Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. V., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky Z. E., X.. XX.X.XXXX, L. Y. G., Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Jesenského 5026/13A, a otca V. V., X.. XX.XX.XXXX, L. F. F., Č.. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto

rozhodol:

I. Schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Maloletá C. V., X.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v rámci bežnej úpravy styku

- počas nepárnych týždňov utorky a štvrtky od 15:30 hod. do 19:00 hod.,

- počas párnych týždňov stredy od 15:30 hod. do 19:00 hod. a od piatka od 15:30 hod. nepretržite do nedele do 16:00 hod. s tým, že otec vyzdvihne maloletú v (pred)školskom zariadení a po styku ju odovzdá matke na adrese jej bydliska. Odlišne od bežnej úpravy styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod. a v každom nepárnom roku od 25.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 14:00 hod. s tým, že otec vyzdvihne maloletú a po styku ju odovzdá matke na adrese jej bydliska.

II. Otec je povinný platiť na maloletú C. V., X.. X.X.XXXX výživné vo výške 330 € mesačne, počnúc od 17.11.2022. Dlžné výživné za obdobie od 17.11.2022 do 31.3.2023 otec nemá.

Z určenej sumy výživného je otec povinný platiť na maloletú sumu 300 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a sumu 30 € vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený matkou v prospech maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 17.11.2022 sa navrhovateľka (ďalej len „matka“) domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k označenému maloletému dieťaťu (ďalej len „maloletá“). Návrh odôvodnila tým, že medzi rodičmi zlyháva komunikácia a nevedia sa v týchto veciach dohodnúť.

2. Otec sa písomne k návrhu matky nevyjadril.

3. Pred prvým pojednávaním rodičia uzavreli rodičovskú dohodu; pôvodne v rozsahu osobnej starostlivosti o maloletú, styku otca s ňou i výšky výživného - ktoré malo predstavovať 300 € mesačne, s tým, že otec doplatí i dlžné výživné za obdobie od 1.12.2022 do 31.1.2023. Na pojednávaní nariadenom za účelom schválenia rodičovskej dohody však otec svoje stanovisko ohľadne výživného zmenil tak, že žiadal, aby z uvedenej sumy bežné výživné predstavovalo len 200 € a zvyšných 100 € by slúžilo na tvorbu úspor pre maloletú. S týmto návrhom matka nesúhlasila. Rodičovskú dohodu preto súd schválil len v rozsahu uvedenom vo výroku I (§ 36 ods. 1 zákona prvá veta zákona o rodine).

4. Keďže k dohode medzi rodičmi nedošlo len v otázke výživného, súd vykonal vo veci dokazovanie iba pre potreby tohto rozhodnutia, a to výsluchom otca a matky, dokladmi preukazujúcimi výšku príjmov a výdavkov každého z nich, dokladmi odôvodňujúcimi jednotlivé potreby maloletej, zápisnicou z informatívneho stretnutia rodičov pred pojednávaním. Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. Matka pôvodne v návrhu žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 375 € mesačne, pričom výdavky na ňu vyčíslila takto: MŠ 55 € vrátane stravy, tanečný kurz 27 €, vitamíny a probiotiká 15 €, strava 100 €, drogéria 20 €, obuv a ošatenie 80 €. Na pojednávaní uviedla, že medzičasom sa výdavky na MŠ zvýšili na sumu 86 € vrátane stravného. Celková suma bežných výdavkov tak predstavuje 328 €, čo nezahŕňa alikvotnú časť nákladov na bývanie, pripadajúcich na maloletú. Nájomné za byt matka uhrádza vo výške 400 € mesačne a poplatok za televíziu vo výške 17,50 € mesačne; spolu 417,50 €, z čoho na maloletú pripadá polovica (208,75 €). Príjem matky na úhradu všetkých nákladov nepostačuje, finančne jej pomáhajú rodičia. Otec do podania návrhu platil výživné vo výške 150 €, po začatí konania doplatil sumu 300 €, a na prípadnom zostatku matka netrvala.

6. Otec sumy vyčíslené matkou nenamietal s výnimkou nákladov na obuv a ošatenie, ktoré sa mu zadali privysoké, za primeranú považoval sumu 30 € mesačne Tiež uviedol, že pokiaľ došlo k zvýšeniu nákladov za MŠ, zvýšil sa aj štátny príspevok na dieťa, ktoré tieto náklady pokryje. Výživné, na ktorom sa dohodli pred prvým pojednávaním, t. j. vo výške 300 € mesačne, sa mu zdá primerané, ale prekáža mu spôsob jeho platenia, teda že by malo byť celé určené na spotrebu. Chce mať totiž absolútnu istotu v tom, že ani časť z neho matka nepoužije pre seba.

7. Priemerný čistý príjem matky predstavuje sumu 610 € mesačne, matka poberá na maloletú aj prídavok na dieťa v zákonnej výške (t. č. 60 € mesačne, ktorý sa však ako príjem rodiča nezapočítava, patrí dieťaťu). Priemerný čistý príjem otca predstavuje sumu 1.641 € mesačne. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Matka titulom vyporiadania majetku nadobudla od otca v minulom roku sumu 20.000 €, vlastní tiež motorové vozidlo. Otec vlastní nehnuteľnosť, na ktorú si musel vziať úvery (hypotéka + spotrebný úver na dofinancovanie), mesačne spláca 573,81 €, okrem toho má bežné výdavky na prevádzku nehnuteľnosti.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (, , , prvá veta o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“).

9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine).

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že potreby maloletej a možnosti rodičov odôvodňujú bežné výživné zo strany otca vo výške 300 € mesačne pri súčasnej tvorbe úspor. Vychádzajúc z vyčíslenia matky, celkové mesačné náklady na maloletú predstavujú 537 € (328 € bežné výdavky + 208,75 € výdavky na bývanie, súčet je zaokrúhlený). Aj pri zohľadnení námietky otca, že suma 80 € mesačne na ošatenia a obuv je privysoká (matka ju v konaní nepreukázala) a dôvodná sa mu javí len suma 30 €, po odpočítaní rozdielu (t. j. 50 €) predstavujú otcom nespochybnené celkové výdavky na maloletú 487 € mesačne, pričom ide o sumu, ktorú je potrebné na maloletú vynaložiť každý

mesiac za účelom uspokojenia jej bežných potrieb (t. j. ide o sumu, ktorá má spotrebný charakter). Táto suma pripadá na rodičov spoločne, avšak pri zohľadnení osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky a výrazne vyššieho príjmu zo strany otca (viac ako 1.000 € mesačne oproti matke) je zrejmé, že v podstatne vyššej miere by sa na nej mal podieľať otec.

11. Podľa aktuálnej rozhodovacej praxe súdov má výživné tvoriť 20 až 30% zo sumy čistého príjmu povinného rodiča (bez ohľadu na iné výdavky, nakoľko výživné je prednostným výdavkom rodičov). U otca predstavuje 20% z jeho priemerného mesačného príjmu (s vyšším percentom súd nepočítal, nakoľko ide o prvé určenie výživného a je predpoklad, že sa do budúcnosti bude zvyšovať) sumu 330 € mesačne (po zaokrúhlení), pričom s ohľadom na prednostne spotrebný charakter výživného by aj celá táto suma mohla byť určená na spotrebu. S prihliadnutím na vek maloletej, skutočnosť, že nemá žiadne osobitné potreby, a existenciu vyživovacej povinnosti aj matky, ktorá v minulom roku nadobudla od otca vyššiu sumu (20.000 €) z majetkového vyporiadania však súd dospel k záveru, že spravodlivému riešeniu veci zodpovedá rozhodnutie, podľa ktorého bude na potreby maloletej určená len suma 300 € mesačne a zvyšok (30 €) sa jej bude sporiť.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, s výnimkou výroku I. (§ 122 C.m.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.