Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-361-2012.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/361/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu INBOX, s.r.o., Mlynská 26, 040 01 Košice, IČO: 36 599 441, zastúpený JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, Obchodná 10, 040 11 Košice proti žalovanému Š. P., F. XX, XXX XX W., toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Mgr. Adelou Vojtekovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov, o zaplatenie 480,90 EUR s príslušenstvom, dňa 2.4.2014 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 480,90 EUR, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.5.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu na súdnom poplatku zo žaloby 28,50 EUR a na trovách právneho zastúpenia žalobcu 81,66 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 480,90 EUR a úrok za oneskorenú úhradu vo výške 9 % p.a. od 15.5.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný so žalobcom ako prevádzkovateľom záložne uzavrel záložnú zmluvu číslo XXTXX*XXXXX, ktorou žalovaný založil zlaté šperky za poskytnutie finančných prostriedkov v úhrnnej výške 480,90 EUR. Žalobca bol však nútený záloh na základe výzvy policajných orgánov vydať, ktorí záloh následne vrátili ich vlastníčke, lebo žalovaný predmet zálohu získal trestnou činnosťou, pravdepodobne odcudzením. Žalovaný porušil ustanovenia záložnej zmluvy a žalobcovi spôsobil škodu v žalovanej výške. Škodu žalovaný doposiaľ neuhradil.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčku žalovaného, ktorá mu bola súdom ustanovená podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p., lebo pobyt žalovaného nie je známy (podľa oznámenia Mestskej polície Bardejov žalovaný sa dlhodobo zdržiava na neznámo mieste v Anglicku). Právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 12.2.2014 a svoju neúčasť ospravedlnil so žiadosťou o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti a opatrovníčka žalovaného predvolanie na pojednávanie prevzala rovnako dňa 12.2.2014 a svoju neúčasť neospravedlnila. Právny zástupca žalobcu i opatrovníčka žalovaného boli tak na pojednávanie predvolaní riadne a včas, nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Oboznámením sa s obsahom tohto spisu i spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 15/2013 bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 14.5.2011 žalobca uzavrel so žalovaným písomnú záložnú zmluvu číslo: XXTXX*XXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca žalovanému vyplatil 480,90 EUR a žalovaný na zabezpečenie tým vzniknutej pohľadávky žalobcu prenechal podľa § 151a a násl. Občianskeho zákonníka ako záloh zlatý náramok.
Žalobca tvrdí, že na výzvu záloh vydal policajným orgánom, lebo bolo zistené, že žalovaný záloh získal trestnou činnosťou, pravdepodobne odcudzením veci. Mala mu tým vzniknúť škoda vo výške pohľadávky, ktorú voči žalovanému mal zo záložnej zmluvy. Na dôkaz svojho tvrdenia spolu so žalobou predložil potvrdenie o zaistení veci vydané Obvodným oddelením Policajného zboru Bardejov.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151c Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 151d Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.
Pre zistenie skutočností, za ktorých žalovaný získal do svojej držby predmet ponechaný žalobcovi ako záloh za pohľadávku vo výške 480,90 EUR, súd pripojil spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 15/2013, z ktorého zistil, že náramok zo žltého kovu, ktorý žalovaný použil ako záloh podľa záložnej zmluvy uzavretej dňa 14.5.2011 so žalobcom našiel a prisvojil si ho nie žalovaný ale U. P. a žalovaného iba požiadal o jeho založenie u žalobcu. U. P. za toto svoje konanie bol aj v trestnom konaní právoplatne odsúdený, keď trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.2.2013 sp. zn. 1T 15/13 bol uznaný vinným z prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. pre skutok, že v presne nezistenom čase od 08.00 hod. dňa 14.5.2011 počas výkonu svojho povolania - vývozu komunálneho odpadu v meste Bardejov, pred predajňou obuvi na Radničnom námestí v Bardejove, nachádzajúcej sa vedľa pobočka OTP banky, pod odpadkovým plastovým vrecom našiel a neoprávnene si prisvojil voľne pohodený článkový náramok zo žltého zlata so strojovým gravírovaním o gramáži 27 gramov, ktorý stratil Y. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., ul. Ť. Č.. XX, následne toho istého dňa 14.5.2011 požiadal Š. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., ul. F. Č.. XXX, o založenie náramku do záložne Inbox, ul. Slovenská
18, 085 01 Bardejov, čím takto uvedeným skutkom Y. W. bola spôsobená škoda vo výške 1.084,- EUR. Trestný rozkaz sa dňa 9.3.2013 stal právoplatným.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Vzhľadom na výsledok trestného konania vedeného u tohto súdu pod sp. zn. 1T 15/13, ktorým je súd v tomto konaní, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia viazaný, súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o získaní zálohu žalovaným jeho trestnou činnosťou, lebo toto tvrdenie je v rozpore s výsledkami označeného trestného konania. Napriek tomu súd v zhode so žalobcom konštatuje, že žalovaný svojim konaním mu spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá, lebo bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného, ktoré je v príčinnej súvislosti s touto škodou.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením od predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Napriek tomu, že žalovanému pre jeho neznámy pobyt nebolo možné doručiť žalobu žalobcu a žalovaný sa tak nevyjadril nielen k dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku, ale ani k jeho tvrdeniam, súd, vychádzajúc predovšetkým zo žalobcom predloženej záložnej zmluvy a obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 15/13, nemohol mať pochybnosti o tom, že žalovaný ako záloh za pohľadávku žalobcu, ktorá žalobcovi vznikla vyplatením sumy 480,90 EUR, použil vec, o ktorej vedel, že nie je v jeho vlastníctve a keď túto vec napriek tomu použil ako záloh, konal v rozpore s už citovaným ustanovením § 151d Občianskeho zákonníka, konkrétne jeho odseku 3, podľa ktorého ako záloh možno použiť iba vec, ktorá vlastníckym právom patrí záložcovi, v danom prípade žalovanému. Týmto konaním žalovaný porušil svoju právnu povinnosť vyjadrenú v ustanovení § 151d ods. 3 Občianskeho
zákonníka a ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka a ich porušením spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú zodpovedá v celom rozsahu. Škoda žalobcovi vznikla pritom tým, že žalobca na výzvu policajných orgánov bol povinný záloh vydať, čím bol zbavený možnosti sa z neho uspokojiť pre prípad neuspokojenia pohľadávky postupom podľa § 151j Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný pohľadávku žalobcu dobrovoľne vo výške 480,90 EUR neuhradil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný škodu žalobcovi spôsobil úmyselným konaním, rozsah náhrady škody nebolo možné znížiť podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka a preto súd žalovanému uložil povinnosť škodu žalobcovi nahradiť v plnej výške, t. j. vo výške 480,90 EUR.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný je od 15.5.2011 v omeškaní s náhradou škody a tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa citovaných zákonných ustanovení. Po zistení, že žalobcom žiadaný úrok z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalovanému okrem povinnosti nahradiť žalobcovi škodu vo výške 480,90 EUR, uložil aj povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.5.2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nárok na náhradu trov konania si žalobca uplatnil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a to spolu so žalobou, preto mu súd túto náhradu trov konania priznal vo výške podľa ich vyčíslenia 28,50 EUR na súdnom poplatku zo žaloby a 81,66 EUR na trovách právneho zastúpenia žalobcu (pri hodnote predmetu konania 480,90 EUR právnemu zástupcovi žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena po 33,20 EUR za jeden úkon právnej služby a to za dva úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ žaloba a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za uvedené úkony po 7,63 EUR).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).