Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-3-2014.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, E. Z., nar. XX. XX. XXXX a Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, deti rodičov K. Z., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. L. XXX/X, XXX XX T., t. č. bytom X. R. XXX/XX, XXX XX T. a Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX T., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 04. 12. 2013, č. k. 2P/39/2013-39, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník, č. k. 2P 2/2012-35 zo dňa 16. 04. 2012 tak, že zvýšil otcovi výživné na mal. Y. zo sumy 70 Eur na sumu 100 Eur mesačne, na mal. E. zo sumy 70 Eur na sumu 90 Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 60 Eur na sumu 80 Eur mesačne počnúc od 01. 10. 2013 do budúcna s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia. Dlžné výživné za obdobie od 01. 10. 2013 do 30. 11. 2013 na mal. Y. vo výške 60 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, na mal. E. vo výške 40 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur a na mal. Q. vo výške 40 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur, a to u každého dieťaťa spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, účastníkov konania, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 09. 12. 2010, č. k. 6C 202/2010-40. Uvedeným rozsudkom boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť výživné. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 16. 04. 2012, č. k. 2P 2/2012-35, ktorým bolo znížené výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 100 Eur na sumu 70 Eur mesačne, na mal. E. zo sumy 100 Eur na sumu 70 Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 70 Eur na sumu 60 Eur mesačne počnúc od 01. 04. 2012. V čase tohto rozhodnutia otec nepracoval, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a vykonával prácu na základe dohody, kde jeho čistý mesačný príjem predstavoval 51 Eur. Matka tiež pracovala iba na dohodu a jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 32 Eur. Účastníci konania ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti matka na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú (do konca októbra
2014) dosahuje u zamestnávateľa priemerný čistý mesačný zárobok 280 Eur, poberá prídavky na tri maloleté deti 69,30 Eur a výživné od otca vo výške 200 Eur mesačne. Otec na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mu bolo udelené 01. 01. 2013, dosahuje priemerný mesačný príjem 900 Eur. Má náklady na cestovné, ubytovanie počas práce mimo trvalého bydliska vo výške 260 Eur, stravné 160 Eur, tiež platí výživné vo výške 200 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej prispieva na domácnosť 100 Eur. Má uzatvorené úrazové poistenie, na ktoré platí sumou 53 Eur mesačne.
S poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prvostupňový súd uzavrel, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré dosiahli vyšší vek, mal. Q. nastúpil do 1.ročníka základnej školy a mal. E. a mal. Y. nastúpili do vyšších ročníkov na II. stupni základnej školy. Deti vyžadujú oveľa vyššie náklady na výchovu, či výživu, ako tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Aj na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že v súčasnej dobe pracuje na základe živnostenského oprávnenia, a teda jeho príjem stúpol, aj keď sa mu zvýšili celkové náklady na živobytie. Prvostupňový súd uzavrel, že zvýšené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
O dlžnom výživnom prvostupňový súd rozhodol s poukazom na ust. § 153 ods. 1 a § 160 ods. 1 O. s. p. a o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že v konaní zdokladoval všetky svoje príjmy a výdaje z podnikania a súd napriek tomu mu zvýšil výživné. Aj keď od 01. 01. 2013 má živnostenské oprávnenie, jeho príjem nie je tak vysoký, aby vzhľadom na náklady, ktoré mu z podnikateľskej činnosti vznikli, mohol platiť zvýšené výživné. V prípade potreby doručí súdu svoj peňažný denník a taktiež aj kópie faktúr, príp. aj všetky účtovné doklady. Zdôraznil, že sa nevyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, ale v súčasnosti akékoľvek zvýšenie by ohrozilo platenie výživného v súdom stanovenej výške. Navrhol, aby odvolací súd opätovne prešetril situáciu a uznal jeho tvrdenia za opodstatnené a pravdivé.
Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním otca konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a len pre zdôraznenie dodáva:
Z ust.§ 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Pre predmetné konanie je dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát. Súd sa v tomto konaní teda správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej, podstatnej zmene pomerov na strane oprávnených alebo povinného, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
Predchádzajúca úprava výživného zo strany otca bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Svidník z 16. 04. 2012, č. k. 2P 2/2012-35, ktorým súd počnúc dňom 01. 04. 2012 znížil výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 100 Eur na sumu 70 Eur mesačne, na mal. E. zo sumy 100 Eur na sumu 70 Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 70 Eur na sumu 60 Eur mesačne. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2P 2/2012 v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal. Q. navštevoval predškolské zariadenie a mal. Y. a mal. E. boli žiakmi základnej školy. Otec bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Svidníku a popri evidencii uchádzača o zamestnanie mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce od 18. 07. 2011 s mesačným príjmom 51 Eur. Matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie (od 18. 04. 2011), zároveň vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 20. 12. 2011 za odmenu 40 Eur mesačne.
Otec je v súčasnosti živnostníkom, má vydané živnostenské oprávnenie v oblasti prípravné práce k realizácii stavby a tieto vykonáva od 01. 01. 2013. Otec potvrdil pred súdom, že je pracovne vyťažený, pracuje aj cez víkendy pre určitú firmu, kde dosahuje 5 Eur/hod. a musí minimálne odrobiť 200 hod., aby mal príjem 1 000 Eur (viď výpoveď otca na č. l. 37 spisu). Jeho mesačný príjem nie je stabilný, v priemere sa pohybuje okolo 900 Eur mesačne (viď písomné podanie otca z č. l. 24 - 25 spisu). Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a finančne sa podieľa na zabezpečení tejto domácnosti sumou 100 Eur mesačne. Vzhľadom na nebezpečné pracovné zaradenie má uzatvorené úrazové poistenie, za ktoré uhrádza mesačne 53 Eur. Matka je v súčasnosti zamestnaná, má so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. 10. 2014 s mesačným príjmom 280 Eur. Obidvaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva.
Mal. Q. v šk. roku 2013/2014 nastúpil do 1.ročníka základnej školy, mal. E. je žiakom 8.ročníka a mal. Y. je žiačkou 9.ročníka základnej školy.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď zvýšil výživné na mal. Y. zo sumy 70 Eur na sumu 100 Eur mesačne, na mal. E. zo sumy 70 Eur na sumu 90 Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 60 Eur na sumu 80 Eur mesačne počnúc od 01. 10. 2013. Odvolací súd sa stotožňuje s výškou zvýšeného výživného, ktorá zodpovedá nielen odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Výživné poskytované zo strany otca maloletým deťom má totiž predstavovať istý pravidelný mesačný príjem, ktorým si otec plní voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Všetky tri maloleté deti navštevujú základnú školu, a preto si nemôžu prácou zabezpečiť pravidelný príjem. S prihliadnutím na vek maloletých detí, na ich odôvodnené potreby a s prihliadnutím na zárobkové, osobné a majetkové pomery otca je dôvodné zvýšiť výživné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V súvislosti s odvolacími námietkami, odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vždy vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, ale i športové potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku maloletých detí, ako aj od možností a schopností rodičov. Matka sa na výživnom v zvýšenej miere podieľa najmä tým, že osobne zabezpečuje všetku starostlivosť o tri maloleté deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva. Naopak otec sa s maloletými deťmi stretáva len minimálne a okrem súdom určeného výživného inak na výživu maloletých detí neprispieva.
Odvolací súd má za to, že zvýšené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca platiť pri ním označenom príjme 900 Eur mesačne. Zvýšené výživné plne korešponduje oprávneným potrebám maloletých detí, pretože náklady v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou sú v porovnaní so skorším obdobím u každého z maloletých detí podstatne vyššie. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (napr. úrazové poistné).
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa výsledku, lebo ide konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.