôvodné vzdanie sa lepšieho zárobku nemôže prihliadať. Súd preto vychádzal z toho , že v možnostiach otca je dosahovať príjem v sume 800 € mesačne. V terajšom zamestnaní má prijem 368,68 € netto mesačne. Okrem toho však chodí na brigády a určitý príjem má aj z týchto brigád. Je zdravý, nemá v osobnej starostlivosti žiadnu osobu, preto jeho schopnosť a možnosti nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom resp. dosahovať vyšší príjem nie sú obmedzené. Matka má príjem v sume 215,20 € mesačne a poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 € mesačne. O maloletého sa osobne stará. Možnosť matky nájsť si zamestnanie a dosiahnuť tak vyšší

príjem je z dôvodu jej zdravotného stavu i osobnej starostlivosti o maloletého obmedzená. Maloletý má X rokov, navštevuje materskú školu. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu je odkázaný na osobitnú diétu a na lieky, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré matka vyčíslila na 260 € mesačne. Na úhrade týchto výdavkov sú povinní podieľať sa obaja rodičia maloletého. Maloletý má však okrem stravy aj iné (bežné) potreby na svoje zaopatrenie, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa obaja jeho rodičia. Vyživovacia povinnosť matky je do určitej miery nahradená jej osobnou starostlivosťou o maloletého a preto je otec povinný vyživovaciu povinnosť plniť vo vyššej miere v peniazoch. Súd pri určení výživného prihliadol tiež na to, že otec maloletého prispieva na úhradu jeho potrieb aj iným spôsobom a to tým, že mu platí poistné vo výške 23 € mesačne, kupuje mu darčeky a oblečenie. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému má aj matka a na úhradu jeho potrieb sú určené aj rodinné prídavky. Pokiaľ ide o majetkové pomery a príjem matky i otca, súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ i odporkyňa sú vlastníkmi bytu, ktorý neužívajú, ani ho neprenajímajú, preto súd nemohol prihliadnuť na výdavky matky s týmto bytom, pretože tieto by mohli byť hradené z nájmu bytu s tým, že matka i otec by mohli určitú fin. čiastku na úhradu svojich potrieb a potrieb maloletého získať aj nájmom tohto bytu. Súd preto určil otcovi výživné na maloletého sumou 170 € mesačne. Túto sumu považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého a tiež aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom jeho rodičov.

Keďže odporkyňa žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým na čas po rozvode, súd styk s maloletým upravil podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd preto rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná na styk ho riadne pripraviť a maloletého v určený deň a hodinu otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu ho od otca prevziať. Úprava styku v tomto rozsahu zodpovedá rozsahu súčasného styku navrhovateľa s maloletým, ktorý uviedol, že sa s maloletým stretáva každý druhý až tretí týždeň.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s . Keďže ide o konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.