Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/298/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovaným, v 1. rade A. A., C.. XX. XX. XXXX, S. U., W.. X.. I. XXXX/XX, v 2. rade M. V., C.. XX. XX. XXXX, S. U., K. Č.. X, v konaní zastúpený splnomocnenou zástupkyňou, žalovanou v 1. rade, o zaplatenie 1.683,39 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti ktorá sa týkala zaplatenia sumy 18,92 Eur, spolu s úrokom vo výške 25 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 10. 04. 2013 do zaplatenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.435,14 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.204,43 Eur, za čas od 10. 04. 2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.941,16 Eur, za čas od 21. 02. 2011 do zaplatenia, v povolených mesačných splátkach v sume 200,- Eur, vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 863,16 Eur, v povolených mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 1.664,47 Eur, spolu s úrokom vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.264,18 Eur od 10. 04. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.497,76 Eur od 10. 04. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súčasne sa domáhal voči žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 18,92 Eur, spolu s úrokom vo výške 25 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 10. 04. 2013 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanými dňa 03. 02. 2006 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002082767R, na základe ktorej poskytol žalovaným veriteľ spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 200.000,- SKK (6.638,78 Eur), v ktorej výške bol aj úver vyčerpaný, a to dňa 03. 02. 2006. Žalovaní sa zaviazali splatiť vyčerpaný úver v 60. Mesačných anuitných splátkach, so splatnosťou

vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20. 03. 2006 a splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov a jej výška bola dohodnutá na 4.526,- SKK (150,24 Eur). Zmluvné strany sa dohodli, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 12,50 % ročne. Keďže žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 02. 2011. Žalovaní sa dostali do omeškania, z toho dôvodu si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania dohodnutý v zmluve, vo výške 15 % ročne. Ku dňu 09. 04. 2013 evidoval žalobca voči žalovaným pohľadávku vo výške 1.664,47 Eur, z toho istina tvorila sumu 1.264,18 Eur, úrok z úveru 233,58 Eur a úrok z omeškania k uvedenému dňu 166,71 Eur.

Dňa 21. 10. 2003 žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade Zmluvu o ČSOB osobnom konte plus / Zmluvu o bežnom účte/. V zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná v 1. rade zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov. V prípade nepovolaného prečerpania peňažných prostriedkov, žalobca úročil vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou žalobcom. V danom prípade vo výške 25 % ročne.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -25 zo dňa 14. 05. 2013, proti ktorému v zákonnej lehote podala odpor žalovaná v 1. rade. Odpor odôvodnila tým, že ona ako aj žalovaný v 2. rade sa dostali v roku 2009 do platobnej neschopnosti pre stratu zamestnania. V odpore však vyjadrila názor, že v danom prípade výška úrokov bola vysoká a z toho dôvodu len v minimálnom rozsahu boli obaja schopní znižovať istinu úveru. K odporu žalovaná pripojila aj Uznanie záväzku a dohodu o splnení už splatného záväzku zo dňa 26. 04. 2011, kde boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 175,- Eur, počínajúc dňom 20. 05. 2011, s tým, že celá dlžná čiastka, vrátane úrokov z úveru, z omeškania a z poplatkov, mala byť dlžníkmi zaplatená najneskôr dňom 20. 04. 2012.

K odporu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s podaným odporom žalovanej v 1. rade.

Žalobca po oboznámení sa s podaným odporom, naďalej trval na podanej žalobe. Súčasne pripojil špecifikáciu vymáhaného nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a žalovanej v 1. rade a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že v zmluve boli riadne dohodnuté podmienky splácania úveru. Čo sa týka sankcií, tiež boli zahrnuté do zmluvy, kde bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15 % ročne a úrok z úveru vo výške 12,50 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 1. rade namietala, že po oboznámení sa s platobnou históriou, neboli zaznamenané určité splátky vo výške 175,- Eur až 179,- Eur, žalobca uviedol, že tieto splátky boli súčasťou platobnej histórie a boli zaznamenané v kolónke 6 platobnej histórie, pretože sa jednalo o platby realizované po zosplatnení úveru, tzn. po 20. 02. 2011. Vzhľadom k tomu, že žalobca posudzuje daný vzťah ako absolútny obchod, považuje výšku dohodnutých úrokov z omeškania za akceptovateľnú. K vyčíslenému zostatku pohľadávky vo výške 1.659,50 Eur žalobca uviedol, že k navýšeniu tejto sumy došlo v dôsledku úroku z úveru a úroku z omeškania, pretože pôvodná dlžná suma v predžalobnej upomienke bola vyčíslená k 31. 01. 2013 a celkový zostatok dlhu vykázaný ku dňu 02. 04. 2013 predstavoval výšku 1.659,50 Eur. K uznaniu záväzku, ktorý bol predložený žalovanou, žalobca nezaujal žiadne stanovisko.

Žalovaná v 1. rade, aj ako splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 2. rade, potvrdila uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade sa jednalo už o ďalší poskytnutý úver žalobcom, pretože svoju predchádzajúcu platobnú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi si riadne splnila. K otázke dojednania zmluvných podmienok zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 03. 02. 2006 uviedla, že banka jej poskytla riadne informácie o výške úveru, akým spôsobom sa bude splácať úver. Podmienkou bolo zriadenie účtu, ten však bol už zriadený v predchádzajúcom období. Žalovaná potvrdila, že boli oboznámení s poistením, resp. akceptovali poistenie, pretože žalobca trval na tom, že v danom prípade musia byť poistení. Napokon pristúpili k poisteniu, domnievali sa, že poistenie bude zahŕňať aj poistenie pri strate

zamestnania, avšak takýto rozsah poistenia nebol zahrnutý, a preto v konečnom dôsledku konštatovala, že tento typ poistenia bol pre nich zbytočný. Pokiaľ by neboli poistenie podpísali, tak zrejme by s nimi nebola uzavretá zmluva. Zmluvné podmienky stanovené bankou boli predtlačené. Pokiaľ chceli získať úver, museli na tieto podmienky pristúpiť. V čase, kedy sa dostali do zlej finančnej situácie, žalovaná v 1. rade sa pokúšala dojednať v banke možnosť zníženia splátok alebo ich odloženie. Kým sa to však doriešilo, bolo im už doručené predčasné splatenie úveru. Žalovaná v 1. rade súhlasila aj v mene žalovaného v 2. rade so zaplatením sumy, ktorá bola evidovaná ako zostatok úveru pred zosplatnením, s následným odpočtom sumy, ktorá bola zaplatená po zosplatnení, tzn. že súhlasila so zaplatením sumy 728,48 Eur. Uvedenú sumu bola ochotná zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorý bol platný v čase, keď sa dostala do omeškania, tzn. 21. 08. 2010. Podľa jej zistení, v tomto období bol zákonný úrok z omeškania 9 % a s týmto úrokom súhlasila.

Žalobca naďalej trval na zaplatení istiny vo výške 1.791,76 Eur, s poukazom na to, že nie je možné odpočítavať plnenie po zosplatnení len z istiny, pretože súčasť pohľadávky tvorili aj dohodnuté úroky z úveru a teda o tieto sa tá pohľadávka navýšila.

Žalovaná uznala nárok žalobcu súvisiaci so zaplatením sumy 18,92 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 25 % ročne, za čas od 10. 04. 2013 do zaplatenia v celom rozsahu, s tým, že tento nárok uhradí v rozsahu uznania.

Z predloženého dokladu žalovanou v 1. rade vyplynulo, že dňa 13. 01. 2014 bola na účet žalobcu zaplatená suma 22,20 Eur.

Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia debetného zostatku späť, na základe preukázanej úhrady žalovanou. V rozsahu späťvzatia žaloby, v časti zaplateného debetného zostatku vrátane debetného úroku, súd v tejto časti žalobu zastavil, pretože žalovaná v priebehu konania nielen uznala tento nárok ako dôvodný, ale ho aj dňa 13. 01. 2014 zaplatila žalobcovi.

Keďže žalovaná namietala spôsob odpočtu, súd uložil žalobcovi predložiť presnú špecifikáciu splátok.

Žalobca na výzvu súdu poukázal na už pripojenú platobnú históriu, ktorou disponuje a ktorá zahŕňa ďalšie zaplatené sumy žalovanou.

Žalovaná v 1. rade následne po oboznámení sa s platobnou históriu a špecifikáciou uviedla, že súhlasí so zaplatením nezaplatenej istiny vo výške 1.264,18 Eur, tak ako bola uvedená v prehľade ku dňu 02. 04. 2013. Žiadala, aby z tejto istiny bol odpočítaný poplatok za správu úveru, pretože tento považuje za nedôvodný. Ďalej uviedla, že je ochotná zaplatiť nezaplatený riadny úrok vo výške 230,71 Eur, pretože z hľadiska výšky úroku 12,50 % ročne, tento považuje za primeraný. Nesúhlasila so zaplatením úroku z omeškania a žiadala len priznať zákonný úrok z omeškania, nie úrok uplatnený žalobcom. Súčasne požiadala, aby jej bolo umožnené splatiť dlh v splátkach, pretože nie je v jej možnosti, ako aj v možnosti jej partnera - žalovaného v 2. rade, ktorý je nezamestnaný, zaplatiť jednorazovo dlh. Ku svojim pomerom uviedla, že pracuje na dvojtýždenné turnusy v U., jej príjem predstavuje 700,- Eur mesačne, pričom agentúre musí uhradiť jednodenný príjem vo výške 50,- Eur. Zo zostávajúcej sumy 650,- Eur uhrádza náklady spojené s bývaním a s ďalším poskytnutým úverom. Po zaplatení bežnejších nákladov, ostáva im suma 350,- Eur a z tejto sumy sú ochotní zaplatiť formou splátok žalobcovi 200,- Eur. Partner žalovanej poberá len sociálnu dávku vo výške 62,50 Eur. Uviedla, že pokiaľ bude mať v budúcnosti k dispozícii vyššiu sumu, vo svojom záujme splatí dlh čo najskôr, aby nenarastali zbytočné úroky.

Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002082767R bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými dňa 03. 02. 2006. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 200.000,- SKK, s tým, že peňažné prostriedky mohli byť čerpané ku dňu 03. 02. 2006. Dohodnutá úroková sadzba bola upravená v čl. IV. uvedenej zmluvy a predstavovala 12,50 % ročne, jednalo sa o pevnú úrokovú sadzbu. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 7,15 %, za predpokladu, že sa bude čerpať celý

úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. V tomto článku bol uvedený aj poplatok za správu úveru vo výške 30,- SKK mesačne, ktorý mal byť splácaný s každou anuitnou splátkou úveru. V zmysle čl. V., úver mal byť zaplatený v 60. mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka mala byť splatná dňom 20. 03. 2006 a posledná dňa 20. 02. 2011. Výška prvej a predposlednej splátky bola 4.526,- SKK. Podľa čl. VI. tejto zmluvy, pre prípad, že klient nedodrží termíny a výšky splátok, bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z dlžných súm. Podľa čl. VII. bod 1 až 3 tejto zmluvy, žalovaní sa prihlásili k poisteniu, ktoré bolo súčasťou zmluvy, pre prípad smrti, alebo plnej invalidity klienta. Poistná zmluva bola uzavretá medzi ČSOB, a. s., ako poistníkom a ČSOB Poisťovňou, a. s., ako poistiteľom. Výška mesačného poplatku za poistenie úveru bolo vo výške 167,- SKK po celú dobu trvania úverového vzťahu. Z čl. VIII. Zmluvy vyplynulo, že súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery.

Listom zo dňa 06. 03. 2011 oznámil žalobca obom žalovaným zosplatnenie úveru ku dňu 20. 02. 2011, v dôsledku omeškania s plnením ich záväzkov z predmetnej zmluvy.

Zmluva o ČSOB osobnom konte plus bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade dňa 21. 10. 2003. V zmysle uvedenej zmluvy bol zriadený pre žalovanú v 1. rade bežný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V súlade s čl. I. bod 2, sa majiteľ účtu - žalovaná v 1. rade zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, úročí veriteľ vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB, ktorá predstavovala výšku 25 % ročne.

Z pripojenej karty klienta a špecifikácie bolo zistené, že karta bola vedená za obdobie od 04. 02. 2006 do 02. 04. 2013, pričom bola evidovaná nezaplatená istina vo výške 1.264,18 Eur, nezaplatený riadny úrok 230,71 Eur, nezaplatený úrok z omeškania 164,61 Eur, teda spolu pohľadávka 1.659,50 Eur. Žalovaní zaplatili sumu 5.377,72 Eur na istinu, na splátky úroku 2.632,51 Eur a na poplatkoch sumu 528,37 Eur, z toho na poplatku za správu úveru bola zaplatená suma 59,75 Eur. Uvedená suma bola zistená prepočtom, kde v zmysle zmluvy na uvedený poplatok mali žalovaní zaplatiť sumu 30,- SKK, násobené 60 splátkami = 1.800,- SKK/59,75 Eur.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola platne uzavretá Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002082767R dňa 03. 02. 2006, v zmysle ktorej žalovaným bol poskytnutý dňom uzavretia zmluvy úver vo výške 200.000,- SKK. Úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 12,50 % ročne, ktorú aj súd zhodne s účastníkmi konania považuje za primeranú. Žalovaní riadne a včas nesplácali poskytnutý úver, dlžná ostala naďalej suma vo výške istiny 1.264,18 Eur, úrok z úveru vo výške 233,58 Eur a tiež kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 166,71 Eur.

Zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ust. (ďalej len ""). V tomto prípade sa však jedná nepochybne o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalovaní uzatvárali Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere skutočne ako fyzické osoby - nepodnikatelia a žalobca uzatváral zmluvu ako subjekt, ktorý má v predmete podnikania činnosť spojenú s poskytovaním úverov. Jedine nárok vyplývajúci zo Zmluvy o ČSOB osobnom konte plus sa skutočne riadil podľa príslušných ust. a nasl. . V tomto rozsahu bola žaloba pre splnenie platobnej povinnosti žalovanou v 1. rade vzatá späť žalobcom. Z týchto dôvodov súd posudzoval zostatok uplatneného nároku už len v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Podľa ust. (ďalej len ""), účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Spotrebiteľská zmluva je takým druhom zmluvy, pre ktorú , ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti má zmluva obsahovať a naopak, aké podmienky obsahovať nesmie. Ide o tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy má právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zaručená spotrebiteľovi, odôvodňuje postup súdu, ktorý ma posudzovať z úradnej povinnosti nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá sa vyskytuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V danom prípade bol návrh Zmluvy o úvere pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok. To znamená, že spotrebiteľ nemohol vyjednávať a jeho jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu.

Vzhľadom na obsah ust. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky z dôvodu, že náležite nepozná svoje práva alebo ho odradzujú náklady spojené so súdnym konaním. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Súd nepriznal v uplatnenej výške poplatky týkajúce sa správy úveru v sume 30,- SKK mesačne, spolu za 60. splátok 1.800,- SKK (59,75 Eur). Zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, sú podmienkami neprijateľnými, nakoľko tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou a preto nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené na sledovanie stavu plnenia úverovej povinnosti dlžníkmi. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie považuje za neprijateľnú podmienku.

Žalovaní sa nepochybne dostali do omeškania so splácaním úveru. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 15 % ročne, v zmysle Zmluvy, s odôvodnením, že sa jedná o obchodný vzťah. Keďže súd daný vzťah posudzoval podľa príslušných ustanovení , aj úrok z omeškania

posudzoval v zmysle ust. , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle uvedeného ustanovenia teda nie je možné akceptovať dohodnutý úrok, ktorý presahuje výšku , v znení Nariadenia vlády č.

V zmysle ust. 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe predloženej platobnej histórie súd zistil, že k omeškaniu žalovaných so zaplatením úveru došlo počnúc dňom 21. 02. 2011. Tento deň je zároveň prvým dňom omeškania. Výška úroku z omeškania k uvedenému dňu predstavovala 9 % (1 % ECB s pripočítaním 8 percentuálnych bodov). V tejto výške súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy.

Súd priznal žalobcovi na základe výsledkov vykonaného dokazovania sumu 1.435,14 Eur, pričom časť tejto sumy tvorila istina vo výške 1.264,18 Eur, ktorá bola znížená o poplatok za správu úveru (59,75 Eur), čo predstavovalo sumu 1.204,43 Eur. Úrok z omeškania žalobca skapitalizoval za obdobie do 09. 04. 2013, pričom skapitalizovaný úrok predstavovala podľa karty klienta a platobnej histórie výšku 164,61 Eur. Kapitalizovaný úrok však zohľadňoval úrok z omeškania vo výške 15 %, čo nebolo súdom akceptované a z týchto dôvodov súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.941,16 Eur, ktorá bola vykázaná v platobnej histórii a v karte klienta ako omeškaná istina a úrok z úveru (1.791,76 Eur + 149,40 Eur), ku dňu, kedy sa dostali žalovaní do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, tzn. od 21. 02. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaní požiadali o povolenie zaplatiť uvedenú dlžnú sumu v splátkach, s poukazom na svoju súčasnú sociálnu a finančnú situáciu.

Podľa ust. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pre účely posúdenia pomerov, predložila žalovaná potvrdenie o výške príjmu od p. U. X., ktorú opatruje. Z uvedeného potvrdenia bolo zistené, že príjem žalovanej predstavuje sumu 1.006,24 Eur, z uvedenej sumy sú odpočítané cestovné náklady 125,- Eur, sociálnej odvody 181,24 Eur a po odpočítaní uvedených súm, ostáva žalovanej 700,- Eur, s tým, že z tejto sumy žalovaná vykonáva mesačný odvod agentúre vo výške 50,- Eur. Uvedené listiny boli predložené v C. jazyku. Z týchto listín ďalej tiež vyplynulo, že uvedenú pracovnú činnosť vykonáva žalovaná od 09. 05. 2012. Z pripojeného potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 03. 07. 2013 vyplynulo, že žalovaný v 2. rade bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 0. 06. 2009 do 03. 05. 2013. Rozhodnutím uvedeného úradu práce zo dňa 31. 05. 2013 bol žalovaný v 2. rade dňom 03. 05. 203 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z vyjadrenia žalovanej v 1. rade vyplynulo, že žalovaný v 2. rade je opäť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá sociálnu dávku aj príspevok na bývanie spolu vo výške 117,40 Eur.

Z ďalších pripojených listín, Platobného dokladu SIPO II., Poštového poukazu, podacie číslo 265, zo dňa 28. 03. 2014, adresát: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Príjmového pokladničného dokladu spoločnosti UPC BroadBand Slovakia, s. r. o., Bratislava, vyplynulo, že žalovaní uhrádzajú za inkasné platby (bývanie a elektrinu, koncesionárske poplatky) mesačne sumu 191,69 Eur. Ďalej uhrádzajú v prospech

Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ako splátku úveru, sumu 87,15 Eur a v prospech spoločnosti UPC BroadBand Slovakia, s. r. o., Bratislava sumu 21,61 Eur.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné v prípade žalovaných očakávať jednorazové zaplatenie dlhu a z týchto dôvodov súd povolil žalovaným, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 200,- Eur.

V zmysle ust. v prípade spoločného záväzku, môže splnenie dlhu veriteľ požadovať od ktoréhokoľvek z dlžníkov, s tým, že pokiaľ jeden z dlžníkov splní túto povinnosť, v tomto rozsahu zaniká povinnosť druhého dlžníka.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom konaní mal žalobca úspech čiastočný, a to v rozsahu 86 %, žalovaní 14 %, konečný úspech vo veci mal žalobca v rozsahu 72 % (86-14).

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 1.198,83 Eur, ktoré pozostávali z 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04. 02. 2013, návrh na začatie konania 17. 04. 2013, účasť na pojednávaniach v dňoch 20. 11. 2013 a 02. 04. 2014, písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 24. 07. 2013).

Hodnota úkonu v zmysle ust. vyhl. č. predstavovala výšku 81,33 Eur, spolu za 5 priznaných úkonov sumu 406,65 Eur. Žalobca si uplatnil režijný paušál za prvé 4 úkony vo výške 7,81 Eur a režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, spolu vo výške 39,28 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 445,93 Eur.

Keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal DPH vo výške 20 % zo sumy 445,93 Eur, ktorý predstavuje výšku 89,19 Eur.

Žalobca si uplatnil náhradu za stratu času za dni účasti na pojednávaniach, s tým, že dňa 20. 11. 2013 bola uplatnená strata času za čas strávený S. - U. a späť, čo predstavovalo 7 polhodín za jednu vykonanú cestu, za obojstranne vykonanú cestu 14 polhodín. Jedna polhodina v zmysle ust. 15 písm. b.) a § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala výšku 13,01 Eur. Žalobca si uplatnil 13,- Eur, z toho dôvodu súd priznal za uvedený deň náhradu za stratu času vo výške 182,- Eur (17 x 13), k uvedenej sume bolo pripočítané 20 % DPH vo výške 36,40 Eur, spolu 218,40 Eur.

Náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 02. 04. 2014 bola uplatnená za vykonanú cestu z I. Q. U. a späť (pojednávania sa zúčastnil právny zástupca, ktorý vykonal cestu z I. Q. U. a späť). Strata času predstavovala 2 x 2 polhodiny, pričom si žalobca uplatnil opäť stratu času len vo výške 13,- Eur, tzn. že strata času za 4 polhodiny predstavovala sumu 52,- Eur, s pripočítaním 20 % DPH vo výške 10,40 Eur, spolu 62,40 Eur.

Žalobca si uplatnil tiež náhradu za cestovné a to za deň 20. 11. 2013 z S. Q. U. a späť (2 x 401 km). Pri výpočte bola použitá cena benzínu v sume 1,44 Eur, pri spotrebe 6,3 litra/100 km. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavovala výšku 72,76 Eur (1,44 x 6,3 : 100 x 802). Základnú náhradu si žalobca uplatnil vo výške 146,77 Eur (2 x 401 x 0,183), spolu s DPH 176,12 Eur.

Cestovné za účasť na pojednávaní dňa 02. 04. 2014 si žalobca uplatnil z I. Q. U. a späť /2 x 68 km/, pri cene benzínu 1,42 Eur, pri spotrebe 6,3 litra/100 km. Náhrada za spotrebovaného pohonné hmoty bola

vyčíslená vo výške 12,17 Eur s DPH /1,42 x 6,3 : 100 x 136 x 20 %/. Základná náhrada za 1 km bola vyčíslená vo výške 29,86 Eur s DPH (2 x 68 x 0,183 x 20 %).

Cesta v oboch prípadoch bola absolvovaná osobným motorovým vozidlom značky Toyota, EČV: I. XXX V.. Osvedčenie o evidencii č. M. bolo pripojené k vyčísleniu trov.

Trovy právneho zastúpenia predstavovali celkovo, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,- Eur, sumu 1.198,83 Eur.

Súd priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu konečného úspechu v konaní, tzn. v rozsahu 72 % , tzn. v sume 863,16 Eur. Vzhľadom na pomery žalovaných, súd aj v tomto prípade povolil zaplatenie uvedenej sumy v splátkach, a to vo výške 50,- Eur mesačne.

Keďže súd povolil žalovaným v splátkach zaplatenie dlžnej sumy a tiež náhradu trov, súd poukazuje na to, že povolené splátky boli s určením lehoty splatnosti splátok a s výhradou straty splátok, za predpokladu, že žalovaní nezaplatia v lehote splatnosti čo i len jednu splátku. V takom prípade sa stane splatný jednorazovo celý zvyšok peňažného dlhu a náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.