Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: B.. A. L., V.., U.. XX.XX.XXXX proti odporkyni: B.. K. L., U.. XX.XX.XXXX, O. F. R. V. XX, Bratislava o zaplatenie 484,80 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh o zaplatenie 484,80 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,86% ročne od 18.06.2011 do zaplatenia zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.10.2012 domáhal zaplatenia 484,80 eura s príslušenstvom a trov konania od odporkyne titulom náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 04.01.2007 a doteraz nemajú vyporiadané BSM, nakoľko odporkyňa nejaví záujem o riešenie tohto problému. Odporkyňa sa netají tým, že ho chce za každú cenu dostať z bytu, v byte mu pred deťmi vulgárne nadáva, necháva mu primitívne odkazy a neustále ho provokuje. Ich spolužitie po rozvode rieši neustálym podávaním podnetov na políciu, prokuratúru, sociálku, pričom všetky jej doterajšie podania boli odložené ako nepravdivé a vymyslené. Jedným zo spôsobov ako ho dostať aspoň dočasne z bytu na V. XX, kde má trvalé bydlisko a za užívanie ktorého pravidelne platí, je podávanie návrhov na predbežné opatrenie na OS Bratislava 4. Túto situáciu do vysporiadania BSM sa snažil vyriešiť tým, že si našiel prácu v Prahe a domov chodil len na víkendy za deťmi, čo mu odporkyňa vždy účelovo znepríjemňovala. Jeho rozhodnutie ísť pracovať do Prahy bolo motivované správaním odporkyne, ale keďže ani táto situácia jej nebola po chuti a mimosúdnu dohodu o BSM vytrvalo odporkyňa odmietala, podala na OS Bratislava 4 návrh na predbežné opatrenie na zákaz vstupu do bytu (už tretie), ktorému bolo na jeho prekvapenie vyhovené. Aby sa v dôsledku vydaného predbežného opatrenia nestal bezdomovec bol nútený okamžite riešiť svoje bývanie a preto si našiel podnájom v cene 300,- eur na mesiac, hoci obyčajne platí za byt na V. sumu 57,60 euro na mesiac. Sumu 57,60 euro posielal priamo na účet správcovi domu, nakoľko peniaze ktoré posiela odporkyni počas jeho práce v Prahe použila na iné účely a v súčasnosti majú dlh viac ako 1 700,- euro. Predbežné opatrenie na jeho odvolanie Krajský súd v Bratislave zrušil. V období od 18.06.2011 do 12.08.2011, t.j. dva kalendárne mesiace, mal bezprecedentným rozhodnutím tun. súdu zamedzený prístup do bytu na V., ktorý má v osobnom vlastníctve zatiaľ s odporkyňou. Týmto konaním odporkyne mu vznikla škoda 484,80 euro.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2012 uviedla, že nie je pravdou, že nemá záujem riešiť vyporiadanie BSM, práve navrhovateľ svojim prístupom dokazuje, že je to on, kto chce silou - mocou presadiť svoj záujem a za každú cenu dostať ich z bytu svojim agresívnym, ponižujúcim správaním voči nej a ich deťom. Tvrdenie navrhovateľa, že sa ho snaží dostať z bytu je síce pravdivé, nie ale za každú cenu, ale len na základe jeho správania voči nim. Návrh na vylúčenie jeho osoby z užívania bytu podala na tun. súd prvýkrát v roku 2008, ale kvôli procesným náležitostiam neprešiel. O udelenie

predbežného opatrenia sa opäť pokúsila v roku 2011, ktorý spojila s návrhom o vyporiadanie BSM vedeného pod sp. zn. . Bola úspešná a navrhovateľ bol vylúčený z užívania bytu prvýkrát v období od 20.6.2011 až 12.8.2011 t.j. 54 dní, hoci uznesenie s vyznačenou vykonateľnosťou malo platiť od 20.05.2011. Po odvolaní na Krajský súd v Bratislave sa navrhovateľ mohol vrátiť do bytu. Dňa 31.08.2011 opätovne podala návrh na jeho vylúčenie z užívania bytu a to predbežným opatrením v konaní vo veci samej pod sp. zn. , ktoré stále prebieha na tun. súde. Predbežné opatrenie jej bolo opätovne udelené a druhýkrát trvalo od 02.09.2011 do 21.10.2011, t,j, 50 dní. Krajský súd v Bratislave aj toto predbežné opatrenie zrušil a tak navrhovateľ môže pokračovať vo svojom hrubom, agresívnom, neadekvátnom správaní voči ním. Jeho správanie vyústilo u mladšieho E. G. do hypertenzie vyvolanej stresom. Čo sa týka nadávok na jeho osobu je to on, ktorý jednostaj provokuje tým, že keď prechádza okolo nej zakaždým zašepká „maďarská piča“, „zabijem ťa“ a pod. Okrem toho si ju stále natáča na mobilný telefón, pretŕča sa v spodnej bielizni a niekedy aj nahý. Zanecháva po sebe hlieny vo vani, omočí WC, necháva naschvál horieť plyn bez toho, aby si niečo varil a podobne. Nie vždy sa jej podarí reagovať na jeho schválnosti a preto podala svoje návrhy na predbežné opatrenia, pretože polícia, podľa jej názoru, takmer vždy vyhodnotila jej oznámenia nedostatočne. Jeho chovanie vidia aj deti a keď ju pred nim bránia, tak sa vysmieva, či nemá nejakého frajera, čo by sa jej zastal. Tvrdenie navrhovateľa, že za byt na V. XX pravidelne platí sa nezakladá na skutočnosti. Taktiež jeho tvrdenia, že si platí elektrinu a SIPO sú nepravdivé. Čo sa týka podnájmu tento mu podľa nájomnej zmluvy poskytla jeho súčasná priateľka C. U. od 1.5.2011 do 31.10.2011, čiže ešte pred udelením prvého predbežného opatrenia a domnieva sa, že išlo len o účelovú konštrukciu, keď takýmto spôsobom dokladuje svoje výdavky. Je zarážajúce, že do spisu vo veci sp. zn. dňa 7.6.2011 C. U. vložila čestné prehlásenie, v ktorom uvádza, že navrhovateľovi neposkytla a ani neplánuje poskytnúť prechodný ani trvalý pobyt na jej adrese. Za služby spojené s užívaním bytu na V. XX H. R. spolu s navrhovateľom uhradili sumu 1.730,98 eura. Navrhovateľ jej na zálohové platby v roku 2011 posielal navýšené výživné na mal. G. L. len v období január 2011 až máj 2011, čo činilo 293,15 eura. Spolu so sumou, ktorú previedol správkyni zaplatil za fakturačné obdobie roku 2011 sumu 293,15 eura + 201,25 eura = 494,40 eura. Keďže zálohové platby za byt boli za jeden kalendárny mesiac 229,73 eura, za celý rok je táto suma 2.756,76 eura (12 x 229,73 eura). Náklady za jeden deň užívania bytu sú teda 2.756,76 eura : 365 = 7,55 eura. Keďže navrhovateľ mal zakázané vstupovať do bytu celkom 104 dní (od 20.6. do 12.8.2011 a od 2.9. do 21.10.2011), jeho podiel na týchto platbách by podľa jej názoru mal byť 1 za zostávajúce obdobie, t.j. 7,55 eura x 261/4 = 498,30 eura. Ak boli uhradené zálohové platby v plnej výške, vznikol by im po vyúčtovaní preplatok vo výške 280,68 eura (2.756,76 eura - 2.476,08 eura). Pomerný podiel navrhovateľa na preplatku, nakoľko uhradil celú na neho pripadajúcu časť zálohových platieb, t.j. 494,40 eura, by bol 280,68/4 - 3,9 = 70,17 - 3,9 = 66,27 eura. V tomto výpočte ale nie sú zahrnuté zálohové platby za energie a poplatok RTVS; suma, ktorú by mal navrhovateľ za užívanie bytu hradiť by bola teda vyššia. Keďže má len faktúru za spotrebu energie za obdobie 10/2010 až 10/2011 a navrhovateľ jej neprispieval. Podľa jej výpočtov mal za obdobie kedy navrhovateľ v byte býval, zaplatiť za elektrinu sumu 67,24 eura a zálohové platby za fakturačné obdobie RTVS a plynu vo výške 19,78 eura. Spolu s elektrinou jej navrhovateľ podľa jej výpočtov dlží sumu 90,29 eura a keď od tejto sumy odpočíta preplatok, ktorý by vznikol za predpokladu uhradenia zálohových platieb v plnej výške, tak jej navrhovateľ dlží 24,02 eura (90,29 - 66,27 eura). Ide len o sumu za platby súvisiace s užívaním bytu, netýka sa údržby a opráv. Všetky opravy, či už elektriny, vody hradí ona, taktiež každoročne od roku 2004 platí poistné za byt a daň z nehnuteľností. Taktiež uhradila v celej výške nedoplatok z vyúčtovania za rok 2011. Nedoplatok, ktorý bol o. i. spôsobený aj tým, že navrhovateľ augusta 2011 svojvoľne uhrádzal výživné na obe deti v plnej výške so zjavným zámerom spraviť z nich neplatičov. Navrhovateľ e-mailom správkyni napísal, že správkyňa má jeho súhlas s exekúciou. Keďže navrhovateľ bol vylúčený z užívania bytu na základe vykonateľných súdnych uznesení, má za to, že jeho návrh je nedôvodný a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne, oboznámil sa a obsahom pripojených spisov tun. súdu sp.zn. , , , , nájomnou zmluvou, čestným prehlásením, vyjadrením Stavebného bytového družstva Bratislava IV a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že počas obdobia, kedy mu bolo nezákonne zrušené užívacie právo, nakoľko Krajský súd rozsudok tun. súdu zrušila, jemu počas toho obdobia vznikli zvýšené náklady asi 300 eur mesačne. Okresný súd Bratislava IV ho zaviazal prispievať

na byt na V. Č.. XX mesačne sumou 57,50 eura. Sumu, ktorú žiada vrátiť predstavuje rozdiel medzi životnými nákladmi, ktoré bol za obdobie od 18.06. až 12.08.2011 a nákladmi, ktoré by mal na V. Č.. XX. Poukázal na nájomnú zmluvu s pani C. U., bytom na R. Č.. XX H. R. uzavretú od 01.05.2011 do 31.10.2011. Nájomné D.. U. uhrádzal v hotovosti, v byte býval v podnájme od 01.05.2011 občas a stále tam býval od 18.06.2011 do 31.10.2011, kedy začalo platiť predbežné opatrenie vydané tunajším súdom. Nájomné 300,- eur spojené s podnájmom treba odpočítať sumu 57,50 eura a suma, ktorá vyjde sa musí vynásobiť počtom dní, ktoré trávil v podnájme a z toho vyjde žalovaná suma. Byt na V. Z. nemohol užívať, nakoľko bol z neho vylúčený na základe predbežného opatrenia tun. súdu, ktoré nariadil súd bezdôvodne, pretože Krajský súd ho následne zamietol. Sumu 57,60 eura vynásobil 2 mesiacmi (115,20 eur) a túto odpočítal z nájomného, čo teda predstavuje žalovanú sumu (600-115,20= 484,80 eur). Tým, že nemohol užívať uvedený byt, vznikla mu škoda. Porušenie právnej povinnosti spočíva v tom, že mu bolo znemožnené užívanie uvedeného bytu na základe predbežného opatrenia tun. súdu, vznikla mu škoda vo výške 428,80 eura. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody je zrejmá, pretože keby odporkyňa nepodala návrh na vydanie predbežného opatrenia, on by mohol aj naďalej bývať v byte na V. Z., žiadna škoda by mu nevznikla. Taktiež, keby súd riadne konal v rámci BSM, čím spôsobuje prieťahy v konaní, škoda by mu nevznikla. K zavineniu došlo zo strany odporkyne a išlo o úmyselné zavinenie. Všetko bolo vymyslené, čo sa týka priestupkov, nič nebolo preukázané. Okrem žalovanej sumy žiada aj úrok z omeškania od 2.9.2011, pretože vtedy mu vznikla dlžoba, od tejto doby musel vynaložiť prostriedky na bývanie v podnájme.

Odporkyňa ako účastníčka konania vo výpovedi uviedla, že odporca bol na základe predbežného opatrenia, ktoré vydal tun. súd pod sp. zn. vylúčený z užívania predmetného bytu v období, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza. V tejto dobe v byte na V. nebýval, vymenila na byte zámok. Jednalo sa však už o druhé predbežné opatrenie. Prvé bolo nariadené pod sp. zn. a aj za toto obdobie ju navrhovateľ žaluje. Podľa jej názoru návrh navrhovateľa je nedôvodný, nemá nárok, aby mu zaplatila žalovanú sumu. Odporca im spôsobuje traumu, nemusí mu nič platiť, zatiaľ nebolo určené, že by mu mala nejako prispievať. Navrhovateľ robí také veci, že teraz chce ich mladšieho syna vylúčiť z užívania predmetného bytu. Čo sa týka predmetného predbežného opatrenia, tak ich synovia potvrdili, ako to bolo. Nemala zabezpečiť navrhovateľovi náhradne ubytovanie a domnieva sa, že sa dá zohnať aj lacnejšie bývanie. Navrhovateľ sa k nim chová neadekvátne, tun. súd pri nariadení predbežného opatrenia nepochybil.

Navrhovateľ ako nájomca uzavrel dňa XX.X.XXXX E. C. U. ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajímateľ prenechal za odplatu nájomcovi výlučne za účelom bývania zariadenú jednu izbu v byte č. X na R. Z.. Č.. XX H. R. (čl. II. zmluvy). Doba nájmu bola podľa čl. III zmluvy dohodnutá od 1.5.2011 do 31.10.2011 s možnosťou predĺženia po vzájomnej dohode a nájomné stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 300,- eur (čl. V zmluvy).

Svedkyňa C. U. vo výpovedi uviedla, že s účastníkmi konania nie je v príbuzenskom vzťahu, pozná navrhovateľa dlhšiu dobu, zoznámili sa v práci. Za poplatok mu prenajala na dobu určitú prenájom na jej adrese, bolo to na dva mesiace, od 18.6. asi do 20.8.2011. Je nájomníčkou družstevného bytu, zmluvu o prenájme vypracovali spolu písomne dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že v tom čase mal navrhovateľ problémy, nemal doma psychickú pohodu, hľadal si zamestnanie a ona mu to navrhla, nakoľko v tom čase bývala sama, dcéra sa odsťahovala. Prenajala mu jednu izbu za 300,- eur mesačne. Prenájom oznámila aj domovému dôverníkovi. Ešte jedno obdobie u nej býval v roku 2011, ale dátumy nevedela uviesť. Nevedela uviesť, aký mala príjem z prenájmu v roku 2011, daňové priznanie nerobila, nebolo potrebné. Súhlas o prenájme bytu nemá, nebol potrebný, nakoľko sa jednalo o krátkodobý prenájom a stále mala nahlásené dva osobomesiace. Jej dcéra býva od začiatku júna 2011 doteraz u svojho priateľa. Navrhovateľ u nej nebýval počas celého trvania nájomnej zmluvy od mája do októbra. Do spisu založila čestné prehlásenie, že navrhovateľovi neposkytne trvalý ani prechodný pobyt.

Súd z Čestného prehlásenia zo dňa 07.06.2011 zistil, že C. U. čestne prehlásila dňa 07.06.2011, že navrhovateľovi neposkytla a ani neplánuje poskytnúť prechodný ani trvalý pobyt na jej adrese R. XX, R.. Ďalej súd zistil, že Stavebné bytové družstvo Bratislava IV oznámilo dňa 23.7.2013 súdu na jeho výzvu, že za rok 2011 použili pre byt na R. XX, R. údaj o osobomesiacoch z predchádzajúceho kalendárneho

roka, nakoľko jeho užívatelia (C. U. K. C. U.) neodovzdali zástupcovi vlastníkov údaje o počte užívateľov a to dve osoby na celý rok, spolu 24 osobomesiacov. SBD Bratislava IV je vlastníkom uvedeného bytu a neudelilo súhlas nájomcom na uzavretie zmluvy o podnájme.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 484,80 eur s prísl. z dôvodu, že v období od 18.06.2011 do 12.08.2011 nemohol bývať v byte na V. Z.. Č.. XX H. R., ktorý má s odporkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve, nakoľko tunajší súd na návrh odporkyne nariadil predbežné opatrenie pod č. k. -103 zo dňa 11.05.2011, vykonateľné dňa 20.05.2011, ktorým mu nariadil nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na V. Z.. Č.. XX H. R. zapísanom na LV č. XXXX až do právoplatnosti skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Na jeho odvolanie Krajský súd v Bratislave uznesenie tun. súdu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Tým, že tun. súd nariadil predbežné opatrenie na návrh odporkyne, vznikla mu škoda, pretože sa musel z predmetného bytu odsťahovať a bývať v podnájme, za ktorý platil 300,- eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že škoda mu vznikla vo výške 484,80 eur, ktorá pozostáva z nájomného vo výške 300,- eur v zmysle nájomnej zmluvy s D.. U. od ktorej odpočítal 57,50 eur, čo predstavuje nájomné na V. Č.. XX. Keďže v predmetnom byte na V. nebýval, tak toto nájomné neuhrádzal. Porušenie právnej povinnosti spočíva v tom, že mu bolo znemožnené užívanie bytu na V. Č.. XX H. R. na základe predbežného opatrenia tun. súdu na návrh odporkyne.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody,

c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d) zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo štyroch kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 420 Obč. zákonníka nie je splnená už prvá z nich a to porušenie právnej povinnosti odporkyňou tým, že navrhovateľovi znemožnila užívať byt na V. Č.. XX H. R. na základe predbežného opatrenia tun. súdu. V tomto konaní Okresný súd Bratislava IV na návrh odporkyne uznesením vydal predbežné opatrenie pod č. k. -103 zo dňa 11.05.2011, vykonateľné dňa 20.05.2011, ktorým mu nariadil nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na V. Z.. Č.. XX H. R. zapísanom na LV č. XXXX až do právoplatnosti skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Na jeho odvolanie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -147 zo dňa 30.06.2011, právoplatným dňa 27.07.2011 zmenil vyššie uvedené uznesenie tun. súdu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Nariadené predbežné opatrenie nebolo protiprávne, jeho nariadením nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, aj keď Krajský súd v Bratislave - odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Tým, že odporkyňa podala návrh o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal navrhovateľovi nevstupovať do uvedeného bytu až do právoplatného skončenia konania o BSM pod sp. zn. neporušila právnu povinnosť. Súd poukazuje, že

odporkyňa ako účastníčka konania len využila svoje právo ako účastníka konania a podala v rámci prebiehajúceho konania návrh o nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v tomto smere ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ nepreukázal prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti odporkyne za škodu a to, že by došlo k porušenie právnej povinnosti. Z tohto dôvodu už súd neskúmal ďalšie predpoklady pre vznik náhrady škody (existenciu škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie) a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne C. U., z dôvodu hospodárnosti konania, pretože vykonanie uvedených dôkazov by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci.

Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej podľa patrí náhrade trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, pričom jej trovy konania ani nevznikli, súd jej náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.