Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: KORENS Inc., so sídlom Eogok-dong 857-5, Yangsan-si, Gyeongsangnam- do, Južná Kórea, IČ DPH: SK4020355218, právne zast.: PricewaterhouseCoopers Legal, s. r. o., so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, substitučne zast.: Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená č. 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101841299/2021 zo dňa 01.10.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo: 101841299/2021 zo dňa 01.10.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo rozhodnutím č. 100947249/2021 zo dňa 01.06.2021 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobcovi KORENS Inc., DIČ 4020355218, IČ DPH SK4020355218, Eogok-dong 857-5, Yangsan-si, Gyeongsangnam-do, Južná Kórea (ďalej len „žalobca“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 140 740,62 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. V dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa (okrem iného) konštatoval, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 - august 2014, október 2014, december 2014, január 2015 - október 2015, december 2015, január 2016 - december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100289904/2021 zo dňa 19.02.2021, doručený žalobcovi dňa 22.02.2021. V preverovanom zdaňovacom období bol zistený rozdiel dane z dôvodu neoprávneného odpočítania DPH na základe faktúr vyhotovených dodávateľskou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH IČ DPH SK4020232623 (do 23.09.2014 Gustav Wahler GmbH & Co.KG) ďalej len „BorgWarner“, v celkovej výške 140 740,62 eur. Žalobca je zahraničnou osobou, ktorá nie je v tuzemsku usadená, t. j. nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Dňa 18.04.2012 žalobca z dôvodu zámeru vykonávania aktivít, ktoré sú predmetom dane podľa zákona o DPH, podal žiadosť o registráciu pre daň v zmysle zákona o DPH. Dňa 18.04.2012 Daňový úrad Bratislava zaregistroval zahraničnú osobu KORENS Inc. pre daň, vydal jej osvedčenie o registrácii a pridelil jej IČ DPH SK4020355218. Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že v účtovníctve žalobcu sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nachádzajú a sú zaúčtované prijaté faktúry podľa Tabuľky č. 1 uvedenej na

str. 4 a 5 rozhodnutia od žalobcu, ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladičov, a to N57TU EGR COOLER, sériové č. 7823210 (AI06), č. 7823210 (AI07) a č. 7823210 (AI08) a chladiaci modul NX7TU EGR COOLER, sériové č. 8517724 (AI04) a č. 8517724 (AI05). Predmetom fakturácie je premiestnenie tovaru z iného členského štátu pod nemeckým IČ DPH zahraničnej spoločnosti KORENS Inc. Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH, z ktorého si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2014 - august 2014, október 2014, december 2014, január 2015 - október 2015 - december 2015 a január 2016 - december 2016 uplatnil odpočítanie dane. Ďalej sú v účtovníctve žalobcu prijaté faktúry podľa Tabuľky č. 2 (str. 6 napadnutého rozhodnutia) od spoločnosti BorgWarner (do 23.09.2014 Gustav Wahler GmbH & Co.KG), DIČ 4020232623, IČ DPH SK4020232623, Hindenburgstrasse 146, 73730 Esslingen, Nemecko, ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladiacich modulov, a to chladiaci modul N57TU EGR cooling module (materiál č. 782321006, č. 782321007 a č. 782321008) a EGR - system (materiál č. 851772404 a č. 851772405). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v daňovom priznaní ako tuzemské nadobudnutie tovaru/služieb, z ktorého si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane. V účtovníctve sa tiež nachádzajú a sú zaúčtované faktúry uvedené v Tabuľke č. 3 (str. 7 napadnutého rozhodnutia) vystavené spoločnosti BMW Motoren GmbH, IČ DPH ATU41644903, Hinterbergerstrasse 2, A-4400 Steyr, Rakúsko, ktorých predmetom je fakturácia dvoch typov chladiacich modulov, a to chladiaci modul LU AGR-MODUL N57TUE (materiál č. 7823210.06, č. 7823210.07 a č. 7823210.08) a chladiaci modul LU AGR-MODUL NX7TUE / NT VERSORGUNG (materiál č. 8517724-04 a č. 8517724.05). Predmetné dodávateľsko- odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Ďalej sa v účtovníctve žalobcu nachádzajú a sú zaúčtované faktúry uvedené v Tabuľke č. 4 (str. 8 napadnutého rozhodnutia) vystavené spoločnosti BMW AG, IČ DPH DE129273398, Petuelring 130, 80788 München, Nemecko (ďalej len „BMW AG“), ktorých predmetom je fakturácia chladiacich modulov LU AGR - MODUL N57TUE (materiál č. 7823210.07). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že žalobca obsiahol popis obchodnej činnosti a vysvetlenie zdaniteľných transakcií uskutočnených v období od 01. januára 2014 do 31. decembra 2016 v písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2019, v ktorom vysvetlil, že v minulosti sa žalobca dohodol so spoločnosťou BMW Motoren GmbH na dlhodobej dodávke tovarov „EGR coolers“ (ďalej „EGR chladiče“) vyrábaných spoločnosťou KORENS Inc., avšak jednou z podmienok uzatvorenia tejto dohody, ktorú si stanovila spoločnosť BMW Motoren GmbH bolo, aby jej žalobca dodával EGR chladiče spolu s „EGR valve“ (ďalej len „EGR ventily“), ktoré spolu tvoria „EGR cooling module“ (ďalej „EGR chladiaci modul“). Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner (do apríla 2014 známou ako Gustav Wahler GmbH) najmä preto, že spoločnosť BorgWarner bola žalobcovi schopná dodávať EGR ventily požadované spoločnosťou BMW Motoren GmbH. V období od 01. januára 2014 do 31. decembra 2016 spoločnosť BorgWarner nepretržite dodávala EGR ventily žalobcovi s miestom dodania v meste Šahy, Slovensko. V tomto období vystavila spoločnosť BorgWarner žalobcovi za tieto dodávky približne 2 000 faktúr. Spoločnosť BorgWarner sa dohodla na dodávke EGR ventilov a na ich inštalácii do EGR chladičov vo vlastníctve žalobcu. Spoločnosť BorgWarner si služby inštalácie objednala u spoločnosti Wahler Automotive k. s., ktorá si však na fyzické vykonávanie tejto služby najala subdodávateľa Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. Inštalácia EGR ventilov do EGR chladičov bola realizovaná na Slovensku v meste Šahy. Na inštaláciu EGR ventilov dodaných spoločnosťou BorgWarner dodal žalobca spoločnosti BorgWarner 100 % funkčné a testované EGR chladiče. Žalobca importoval EGR chladiče (vlastný tovar) z Kórey do Hamburgu v Nemecku, kde sa uskutočnili colné formality a tovar (EGR chladiče) bol prepustený do voľného obehu v colnom režime 42. V tomto colnom režime je dovoz tovaru oslobodený od dovoznej DPH pod podmienkou, že po colnom konaní je tovar prepravený do iného členského štátu. Ekonomické vlastníctvo k EGR ventilom bolo prevedené z BorgWarner na žalobcu až po ich inštalácii do EGR chladičov (ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti žalobcu v Šahách na Slovensku. BorgWarner vystavovala faktúry žalobcovi za dodávku EGR ventilov spolu s ich inštaláciou. Celková cena dodávky pozostávala z hodnoty EGR ventilu (približne 88 % z celkovej ceny) a služby inštalácie (približne 12 % z celkovej ceny). V sledovanom období 2014 - 2016 bola cena jedného ventila

fakturovaného žalobcovi približne 32 eur, z čoho cena za jeho inštaláciu do EGR chladičov patriacich žalobcovi na Slovensku predstavovala len 4 eur. Následná dodávka EGR chladiacich modulov spoločnosti BMW Motoren GmbH bola realizovaná tiež v Šahách, Slovensko, kde spoločnosť BMW Motoren vyzdvihla tovar a prepravila ho do Steyr, Rakúsko na ďalšie použitie vo výrobnom procese. Spoločnosť BorgWarner uplatnila na dodávky EGR ventilov slovenskú DPH, nakoľko ekonomické vlastníctvo EGR ventilov bolo prevedené z BorgWarner na žalobcu až po ich inštalácii do EGR chladičov patriacich žalobcovi na Slovensku. Z tohto dôvodu bolo miesto dodania EGR ventilov na Slovensku. Keďže cena za EGR ventily zahŕňala aj náklady na ich inštaláciu do EGR chladičov, v tejto dodávke tovaru bol zahrnutý aj prvok služby. Spoločnosti BorgWarner a KORENS Inc. sú toho názoru, že prvok inštalácie predstavuje iba doplnkovú službu k hlavnému plneniu - dodávky EGR chladiča, a teda poskytnutie služby by malo sledovať rovnaký daňový režim ako hlavné plnenie. Hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s BorgWarner bola skutočnosť, že spoločnosť BorgWarner bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré požadovala spoločnosť BMW Motoren GmbH. Inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia. Žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu ventilov do chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01. januára 2017. Inštalačné práce boli pomerne jednoduché (pripojenie ventilov k chladičom pomocou základných spájacích nástrojov) a ich hodnota je takmer 10-krát nižšia ako hodnota samotného EGR ventilu z celkovej dodávky fakturovanej žalobcovi. Nakoľko žalobca prepravoval vlastné EGR chladiče z Nemecka (kde sa uskutočnilo colné konanie) do Šiah na Slovensku, žalobca považoval túto transakciu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (premiestnenie vlastného tovaru) z Nemecka na Slovensko, a teda v rámci samozdanenia uplatnila na dodávku slovenskú DPH. Žalobca ku všetkým dodávkam vystavil pro-forma faktúry zo svojho nemeckého IČ DPH čísla na svoje slovenské IČ DPH číslo. Od momentu, kedy žalobca predal EGR chladiace moduly spoločnosti BMW Motoren GmbH, a táto si ich previezla zo Šiah do Rakúska, posudzovali spoločnosti KORENS Inc. a BMW Motoren GmbH dodávku EGR chladiacich modulov ako oslobodenú intrakomunitárnu dodávku zo Slovenska do iného členského štátu - Rakúska. Na základe písomnej dohody o vyhotovovaní faktúr odberateľom vystavovala v kontrolovanom období spoločnosť BMW Motoren GmbH. V uvedenom vyjadrení sú spárované zodpovedajúce vstupné faktúry vystavené spoločnosťou BorgWarner a výstupné faktúry vystavené pre spoločnosť BMW Motoren GmbH spolu s príslušnými dodacími listami. Vo vyjadrení sa uvádza, že pro-forma faktúry vystavené v súvislosti s intrakomunitárnym premiestnením vlastného tovaru z iného členského štátu na Slovensko nie je možné spárovať, nakoľko jedna pro-forma faktúra pokrýva dodávku veľkej skupiny EGR chladičov, ktoré boli použité na viaceré intrakomunitárne dodávky pre spoločnosť BMW Motoren GmbH. Pre ukážku žalobca spolu s týmto listom zaslal správcovi dane aj niekoľko vzorových pro-forma faktúr vystavených v rovnakých obdobiach, ako vzorové dokumenty. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2019 ďalej žalobca zaslal správcovi dane zhrnutie poskytnutých podkladov, komentáre k dokladom tvoriace prílohu podania a vyjadrenie, v ktorom uviedol, aké doklady boli správcovi dane poskytnuté: DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2014 (dňa 21.01.2019); DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2015 (dňa 22.01.2019); DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 (dňa 23.01.2019); vzorky vstupných faktúr od dodávateľa BorgWarner (dňa 12.03.2019); vzorky výstupných faktúr vystavených spoločnosti BMW Motoren GmbH (dňa 12.03.2019); vzorku dodacích listov vzťahujúcich sa k vyššie spomínaným dodávkam (dňa 12.03.2019); vzorku pro-forma faktúr vystavených žalobcom (dňa 01.04.2019); sprievodný list popisujúci DPH ošetrenie zdaniteľných transakcií žalobcu uskutočnených v období od 01. januára 2014 do 31. decembra 2016 (dňa 01.04.2019). V nadväznosti na telefonický rozhovor zo dňa 17.04.2019 žalobca uviedol súhrnnú tabuľku, v ktorej sú spárované poskytnuté vzorové dokumenty preukazujúce prepojenie vstupných a výstupných transakcií žalobcu. V tabuľke sú aj čísla už poskytnutých pro-forma faktúr vystavených žalobcom a čísla vyhlásení vzťahujúcich sa k týmto pro-forma faktúram. Správca dane v priebehu daňovej kontroly pristúpil k prevereniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu s obchodnými partnermi BorgWarner a BMW Motoren GmbH, IČ DPH ATU41644903 (ďalej len „BMW“). Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií nemeckého správcu dane Žiadosťou č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019. Nemecký správca dane preveroval dodávateľsko- odberateľské vzťahy u spoločnosti BorgWarner so žalobcom. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií, ktorú správca dane obdržal dňa 18.03.2020 (zaevidovanú pod č. 144224/2020), nemecký správca dane uviedol, že žalobca dodáva výrobcovi automobilov BMW AGR moduly pre spätné vedenie výfukových plynov, žalobca poveril BorgWarner vyhotovením AGR modulov, na výrobu

AGR modulov poskytol žalobca niektoré potrebné komponenty ako napr. chladič, pričom spoločnosť BorgWarner poverila montážou jednotlivých komponentov spoločnosť Wahler Automotive k. s. (IČ DPH SK2022764260). Ďalej v predmetnej odpovedi nemecký správca dane uviedol, že spoločnosť Wahler nevykonala montáže sama, ale poverila tým spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. (IČ DPH SK2022233411), predmetné AGR moduly boli podľa pokynov spoločnosti Hörnlein zmontované v slovenskom závode v Šahách a spoločnosť BorgWarner ich dodala žalobcovi. Spoločnosť BorgWarner účtuje dodania AGR modulov so slovenským IČ DPH spoločnosti KORENS Inc., na faktúrach spoločnosť BorgWarner uvádza svoje slovenské IČ DPH ako aj slovenské IČ DPH žalobcu. Spoločnosť BorgWarner okrem toho vystavuje aj dobropisy pre spoločnosť Wahler. V dobropisoch nie je zvlášť vykázaná žiadna DPH a odkazujú na daňovú povinnosť príjemcu služby (Wahler), spoločnosť Hörnlein fakturuje montážne služby spoločnosti Wahler so slovenským IČ DPH. Celý proces dokončovania AGR modulov prebieha na Slovensku. Wahler namontuje konštrukčnú skupinu „AGR-modul“ pozostávajúcu z komponentov - AGR ventilu a dielov poskytnutých žalobcom - vo výrobnej hale firmy Wahler a preskúša po tomto montážnom kroku tesnosť celkového systému prostredníctvom diferenciálnej skúšky tlaku, pričom prípustná miera netesnosti je < 5 normálnych kubických centimetrov. Diely, ktoré sú v poriadku, budú zaslané na príkaz a náklady žalobcu do BMW Steyr, diely, ktoré nie sú v poriadku, budú na náklady žalobcu vylepšené prípadne zaslané naspäť žalobcovi. Firma Wahler má v úmysle poskytnúť túto službu pre firmu KORENS na príslušnom mieste výroby AGR ventilov. Strednodobo sa plánuje, že sa dotyčné AGR ventily budú montovať vo východoeurópskom sídle neďaleko firmy BMW Steyr. V aktuálnom výrobnom sídle v Nemecku sa nenachádza dostatočná vlastná logistická plocha, kde by sa mohli dočasne skladovať veľké množstvá AGR chladičov alebo hotových AGR modulov. A v plánoch východoeurópskeho sídla v súčasnej dobe ani nie sú plánované zodpovedajúce vlastné plochy. Zosúladenie logistického reťazca medzi žalobcom a Wahler je preto nevyhnutné. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že z písomného stanoviska spoločnosti BorgWarner k obchodným aktivitám so žalobcom zo dňa 07.12.2017 vyplýva, že spoločnosť BorgWarner vyúčtovala žalobcovi montované AGR moduly za dopravu zo Šiah do BMW v Nemecku a za dopravu zo Šiah do BMW v Rakúsku. Cena vyúčtovaná žalobcovi za tieto dva typy AGR - modulov zahŕňala jednak montážnu službu a jednak konštrukčné diely AGR - modulov dodané firmou BorgWarner. Žalobca dal firme BorgWarner k dispozícii 100 % funkčne odskúšané AGR chladiče a okrem samotného AGR ventilu všetky potrebné diely pre montáž AGR modulov bez vyúčtovania. Priebeh procesu dodávok žalobcovi v novembri 2014 bol taký, že na november 2014 objednala BMW u žalobcu chladiace moduly na výrobu vozidiel. Žalobca objednal podľa pokynov firmy BMW chladiace moduly u firmy BorgWarner. Ventily potrebné na montáž AGR modulov boli dané k dispozícii firme Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. v Šahách. Pri montáži boli spracované ďalšie konštrukčné diely žalobcu. Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. montovala na objednávku spoločnosti Wahler Automotive k . s., ktorá tiež samotná bola poverená spoločnosťou BMW Esslingen, z konštrukčných dielov AGR moduly v Šahách. Montážnu službu vyúčtovala spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. firme Wahler Automotive k. s. Wahler Automotive k. s. vyúčtovala montážnu službu firme BorgWarner. Hotové AGR moduly boli prepravené zo Šiah (FCA Šahy) priamo do BMW v Nemecku alebo Rakúsku. O predaji hotových AGR modulov vystavila BorgWarner faktúry žalobcovi so slovenskou DPH, ktorú aj v SR odviedla. Žalobca deklaroval následne dodanie tovaru odberateľovi BMW s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. V jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach podľa Tabuľky č. 3 (strana 7 rozhodnutia správcu dane). Z odpovede rakúskeho správcu dane na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.06.2019 správca dane zistil, že hlavná činnosť spoločnosti BMW spočíva vo vývoji a výrobe motorov BMW vo vlastnom výrobnom závode v meste Steyr v Rakúsku. Spoločnosť BMW niektoré komponenty motora kúpila od dodávateľov so sídlom na Slovensku. Žalobca je výrobca a dodávateľ AGR komponentov. V tomto prípade bol AGR ventil pôvodne dodaný spoločnosti BMW od spoločnosti Wahler Deutschland (t. č. BorgWarner). Žalobca prebral zákazku a poveril spoločnosť Wahler Automotive montážou rôznych AGR komponentov (chladič, ventil a elektrický aktuátor) k AGR modulu na Slovensku (Šahy). AGR moduly zmontované na Slovensku dodal generálny prepravca poverený spoločnosťou BMW nákladným automobilom zo Šiah do Steyru. V preverovanom období spoločnosť BMW prijala, zaúčtovala a zaplatila dodania v hodnote 71 695 091,16 eur. Tovar bol nainštalovaný výlučne v spoločnosti BMW v meste Steyr v rámci sériovej výroby. Prvé zadanie/nominovanie na sériovú výrobu žalobcovi bolo zadané na základe výberového konania spoločnosti BMW v roku 2009. Ako zmluvný základ slúži objednávka vystavená

na poverenie spoločnosťou BMW. Rakúsky správca dane v zaslanej odpovedi upozornil na to, že žalobca dodáva spoločnosti BMW komponenty na výrobu motorov v meste Steyr na základe rôznych doručovacích trás - napr. priamo z Južnej Kórey alebo iné, doručovacia trasa 4 - cez Slovensko. Odberateľovi BMW žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach za január až marec 2015 dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH podľa Tabuľky č. 4 uvedenej na str. 8 rozhodnutia správcu dane. Z odpovede nemeckého správcu dane na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.06.2019 správca dane zistil, že spoločnosť BMW objednáva chladiče od žalobcu so sídlom v Kórey, objednávka zo dňa 11.03.2015 sa nachádza v prílohe. Na objednávku žalobcu boli do chladičov namontované ventily od spoločnosti BorgWarner (Nemecko). Montáže vykonáva spoločnosť Hörnlein Slovensko, s. r. o. v Šahách. Spoločnosť Hörnlein pracuje na poverenie spoločnosti Wahler (Slovensko), ktorá patrí ku skupine podnikov spoločnosti BorgWarner. Ventily a montáže fakturuje spoločnosť BorgWarner žalobcovi. Spracované chladiče fakturuje žalobca spoločnosti BMW. Spracované chladiče odošle špedičná spoločnosť poverená spoločnosťou BorgWarner zo Šiah do závodu BMW v meste Dingolfing v Nemecku. Spoločnosť BMW potrebuje chladič na výrobu automobilov. Žalobca po oboznámení sa so zisteniami z daňovej kontroly doručil dňa 15.12.2020 správcovi dane podanie, v ktorom sa vyjadril k hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že uvedená spoločnosť bola schopná poskytnúť AGR ventily, ktoré požadovala spoločnosť BMW. Inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia. Žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu AGR ventilov do AGR chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01.01.2017. Žalobca v uvedenom podaní správcovi dane navrhol, aby tento nebral do úvahy dokument „Ponuka č. 2009-0208 zo dňa 17.08.2009: Montáž AGR modulov (BMW N57 TU) zo dňa 17.08.2009 zadaná spoločnosťou Gustav Wahler GmbH u. Co. KG - Hindenburgstrasse 146 - D - 73730 Esslingen (v súčasnosti BorgWarner Esslingen GmbH) pre spoločnosť BMW Motoren Steyr. Má za to, že priložená ponuka je pre účely daňovej kontroly u žalobcu irelevantná, nakoľko ide o ponuku vypracovanú spoločnosťou BorgWarner pre spoločnosť BMW Motoren Steyr a ponuka sa týka iba ceny montáže. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia v súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2014, z ktorej bol vyhotovený Protokol č. 103799339/2016 zo dňa 26.08.2016. Poukazuje na vyjadrenie konateľa spoločnosti Wahler Automotive, k. s. k predmetným dodávateľsko-odberateľským vzťahom, v ktorom konateľ uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. spracúva komponenty pre automobilový priemysel. Komponenty dodáva spoločnosť BorgWarner, pričom tieto komponenty zostávajú v ich vlastníctve. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. len poskytne službu spracovania a opracovania týchto komponentov. Následne ich spoločnosť BorgWarner dodáva zo SR svojim odberateľom vrátane žalobcu. Spoločnosť BorgWarner prepraví na Slovensko do Šiah komponenty. Tieto opracuje Wahler Automotive, k. s. (poskytne službu) a následne sa tieto komponenty dodajú odberateľom v SR a v zahraničí. Jedným z odberateľov spoločnosti BorgWarner je aj žalobca. Spoločnosť Wahler Automotive k. s. nemá priamy obchodný vzťah so žalobcom. Daňový subjekt vlastní stroje a zariadenia v prenajatých priestoroch vo výrobnej hale v Šahách. Priestory ako i zamestnancov si prenajíma od spoločnosti Hörnlein Produktionsverwaltung, k. s. Preprava tovaru je vykonávaná dodávateľským spôsobom - špedičnými spoločnosťami. Vzhľadom k tomu, že komponenty predáva spoločnosť BorgWarner, daňový subjekt Wahler Automotive, k. s. nemá konkrétnejšie údaje o obchodných dojednaniach a o preprave tovaru. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. fakturuje služby spracovania a opracovania komponentov zahraničnej osobe BorgWarner, so sídlom v Nemecku bez DPH v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z miestneho zisťovania v spoločnosti Hörnlein Slovensko, so sídlom v Šahách bolo zistené, že prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti je prenájom zamestnancov - personálna agentúra. Táto spoločnosť prepožičiava zamestnancov spoločnosti Hörnlein Produktionsdienstleistungen, k.s. v Šahách, ktorá na základe zmluvy poskytuje služby pre spoločnosť Wahler Automotive, k. s. - výrobou súčiastok do automobilov. Záverom správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania vo veci fakturácie medzi priamym dodávateľom žalobcu a spoločnosťou BorgWarner správca dane trvá na svojich záveroch uvedených v protokole z daňovej kontroly, t. j. že reálne dochádza len k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku (cooler) a žalobca v predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch aplikuje nesprávne ustanovenie zákona o DPH určujúce miesto dodania tovaru

(§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH), pričom správne mal aplikovať miesto dodania služby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nevznikol žalobcovi v preverovanom zdaňovacom období nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti BorgWarner.

2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 101841299/2021 zo dňa 01.10.2021 v bode 1 tohto rozsudku špecifikované rozhodnutie správcu dane s poukazom na ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný na základe preskúmania spisu súvisiaceho s vydaným rozhodnutím správcu dane zistil, že žalobca (zahraničná osoba so sídlom v Južnej Kórey), ktorý je registrovaný v SR podľa § 5 zákona o DPH, premiestnil svoj vlastný tovar - dva typy chladičov „EGR coolerov“ (N57TU EGR a NX7TU EGR) z Nemecka (kde je tiež registrovaný ako platiteľ DPH) do SR a po spracovateľských operáciách boli chladiace moduly „EGR cooling module“ dodané konečným odberateľom - BMW. Obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom BorgWarner (zahraničná osoba registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH) žalobca deklaroval ako dodanie tovaru s montážou s miestom dodania v SR podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, na základe čoho bola žalobcom odpočítaná DPH prostredníctvom daňového priznania podaného v SR. Správca dane prijal opodstatnený záver, že v rámci obchodného vzťahu s dodávateľom BorgWarner nedošlo k dodaniu tovaru s inštaláciou, ale k dodaniu služby - spracovateľskej operácie na hnuteľnom hmotnom majetku - chladičoch, následkom ktorej boli prepracované na chladiace moduly, ktoré boli predmetom dodania odberateľom BMW Motoren GmbH a BMW AG do iných členských štátov ako intrakomunitárne dodanie s oslobodením od DPH v SR podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Podľa mienky žalovaného na základe predložených dokladov, šetrení správcu dane prostredníctvom medzinárodných dožiadaní, vyjadrenia žalobcu, jeho priameho dodávateľa - BorgWarner, subdodávateľských spoločností Wahler Automotive, k. s., Hörnlein Produktionsdienstleistungen, k. s. a Hörnlein Slovensko, s. r. o. bol opodstatnene prijatý správcom dane záver, že na základe faktúr vystavených dodávateľom BorgWarner pre žalobcu došlo k dodaniu služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade miestom dodania služby na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti BorgWarner je sídlo príjemcu služby - žalobcu, ktoré sa nachádza v Južnej Kórei. Vzhľadom na uvedené táto služba nie je predmetom DPH v SR na základe § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, preto z predmetných dodávateľských faktúr nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalovaného daný záver jednoznačne preukazujú zistenia správcu dane. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že pri dohode o dlhodobej dodávke tovarov „EGR coolers“ so spoločnosťou BMW Motoren GmbH, si spoločnosť BMW Motoren GmbH stanovila podmienku, aby žalobca dodával EGR chladiče spolu s EGR ventilmi, ktoré spolu tvoria EGR chladiaci modul. V písomnej Ponuke č. 2009-0208: Montáž AGR modulov (BMW N57 TÜ) zo dňa 17.08.2009, sú zakotvené také závažné dojednania ako technický popis, dojednané počty kusov za jednotlivé obdobia rokov 2011 - 2015, náklady na inštaláciu do EGR chladičov, podmienky dodania AGR-chladičov a iných dielov, rozsah služby, záruka a termíny a cena služby (inštalácie) za jednotlivé obdobia rokov 2011 - 2014, pričom predmetná zmluva vôbec nepojednáva o podmienke inštalácie EGR ventilov, ich cene, množstve ani záruke. O podmienke dodania chladiča spolu s EGR ventilom taktiež nepojednáva ani Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, ani žiadne relevantné doklady, ktoré správca dane získal šetrením v priebehu daňovej kontroly, a preto tvrdenie daňového subjektu, že podmienkou dodania EGR chladičov bolo dodanie EGR chladiča spolu s EGR ventilom, ako aj tvrdenie, že dodanie EGR ventila je hlavným a prevažujúcim plnením a prvok inštalácie predstavuje iba doplnkovú službu k hlavnému plneniu, je zavádzajúce. Tiež sa nepotvrdili tvrdenia žalobcu, že inštalačné práce boli pomerne jednoduché (pripojenie AGR ventilov k AGR chladičom pomocou základných spájacích nástrojov) a ich hodnota je niekoľkonásobne nižšia ako hodnota samotného AGR ventilu z celkovej ceny dodávky fakturovanej žalobcovi. Na základe medzinárodného šetrenia správcu dane, predmetom ktorého bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner, bolo preukázané, že k predmetným dodaniam dochádzalo na základe Objednávky č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, v ktorej predmetom je dodanie zostavy BMW N57TU - Testovanie EOL modulu chladiča, cena s odvolaním sa na cenovú ponuku (Ponuka č. 2009-0208: Montáž AGR-modulov (BMW N57 TÜ) zo dňa 17.08.2009), v ktorej je zazmluvnená len cena služby. Skutočnosť, že predmetné písomné dojednania pojednávajú len o cene služby a nepojednávajú o samotnom AGR ventile (cena, množstvo, typ, záruka), preukazuje, že samotný AGR ventil je len konštrukčným dielom, ktorý tvorí nákladovú položku vzťahujúcu sa k dodanej službe. Šetrením správcu dane sa nepotvrdili ani tvrdenia žalobcu, že hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner, bola skutočnosť, že spoločnosť BorgWarner bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré požadovala

spoločnosť BMW Motoren GmbH a inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia, nakoľko žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu AGR ventilov do AGR chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01.01.2017. Správca dane pri svojom závere vychádzal z informácií a poskytnutých dokladov. Rakúsky správca dane v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií uviedol, že čo sa týka dodania AGR ventilu, tento bol pôvodne dodávaný spoločnosti BMW Motoren GmbH spoločnosťou Wahler Deutschland (teraz BorgWarner). Žalobca prebral zákazku a poveril spoločnosť Wahler Automotive k. s. montážou rôznych AGR komponentov (chladič, ventil a elektrický aktuátor) k AGR modulu na Slovensku (Šahy). Prvé zadanie/nominovanie na sériovú výrobu žalobcovi bolo zadané na základe výberového konania spoločnosti BMW v roku 2009. V preverovanom období spoločnosť BMW Motoren GmbH prijala, zaúčtovala a zaplatila dodania v hodnote 71 695 091,16 eur, pričom vyplývajúce rozdiely nie sú z pohľadu daňového subjektu BMW Motoren GmbH jasné. Rakúsky správca dane v zaslanej odpovedi upozornil na skutočnosť, že žalobca dodáva spoločnosti BMW Motoren GmbH komponenty na výrobu motorov v meste Steyr, výsledkom sú však rôzne „doručovacie trasy“ (napr. priamo z Južnej Kórei alebo iné - doručovacia trasa 4 - cez Slovensko). Uvedená skutočnosť vyvracia tvrdenia žalobcu, že žalobca do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner vstúpil len preto, lebo táto spoločnosť bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré boli do EGR chladičov inštalované na Slovensku v Šahách. Nakoľko šetrením bolo zistené, že žalobca spoločnosti BMW Motoren GmbH dodával chladiace moduly rôznymi doručovacími trasami, pričom doručovacia trasa cez Slovensko bola len jedna z nich a žalobca dodával spoločnosti BMW Motoren GmbH chladiace moduly aj priamo z Južnej Kórey, je nepravdepodobné, že spoločnosť BMW Motoren GmbH podmienila dodávky, ktoré jej boli dodávané doručovacou trasou cez Slovensko, zhodnotením chladiaceho modulu nainštalovaním EGR ventilu, ktorý žalobcovi bola schopná poskytnúť len spoločnosť BorgWarner (spoločnosť, po ktorej žalobca prevzal dodávanie predmetných komponentov spoločnosti BMW Motoren GmbH). Nemecký správca dane uviedol, že spoločnosť BorgWarner účtuje dodania AGR Modulov so slovenským IČ DPH žalobcovi, na faktúrach spoločnosť BorgWarner uvádza svoje slovenské IČ DPH, ako aj slovenské IČ DPH žalobcu. Spoločnosť BorgWarner okrem toho vystavuje aj dobropisy pre spoločnosť Wahler Automotive k. s. V dobropisoch nie je vykázaná žiadna DPH a odkazujú na daňovú povinnosť príjemcu služby (Wahler Automotive), spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleitungen, k. s. fakturuje montážne služby spoločnosti Wahler Automotive k. s. so slovenským IČ DPH. Ďalším dôkazom podporujúcim prijatý záver správcu dane je vyjadrenie D., konateľa komplementára LEON Tax, k. s., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, spoločnosti, ktorá je splnomocneným zástupcom spoločnosti Wahler Automotive, k. s. K obchodným vzťahom medzi žalobcom a BorgWarner uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. spracováva komponenty pre automobilový priemysel, komponenty dodáva spoločnosť BorgWarner, pričom tieto komponenty zostávajú v ich vlastníctve. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. len poskytne službu spracovania a opracovania týchto komponentov. V súvislosti s fakturáciou predmetu dodania D.. F. G. uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. fakturuje služby spracovania a opracovania komponentov zahraničnej osobe BorgWarner, so sídlom v Nemecku bez DPH v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH (uvedené vyjadrenie sa uvádza v Protokole z daňovej kontroly č. 103799339/2016 zo dňa 26.08.2016, str. 15 a 16 v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie november 2014). Z písomného stanoviska spoločnosti BorgWarner k obchodným aktivitám so žalobcom zo dňa 07.12.2017 v súvislosti s cenou za predmetné dodania sa uvádza, že cena vyúčtovaná žalobcovi za dva typy AGR modulov zahŕňala jednak montážnu službu a jednak konštrukčné diely AGR modulov dodané firmou BorgWarner, pričom vzťahujúc sa na dohodu s BMW z roku 2009 dal žalobca spoločnosti BorgWarner k dispozícii 100 % funkčne odskúšané AGR chladiče a okrem samotného AGR ventilu všetky potrebné diely pre montáž AGR modulov bez vyúčtovania, pričom montážnu službu vyúčtovala spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. spoločnosti Wahler Automotive k. s. a spoločnosť Wahler Automotive k. s. vyúčtovala montážnu službu firme BorgWarner. Zistenia správcu dane podľa mienky žalovaného preukazujú, že v reťazci fakturácií medzi spoločnosťami, ktoré spolu kooperujú, v súvislosti so spracovateľskými operáciami vykonávanými na hnuteľnom majetku chladiacom module je predmetom fakturácie dodanie služby. Bolo preukázané, že žalobca importuje vlastný tovar „coolers“ z Kórey do Nemecka, kde je prepustený do voľného obehu, colne odbavený a následne prepravený na Slovensko, kde spoločnosť BorgWarner vykoná spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku (cooler), ktorý je výlučne vo vlastníctve žalobcu, a ktorý je následne žalobcom predaný spoločnostiam BMW Motoren GmbH v Rakúsku a BMW AG v Nemecku. Podľa predložených dokladov, a taktiež vyjadrenia žalobcu, spoločnosť BorgWarner reálne nenadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník („coolers“ sú po celý čas vo vlastníctve žalobcu). Vzhľadom k

uvedenej skutočnosti spoločnosti BorgWarner reálne nevzniká daňová povinnosť platiť daň v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti BorgWarner došlo k dodaniu tovaru s inštaláciou a nie k dodaniu služby, uvádza, že dodaním tovaru všeobecne (bez ohľadu na to, či ide o dodanie tovaru s inštaláciou, alebo bez inštalácie) podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 ods. 1 Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty). V predmetnom prípade, podľa tvrdenia žalobcu (ako odberateľa), malo dôjsť k dodaniu tovaru - EGR ventilov (vlastníctvo dodávateľa), ktorý bol inštalovaný do iného tovaru - EGR chladičov (vlastníctvo odberateľa), a to pri použití pomocného materiálu (vlastníctvo odberateľa). Žalovaný poukazuje na to, že v takomto prípade žalobca ako odberateľ nedisponoval s tovarom - samotným EGR ventilom, ten sa stal súčasťou iného tovaru (chladiaceho modulu), ako výsledného produktu, ktorý bol predmetom ďalšieho obchodného vzťahu (predmetom obchodných vzťahov žalobcu nebol samotný EGR ventil). Žalobca poskytol svoj tovar

- chladič a všetky k montáži AGR modulov potrebné iné diely (tesnenia, skrutky, ...) dodávateľovi, ktorý ho zhodnotil o EGR ventil, takéto zhodnotenie (ocenenie) pôvodného hnuteľného majetku (išlo o cieľ predmetného obchodného vzťahu) predstavuje na účely DPH dodanie služby. Cieľom obchodného vzťahu žalobcu s dodávateľom BorgWarner nebolo dosiahnuť možnosť disponovať s tovarom - EGR ventilom, ale dosiahnuť zhodnotenie pôvodného tovaru - chladiča na chladiaci modul. Po montážnom kroku bola preskúšaná tesnosť celkového systému prostredníctvom diferenciálnej skúšky tlaku. Uvedené predstavuje spracovateľskú operáciu, ktorá je na účely DPH považovaná za dodanie služby. Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa všeobecne rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vo vlastníctve osoby, ktorá práce vykonala. Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, kontrola tovaru a rôzne podobné služby. Miestom dodania uvedených služieb poskytnutých pre zdaniteľnú osobu je miesto, kde má príjemca služby sídlo, alebo miesto podnikania, t. j. miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. K poukazovaniu žalobcu na to, že v zdaňovacích obdobiach máj 2012, február 2013, september 2014 a november 2015 správca dane na základe daňových kontrol zameraných na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti nezistil porušenia zákona o DPH, žalovaný uvádza, že v tomto odvolacom konaní posudzoval dôkazy získané a použité v rámci vykonanej daňovej kontroly na základe Protokolu č. 100289904/2021 z 19.02.2021 a následného vyrubovacieho konania. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že v danom prípade je potrebné posudzovať, či ide o jediné plnenie (keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie) a správca dane neprihliadal na skutočnosť, že cena tovaru a cena služby by mala byť pri rozlíšení medzi dodaním tovaru s montážou a dodaním služby rozhodujúcou skutočnosťou, žalovaný uvádza, že na skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, je potrebné prihliadať v prípade posudzovania a rozlíšenia medzi dodaním tovaru a dodaním služby, pričom v prípade posudzovaných dodávok, ktoré sú predmetom dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner, jednoznačne dochádza k dodaniu služby (spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku). Teda chladič (cooler) ako hnuteľný hmotný majetok bol upravený na chladiacu sústavu a ventil (valve) bol nákladovou položkou služby zabezpečenou spoločnosťou BorgWarner. Chladiaca sústava, ako hnuteľný hmotný majetok a ako výsledok zhmotneného chladiča, bola následne vyvezená zo Slovenska do Rakúska (BMW Motoren GmbH) a Nemecka (BMW AG). Z uvedeného dôvodu je v danom prípade vyhodnocovanie ceny služby inštalácie k celkovej fakturovanej cene (skúmanie prevládajúceho elementu dodávky), ako aj určovanie, či ide o dve alebo viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie, bezpredmetné. K poukazovaniu na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob), bod 19 a 22, C-349-96 Card Protection plan a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget), bod 27 a rozsudky C-349/96 Card Protection Plan Ltd, bod 29, 30 a C-41/04 Levob, bod 22) žalovaný uvádza, že podstata veci týkajúca sa tohto konania je odlišná, ako bola vo veciach, ktorými sa zaoberal Súdny dvor EÚ. Ako už bolo uvedené, podstatou nepriznania odpočítania dane bolo nesprávne určenie charakteru zdaniteľného obchodu a následné nesprávne určenie miesta dodania. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že správca dane nezákonne presunul dôkazné bremeno na žalobcu. Dôkazné bremeno v súvislosti s odpočítaním DPH uplatneným podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH má platiteľ, ktorý si odpočítanie dane uplatnil (v danom prípade žalobca). Správca dane preveroval nielen formálne, ale aj vecné splnenie tejto podmienky, pričom nežiadal od žalobcu preukázanie takých skutočností, ku ktorým nemá dôkaznú povinnosť. Žalovaný dospel k záveru,

že správca dane opodstatnene nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti BorgWarner z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

3. Včas podanou žalobou domáha sa žalobca preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 101840223/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840356/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840479/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840568/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840634/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840705/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840750/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840814/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840867/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840940/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841007/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841086/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841127/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841220/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841299/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841369/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841438/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841493/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841517/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841584/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841590/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842350/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842421/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842480/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842560/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842708/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842777/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842847/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842952/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843017/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843112/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843233/2021 zo dňa 01.10.2021 a č. 101843308/2021 zo dňa 01.10.2021. Správny súd uznesením sp. zn. zo dňa 10.01.2022 s poukazom na ust. rozhodol o vylúčení súdneho prieskumu každého v žalobe označeného rozhodnutia žalovaného (ako aj súvisiaceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) na samostatné konanie. Žalobca v žalobe vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného (identifikovaného v bode 2 tohto rozsudku) k skutkovému stavu veci a právnemu posúdeniu veci uvádza nasledovné. Spoločnosť BorgWarner a žalobca sa dohodli, že spoločnosť BorgWarner bude žalobcovi dodávať ventily, pričom tieto ventily zároveň nainštaluje na chladiče vo vlastníctve žalobcu. Za účelom inštalácie ventilov dodávaných spoločnosťou BorgWarner žalobca poskytol spoločnosti BorgWarner k dispozícii 100 % funkčné odskúšané chladiče. Chladiaci modul vzniká nainštalovaním ventilu na chladič. Uvedený vzťah bol založený z dôvodu, že žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so spoločnosťou BMW Motoren GmbH (ďalej len „BMW“), na základe ktorého žalobca dodával spoločnosti BMW viaceré druhy chladiacich modulov. Jedným z druhov chladiacich modulov, ktoré žalobca takto dodával spoločnosti BMW, boli aj chladiace moduly, ktoré vyžadovali ventily, ktoré vedela dodať spoločnosť BorgWarner. Nakoľko žalobca nemá na území SR výrobné priestory ani personálne zdroje, žalobca požiadal spoločnosť BorgWarner, ktorá mu dodáva ventily, aj o inštaláciu ventilov na chladiče, t. j. na chladiče vo vlastníctve žalobcu. Samotné fyzické vykonanie inštalácie si spoločnosť BorgWarner zabezpečila od subdodávateľa - spoločnosti Wahler Automotive k. s. (ďalej len „Wahler“), ktorá si túto službu inštalácie zabezpečila od svojho subdodávateľa Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. (ďalej len „Hörnlein). Predmetom týchto subdodávateľských transakcií (vzťah medzi spoločnosťou BorgWarner a spoločnosťou Wahler) bol len samotný výkon inštalácie ventilov na chladič, pričom spoločnosť BorgWarner poskytla ventily. Žalobca namieta nesprávne posúdenie zdaniteľného plnenia ako dodanie služby žalovaným. Žalovaný nesprávne skutkovo a právne uzavrel, že v prípade dodania tovaru (ventilov) išlo len o nákladovú položku služby a že z tohto dôvodu išlo v prípade dodávky žalobcovi zo strany spoločnosti BorgWarner len o dodanie služby a nie o komplexné (zložené) dodanie tovaru - dodanie tovaru s inštaláciou. Uvedený výklad žalovaného je účelový, v rozpore s vykonanými dôkazmi a ust. daňového poriadku. Žalovaný vlastný skutkový a právny záver, že ventil predstavuje len „nákladovú položku“ služby a že v prípade dodania od spoločnosti BorgWarner žalobcovi ide z tohto titulu len o dodanie služby - neodôvodňuje žiadnymi relevantnými argumentmi. Nakoľko zákon o DPH osobitne neupravuje dodanie tovaru s inštaláciou, nemôže ísť o dodanie služby, keďže podľa ust. zákona o DPH je dodaním služby len to, čo nie je dodaním tovaru. Žalobca namieta, že žalovaný v rozpore s judikatúrou SD EÚ (napr. vo veciach C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob), C-349-96 Card Protection plan a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget)) nezohľadnil cieľ sledovaný žalobcom, skutočnosť, že pre žalobcu bolo podstatné uvedený ventil kúpiť od BorgWarner a narábať s ním ako vlastník, pomer medzi nákladom/cenou za ventil v porovnaní s nákladom/cenou za inštaláciu, hlavný charakter plnenia (dodanie ventilov) a ani ďalšie kritériá v zmysle judikatúry SD EÚ. Žalovaný v rozhodnutí len konštatoval, že vyhodnocovanie ceny ventilu a ceny inštalácie k celkovej fakturovanej cene je v danom prípade

bezpredmetné, rovnako ako aplikácia judikátov SD EÚ. Zo záverov žalovaného však nie je vôbec jasné, či a prečo žalovaný považuje dodávku od BorgWarner za viaceré plnenia alebo za jediné plnenie a na základe akých skutkových a právnych dôvodov inštalácia ventilov na chladiče zabezpečená spoločnosťou BorgWarner predstavuje pre žalobcu len vedľajšie plnenie k hlavnému (dodanie ventilov), a teda nepredstavuje cieľ plnenia sám o sebe. Primárnym cieľom dodávky od BorgWarner zostáva nákup ventilov, keďže žalobca tieto nevyrába a nevie si ich inak zabezpečiť. Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner najmä z dôvodu, že práve spoločnosť BorgWarner vedela poskytnúť a dodať ventily, ktoré sú nevyhnutné pre dodanie kompletných chladiacich modulov spoločnosti BMW v Rakúsku. Hlavným plnením i cieľom, ktorý žalobca transakciou so spoločnosťou BorgWarner sledoval, bolo preto obstaranie ventilov. V zmysle judikatúry SD EÚ, ak ide o jedno zložené plnenie, je potrebné určiť, ktoré plnenie je hlavné, a ktoré plnenia sú vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu. Plnenie musí byť považované za vedľajšie k hlavnému plneniu vtedy, ak samo o sebe nie je pre zákazníkov cieľom ale len prostriedkom na lepšie využitie hlavného poskytnutého plnenia (rozsudok C-349/96 Card Protection Plan Ltd, bod 30). Žalobca je presvedčený, že preukázal, že cieľom dodávok od BorgWarner bolo hlavne nadobudnutie ventilov, a to i s poukazom na deklarovanú jednotkovú cenu za ventil. Právne posúdenie žalovaného, ktorý úplne opomenul vyhodnotiť hlavný a vedľajší charakter pri komplexnej dodávke od BorgWarner, považuje žalobca za nedostatočné. Zo žalobcom predložených dôkazov je preukázané, že spoločnosť BorgWarner nemohla žalobcovi poskytnúť len spracovateľské služby. Žalobca poukázal na to, že si objednával ventily, tieto ventily boli i predmetom cenových ponúk na ich dodanie, a preto treba v prvom rade vychádzať, že ide o dodanie tovaru (s inštaláciou). Práve z ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH vyplýva, že jedným z druhov dodania tovaru je dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. Žalobca ďalej namieta porušenie zásady neutrality DPH. V prípade, ak platiteľ dane zaplatil DPH dodávateľovi (dodávateľ tiež uhradil túto DPH v Slovenskej republike), a potom mu bolo odopreté právo uplatniť odpočet DPH, dochádza k narušeniu jednej zo základných zásad v oblasti DPH - zásady neutrality DPH a k nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Žalobca vytýka žalovanému, že tento sa absolútne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že ponuka č. 2009-0208 predstavovala ponuku spoločnosti BorgWarner adresovanú spoločnosti BMW a že nešlo o ponuku, ktorá sa akokoľvek týkala zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner (v rámci ktorého vznikol predmetný zdaniteľný obchod). Naviac ani z ničoho nevyplýva, že by táto ponuka č. 2009-0208 bola akceptovaná zo strany spoločnosti BMW (a už vôbec nevyplýva, že by bola akceptovaná zo strany žalobcu). Žalovaný tiež arbitrárne vyhodnocuje dokument „Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009“ (ďalej len „objednávka“), ktorý žalovaný považuje za dokument, ktorý založil vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner (z ktorého vznikol predmetný zdaniteľný obchod). Túto objednávku uskutočnil žalobca voči spoločnosti BorgWarner. Táto objednávka odkazuje na odsúhlasenú cenovú ponuku (bez jej bližšej špecifikácie, pričom daňový úrad a žalovaný z nevysvetliteľného dôvodu uvádzajú, že odkazuje na Ponuku č. 2009-0208). O to svojvoľnejší je uvedený záver daňového úradu a žalovaného, keď žalobca počas daňovej kontroly predložil daňovému úradu e-mailovú komunikáciu medzi ním a spoločnosťou BorgWarner týkajúcu sa cenotvorby dodaní pozostávajúcich z dodania ventilov a ich inštalácie, cenník spoločnosti BorgWarner, cien ventilov a cien služieb inštalácie dodávaných spoločnosťou BorgWarner za obdobie 2013 - 2015. Teda išlo o dokumenty, ktoré regulovali zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner, a ktoré sa týkali období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Z Ponuky č. 2009-0208 vyplýva navrhovaná cena v rozpätí od 2,95 eur do 3,20 eur za kus, predmetom faktúr boli oveľa vyššie ceny, a to tak, ako na to poukazoval žalobca. Išlo o fakturáciu v súlade s odsúhlasenou cenou v zmysle predmetnej e-mailovej komunikácie. Dokonca priamo z tejto e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že hlavným predmetom dodania bolo dodanie ventilu a jeho inštalácia predstavovala vedľajšie plnenie, čo vyplýva zo štruktúry cenovej ponuky, kde sa označuje na prvom mieste „ventil“ a jeho inštalácia je naznačená ako zarážka k tomuto „ventilu“ (t. j. ako podbod). Žalobca ďalej uvádza, že nie je preskúmateľné, ako žalovaný dospel k záveru, že hodnota prác nie je niekoľkonásobne nižšia než hodnota samotného ventilu. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner vyplýva totiž, že cena ventilu bola cca 26,29 eur a cena inštalácie bola 3,15 eur (za kus) - t. j. niekoľkonásobne nižšia cena. Rovnako za nepreskúmateľný považuje žalobca záver žalovaného, ktorý vyvodzuje zo skutočnosti, že spoločnosť Wahler fakturuje spoločnosti BorgWarner dodanie služieb (za inštalačné práce), to, že aj medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner ide o dodanie služieb. Žalobca zdôrazňuje, že je potrebné uvedomiť si, že spoločnosť BorgWarner dodáva žalobcovi tovar s inštaláciou s tým, že inštaláciu zabezpečuje cez subdodávateľa. Samozrejme, že len samotná inštalácia (t. j. bez dodania tovaru) predstavuje dodanie služby, a preto vzťah medzi spoločnosťou BorgWarner a spoločnosťou Wahler (predmetom ktorého je len inštalácia) predstavuje

dodanie služby. Ide však o vzťah odlišný od vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner. Pokiaľ sa spoločnosť Wahler vyjadruje k vlastníctvu komponentov, žalobca namietal a namieta, že spoločnosť Wahler o tomto vlastníctve nemôže mať žiadnu vedomosť, keďže ide výlučne o vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner. Tieto jej tvrdenia treba vykladať v tom zmysle, ako dané skutočnosti mohla vnímať spoločnosť Wahler. Ak spoločnosť Wahler uvádza, že komponenty zostávajú vo vlastníctve spoločnosti BorgWarner (aj vzhľadom na skutočnosť, že o reálnom vlastníctve spoločnosť Wahler nemôže mať vedomosť), treba to vnímať tak, že uvádza, že vlastníctvo zostáva na strane spoločnosti BorgWarner, a to v tom zmysle, že spoločnosť Wahler vystupuje voči spoločnosti BorgWarner len ako subdodávateľ a na strane dodávateľa (spoločnosti BorgWarner) je i prípadný hlavný objednávateľ (v tomto prípade žalobca). Teda vlastníctvo chladičov zostáva žalobcovi a vlastníctvo ventilov spoločnosti BorgWarner - z pohľadu spoločnosti Wahler vlastníctvo chladičov a ventilov zostáva na strane BorgWarner. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný v rozhodnutí poukazuje na písomné stanovisko spoločnosti BorgWarner zo dňa 07.12.2017, z ktorého robí určité závery. Počas daňovej kontroly však bolo daňovému úradu predložené aj doplňujúce stanovisko spoločnosti BorgWarner zo dňa 28.06.2018 (ďalej len „Doplňujúce stanovisko“), ktoré vysvetľuje viaceré nepresnosti, resp. ustanovenia, ktoré mohli byť nesprávne pochopené. Žalobca v odvolaní výslovne na uvedené doplňujúce stanovisko poukazoval. Žalovaný však za dôkaz považuje pôvodné stanovisko zo dňa 07.12.2017, avšak z nepochopiteľného dôvodu ignoruje doplňujúce stanovisko, ktoré koriguje toto pôvodné stanovisko, a to bez toho, aby sa s doplňujúcim stanoviskom akokoľvek vysporiadal. Žalobca ďalej vidí nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý svoj záver o tom, že ventil bol nákladovou položkou služby zabezpečenou spoločnosťou BorgWarner, nepodoprel náležitou právnou argumentáciou. Žalobca ďalej vznáša námietky procesného charakteru. Namieta porušenie ust. § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, nakoľko rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neidentifikujú žalobcu požadovaním iného identifikačného údaja. Namieta porušenie § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku, nakoľko rozhodnutie žalovaného neobsahuje označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Z vnútorného predpisu žalovaného vyplývajú viaceré funkcie, avšak ani jedna z týchto funkcií nie je uvedená v rozhodnutí žalovaného pri mene osoby, ktorá rozhodnutie za žalovaného podpísala. Žalobca ďalej namieta porušenie ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko ustanovuje lehotu na plnenie, avšak neukladá povinnosť plniť a už vôbec nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by správca dane uložil povinnosť plniť, ak by ju uložiť chcel. Žalobca namieta nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 21.01.2019, t. j. mala byť riadne ukončená do 21.01.2020. Daňová kontrola bola počas jej trvania prerušená dvakrát, a to prvýkrát z dôvodu údajnej potreby získať informácie cez medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) podľa daňového poriadku a druhýkrát z dôvodu žiadosti daňového subjektu. Žalobca požiadal daňový úrad o prerušenie daňovej kontroly podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „“), pričom táto žiadosť bola doručená daňovému úradu dňa 11.05.2020. S poukazom na daného zákona tak daňová kontrola bola prerušená od 12.05.2020 do 30.09.2020, t. j. spolu 141 dní. Daňový úrad rozhodnutím zo dňa 03.07.2019 oznámil žalobcovi, že s poukazom na daňového poriadku prerušuje daňovú kontrolu od 08.07.2019, a to z dôvodu potreby získania informácií cez MVI na základe troch samostatných žiadostí. Správca dane v protokole z daňovej kontroly uvádza, že daňová kontrola bola takto prerušená až do 18.03.2020. Toto prerušenie konania však podľa mienky žalobcu nebolo správne, nakoľko daňový úrad disponoval požadovanými údajmi z predchádzajúcej daňovej kontroly u žalovaného za kontrolované obdobie november 2014 a protokol z tejto daňovej kontroly (s podkladmi) priložil k daňovej kontrole, ktorá bola ukončená Protokolom zo dňa 17.02.2021. Pre zjednodušenie žalobca poukazuje len na Žiadosť o MVI č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019, keďže táto účelovosť je podľa mienky žalobcu jednoznačne zrejmé priamo z protokolu a zistení daňového úradu. Ako vyplýva z protokolu, daňový úrad obdržal dňa 18.03.2020 odpoveď od nemeckého správcu dane, od ktorého získal tam uvedené informácie. Z uvedenej odpovede vyplýva, že všetky informácie a doklady boli daňovému úradu nemeckým správcom dane poskytnuté v minulosti z predchádzajúceho šetrenia týkajúceho sa obdobia november 2014. Ako je aj zrejmé z ďalšieho postupu daňového úradu, tento nezisťoval od nemeckého správcu dane dodatočné informácie, t. j. bol s odpoveďou nemeckého správcu dane spokojný a bola preňho dostatočná. Keďže daňový úrad uvedenými informáciami už disponoval, je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly, minimálne z dôvodu spomínanej žiadosti, bolo nedôvodné. Ostatné dve žiadosti boli vybavené dňa 14.10.2019 a dňa 12.02.2020. Vzhľadom na

uvedené mohla byť teda daňová kontrola prerušená z dôvodu MVI najneskôr do 12.02.2020, t. j. od 08.07.2019 do 12.02.2020, t. j. spolu 219 dní. Spolu (z oboch uvedených dôvodov) bola daňová kontrola prerušená 360 dní. Keďže daňová kontrola mala byť inak ukončená do 21.01.2020, po zohľadnení počtu dní jej prerušenia mala byť daňová kontrola ukončená najneskôr dňa 15.01.2021. Žalobca zdôrazňuje, že aj keby bola daňová kontrola prerušená z dôvodu žiadosti o MVI, tak ako uvádza daňový úrad, t. j. od 08.07.2019 do 18.03.2020, bola by prerušená spolu 254 dní. Spolu s prerušením na žiadosť žalobcu (v trvaní 141 dní) by tak bola prerušená spolu 395 dní. V takom prípade by však lehota na vykonanie daňovej kontroly bola do 19.02.2021 (21.01.2020 + 395 dní), avšak protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi až dňa 22.02.2021. Vzhľadom na uvedené protokol z daňovej kontroly predstavuje podľa mienky žalobcu nezákonný podklad, ktorý nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie a ani na jeho základe nemožno teda začať vyrubovacie konanie. Žalobca namieta, že v preverovanom zdaňovacom období lehota na podanie daňového priznania uplynula v roku 2015. Rozdiel dane preto bolo možné vyrubiť najneskôr do 31.12.2020. Žalobca zdôrazňuje, že lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku predstavuje hmotnoprávnu lehotu, pričom ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorého ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, vzťahuje sa výlučne na lehoty procesné. Žalobca uvádza, že daňová kontrola nepredstavuje daňové konanie, tak ako to mieni ust. § 61 daňového poriadku. Daňová kontrola predstavuje len prípravu pre daňové konanie a aj preto je na mieste výklad, podľa ktorého pri prerušení daňovej kontroly neplynú len procesné lehoty týkajúce sa výkonu daňovej kontroly.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.07.2022 prezentuje totožné skutkové a právne závery, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach, tak ako sú rozvedené v bode 2 tohto rozsudku). Na dôvažok dodáva, že v rozhodnutí správcu dane a žalovaného je žalobca identifikovaný v súlade s ust. § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku a výrok rozhodnutia správcu dane korešponduje s ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, akú sumu nadmerného odpočtu si žalobca uplatnil neoprávnene, a tiež lehota splatnosti tejto neoprávnene uplatnenej sumy. Pokiaľ ide o označenie funkcií, toto korešponduje s ust. § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku. Funkcia osoby, ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala, vyplýva z vnútorného predpisu interného riadiaceho aktu č. 207/2019 a poverenia udeleného prezidentom finančnej správy D. tvoriacej prílohu vyjadrenia žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly. Za preverované zdaňovacie obdobie daňová kontrola bola začatá dňa 21.01.2019, t. j. mala byť ukončená dňa 21.01.2020. Výkon daňovej kontroly prebiehal od 21.01.2019 do 07.07.2019. Odo dňa 08.07.2019 na základe rozhodnutia správcu dane bola daňová kontrola prerušená, pokiaľ správca dane nezíska potrebné informácie, resp. podklady, na základe ktorých bude vedieť určiť daň. Dňa 18.03.2020 bola správcovi dane doručená Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019, preto pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. K pokračovaniu vo výkone daňovej kontroly však nedošlo vzhľadom na ust. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v zmysle ktorého daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola tak naďalej prerušená do 30.09.2020, kedy pominulo obdobie pandémie a vo výkone daňovej kontroly bolo pokračované od 01.10.2020 do 22.02.2021. Celkom bola daňová kontrola vykonávaná v období od 21.01.2019 do 07.07.2019, t. j. 168 dní a od 01.10.2020 do 22.02.2021, t. j. 145 dní. Spolu výkon daňovej kontroly trval celkom 313 dní. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly v preverovanom zdaňovacom období bola dodržaná.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.10.2022 opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahol v žalobe (v podrobnostiach, tak ako je rozvedená v bode 3 tohto rozsudku). Na dôvažok dodáva, že z poverenia zo dňa 07.07.2021, ktoré predložil žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia k žalobe, vyplýva, že D., ktorá podpísala rozhodnutie žalovaného, zastávala funkciu zástupcu riaditeľa odboru daňového konania u žalovaného. Takéto označenie funkcie, tak ako to vyžaduje daňového poriadku a o finančnej správe, však v napadnutom rozhodnutí absentuje, pričom tento nedostatok sám o sebe mal za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z poverenia vyplýva, že predmetná zamestnankyňa bola poverená (ako zástupca riaditeľa odboru) na podpisovanie rozhodnutí, ktoré patria do náplne činnosti odboru daňového konania. Je teda zrejmé, že D. bola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia

na podpisovanie.

6. V súdom stanovenej lehote žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. a nasl. (ďalej len „“) v medziach žalobných bodov (, ) a zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa z nasledovných dôvodov:

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.05.2015 predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovaného zákona miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom

vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

9. Predmet správneho súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorý dospel k záveru, že v preverovanom zdaňovacom období nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH (ďalej len „BorgWarner“) v sume celkom 140 740,62 eur z dôvodu porušenia ust. a a .

10. V prvom rade správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Vo všeobecnosti je potrebné predostrieť, že rozhodnutie musí byť podľa daňového poriadku vydané príslušným orgánom s povinnými náležitosťami, pričom jeho obsah vychádza zo stavu zisteného v rámci daňového konania. Správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a je tiež povinný uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (aj v rámci daňového konania) je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na relevantne uplatnené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s navrhnutým dôkazom, hoci až v rámci odvolacieho konania.

11. V prejednávanej veci žalovaný zhodne ako správca dane dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že podstatné pre nepriznanie odpočítania dane z dotknutých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH bolo, že predmetné plnenia nemali byť kvalifikované ako dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, teda miesto dodania sa nenachádzalo v SR. Pri predmetných dodávkach sa teda nemalo určiť miesto dodania tovaru podľa , ale správne sa malo aplikovať určenie miesta dodania služby podľa , vzhľadom na to, že dochádzalo k spracovateľským operáciám na hnuteľnom hmotnom majetku. Podľa ust. sa miesto dodania služby zdaniteľnej osobe - v danom prípade spoločnosti KORENS Inc. (zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá v Slovenskej republike nie je usadená) nachádza tam, kde má táto spoločnosť sídlo, t. j. v Južnej Kórey. Podľa žalovaného z predmetných faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH nemohol vniknúť nárok na odpočítanie dane podľa z dôvodu, že miesto zdaniteľného obchodu - dodania služby bolo potrebné určiť podľa . Vzhľadom na to, že sídlom odberateľa služby (žalobcu) je Južná Kórea, nedošlo k dodaniu služby s predmetom zdanenia v tuzemsku podľa .

12. Správny súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že vecné vymedzenie predmetu DPH súvisí s dvoma základnými pojmami „tovar“ a „služba“. K vzniku zdaniteľného plnenia dochádza v súvislosti so zdaniteľným obchodom, ktorým je dodanie tovaru a dodanie služby. predmet v tuzemsku presne vymedzuje v ust. ako dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu v tuzemsku a dovoz tovaru z tretieho štátu do tuzemska.

13. Vznik predmetu dane teda súvisí s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. To znamená, že dodanie tovaru s montážou (inštaláciou) nie je samostatne vyčlenené v rámci predmetu DPH, je začlenené pod dodanie tovaru, ku ktorému môže dôjsť niekoľkými spôsobmi. Aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH - či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, je potrebné stanoviť miesto zdaniteľného obchodu, t. j. v prípade dodania tovaru - miesto dodania tovaru, miesto nadobudnutia tovaru, miesto dovozu tovaru, a v prípade dodania služby - miesto dodania služby. Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým dôjde k jeho odovzdaniu odberateľovi - t. j. od toho, či je tovar pri jeho dodávaní prepravovaný alebo nie, resp. či ide len o samotné dodanie tovaru alebo s ním súvisí ďalšia činnosť - montáž alebo inštalácia, pričom táto je vykonávaná v rámci komplexnej dodávky tovaru. Pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru potom vyplýva z ust. určenie miesta dodania tovaru. Pokiaľ ide o základné spôsoby dodania tovaru, ak dochádza k pohybu

tovaru od predávajúceho, t. j. dodanie je spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru - miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde sa nachádza tovar v čase, keď sa začína preprava alebo odoslanie pre osobu, ktorej má byť tovar dodaný; ak dodanie tovaru nie je spojené s prepravou alebo odoslaním, ale odberateľ si tovar prevezme v prevádzke dodávateľa - miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie (prevzatie) uskutoční; a ak je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou (nie je podstatné, či ju vykoná dodávateľ sám alebo prostredníctvom inej osoby na svoj účet) - miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný. Existujú tiež špecifické spôsoby dodania tovaru pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov, pri dodaní plynu alebo elektriny obchodníkovi a pri zásielkovom predaji, ktorý je upravený v ust. .

14. Určenie miesta dodania služby vyplýva z ust. a a v zásade platí základné pravidlo určenia miesta dodania služby - podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzky dodávateľa služby ( ); pričom špecifické pravidlá určenia miesta dodania služby - sú osobitne stanovené podľa druhu služby, vplyv na určenie miesta dodania má aj to, či je služba poskytovaná do zahraničia alebo zo zahraničia a vplyv môže mať tiež to, či odberateľ je v inom členskom štáte platiteľom dane.

15. Z určenia miesta dodania tovaru s montážou (inštaláciou) alebo dodania služby vyplýva, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH, t. j. v ktorom členskom štáte bude daň odvedená. V prípade dodania tovaru s prepravou alebo odoslaním do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie) je zdaniteľný obchod predmetom dane dvakrát - v členskom štáte, z ktorého je dodanie uskutočnené (členský štát dodania) a aj v členskom štáte, v ktorom končí preprava alebo odoslanie tovaru (členský štát nadobudnutia).

16. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou je v rámci zdaniteľných obchodov začlenené pod dodanie tovaru. Len v prípade, keď je montáž alebo inštalácia poskytnutá bez dodania tovaru, ide o dodanie služby. Na účely rozlíšenia toho, o aké zdaniteľné plnenie ide, je nevyhnutné vychádzať z dojednaní medzi dodávateľom a odberateľom (objednávateľom), pričom je podstatné, či dodanie tovaru a jeho montáž sú vzájomne previazané a k splneniu dodávky tovaru musí dodávateľ nevyhnutne uskutočniť aj jeho montáž. To znamená, že nejde o dve rozdielne transakcie, t. j. najskôr dodanie tovaru a následne dodanie služby.

17. Ak je teda dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miestom dodania tovaru miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný (za predpokladu, že dodávateľ dodáva tovar spolu s montážou alebo inštaláciou). O dodanie tovaru s montážou a inštaláciou ide v tých prípadoch, ak zo skutkového stavu vyplýva, že zhotoviteľ dodáva objednávateľovi tovar a sám uskutoční, resp. zabezpečí na svoj účet tiež vykonanie montáže (inštalácie), pričom nie je podstatné, či cena za montáž (resp. inštaláciu) je samostatne vyčíslená, alebo je súčasťou ceny tovaru.

18. Pokiaľ ide o rozlíšenie medzi dodaním tovaru s montážou a dodaním služby podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, pri posúdení, či v konkrétnom prípade ide o dodanie služby alebo o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, je potrebné skúmať, či ide o viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ide o jediné plnenie, keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta, sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie (ako tomu bolo podľa mienky správneho súdu aj v prejednávanej veci), ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Za predpokladu jediného zloženého plnenia musí byť plnenie považované za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak pre zákazníkov nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok. Hmotná vec môže byť predmetom inštalácie alebo montáže so skúšobnou prevádzkou vykonanou dodávateľom alebo v jeho mene, alebo bez nej, a to bez toho, aby plnenie nevyhnutne nestratilo svoju kvantifikáciu „dodávky tovaru“. Napriek tomu, že pomer medzi cenou tovaru a cenou služieb je objektívnym údajom predstavujúcim indíciu, na ktorú je možné prihliadať s cieľom kvalifikácie plnenia, skutočnosťou zostáva, že cena materiálu a prác sama o sebe nemá mať rozhodujúcu dôležitosť (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-41/04 Levob Verzekeringen BV, C-111/05 Aktiebolaget NN).

19. V prejednávanej veci po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia žalovaného v nadväznosti na uvedené právnoteoretické postuláty a judikatúru Súdneho dvora EÚ dospel správny súd k záveru o

čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť napĺňa zrušovací dôvod v zmysle cit. ust. .

20. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu obstáť.

21. Je preto potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné právne predpisy vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z esenciálnych predpokladov takejto prieskumnej činnosti je pritom odôvodnenie, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.

22. Podľa mienky správneho súdu nie je preskúmateľná tá časť úvah žalovaného, v ktorých dospel k záveru, v zmysle ktorého zo strany BorgWarner bola žalobcovi dodaná len spracovateľská operácia, t. j. služba, pričom cena ventilu tvorila nákladovú položku. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľ žalobcu

- spoločnosť BorgWarner poskytoval pre žalobcu plnenie spočívajúce v inštalácii ventilov na chladiče, pričom dodanie ventilov bolo pre žalobcu nevyhnutným, nakoľko bez tohto plnenia by nemohlo dôjsť ku kompletizácii chladiaceho modulu (zloženého z chladiča ako aj ventilu), ktorý mal byť predmetom dodávok tovaru pre odberateľa žalobcu - BMW Motoren GmbH Steyr (ďalej len „BMW“). Zároveň však predmetom dodávky - plnenia pre žalobcu nebolo len dodanie samotného ventilu, keď žalobca vstupom do právneho vzťahu so spoločnosťou BorgWarner nepochybne prejavil vôľu aj na poskytnutí plnenia spočívajúceho v inštalácii ventilu na chladič poskytnutý žalobcom. Žalobca tak mal nepochybne záujem na poskytnutí oboch plnení zároveň, nakoľko iba tak mohol realizovať vlastnú dodávku chladiaceho modulu pre svojho odberateľa - spoločnosť BMW. V danom prípade plnenie - dodanie ventilov a plnenie

- ich inštalácia nemala pre žalobcu sama o sebe samostatnú hodnotu. Naopak, iba ich vzájomná previazanosť prinášala žalobcovi sledovaný ekonomický cieľ. V predmetnej veci správny súd vidí ako podstatné, že nedošlo k zhotoveniu chladiaceho modulu dodávateľom žalobcu výhradne z materiálu poskytnutého mu žalobcom, keď nevyhnutným a pre funkčnosť produktu potrebným bolo aj dodanie ventilov. Zo strany dodávateľa žalobcu tak nešlo len o nehmotný vklad - vykonanie spracovateľskej operácie (ktorý by nevyhnutne mal sám o sebe charakter služby), ktoré boli vykonané na hnuteľných veciach výhradne poskytnutých žalobcom. Práve táto podstatná okolnosť vniesla do posudzovanej veci pochybnosti o tom, či išlo o plnenie, ktoré by bolo možné z pohľadu a správnym súdom v bode 18 tohto rozsudku označenej judikatúry SD EÚ kvalifikovať ako dodanie služby zakladajúce miesto plnenia v zmysle . Zo záverov žalovaného a správcu dane nie je zrejmé, na základe akých úvah dospeli k záveru o tom, že dodávka ventilu mala predstavovať iba „nákladovú položku“ služby poskytnutej žalobcovi. Z úvah správnych orgánov nie je zrejmé, aké kritérium vzali do úvahy pri hodnotení významu tejto zložky plnenia, zvlášť za situácie, keď samotný žalobca poukazoval na to, že náklady na dodávku ventilov prevyšovali náklady spojené s ich inštaláciou. Hoci v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ cena materiálu a prác sama o sebe nemá rozhodujúcu úlohu pri rozlišovaní podstaty dodávky, môže tvoriť jednu z indícií naznačujúcu povahe celkového plnenia, pričom do úvahy je nutné vziať aj ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k dodávke (rozsudky ESD C-41/04 Levob Verzekeringen BV, C-111/05 Aktiebolaget NN).

23. Pre podradenie posudzovanej dodávky pod režim v zmysle , ako to učinil žalovaný a správca dane, bolo potrebné komplexné posúdenie charakteru posudzovaného plnenia. Jednotlivé prvky posudzovaného plnenia nemožno vytrhávať z kontextu, marginalizovať ich, či bagatelizovať ich kvalitu. Je preto potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých k dotknutému plneniu došlo, aby bolo možné vyhľadať jeho charakteristické prvky a určiť prvky v ňom prevládajúce (rozsudky Faaborg-Gelting Linien, body 12 a 14; Levob Verzekeringen a OV Bank, bod 27; Aktiebolaget NN, bod 27, ako aj rozsudok z 11. februára 2010, Graphic Procédé, C 88/09, Zb. rozh. s. I 1049, bod 24). Takéto posúdenie musí zahŕňať zdôvodnenie, prečo ten ktorý prvok dodávky nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok. Správny súd považuje za nepresvedčivý záver žalovaného, v zmysle ktorého plnenie BorgWarner pre žalobcu malo len charakter spracovateľskej operácie na hnuteľnom majetku - chladiči, keď zo skutkového stavu nepochybne vyplynulo, že posudzované plnenie v sebe zahŕňalo aj dodanie ventilov (zabezpečených dodávateľom), teda súčasťou plnenia bol aj prvok s povahou dodania tovaru, ktoré nemožno aj s poukazom na bez ďalšieho právne kvalifikovať ako dodanie služby. V zmysle pritom ide o plnenie s povahou služby (pri ktorom sa miesto dodania určí podľa ) iba v prípade samotného poskytnutia montáže/inštalácie.

24. Správny súd sa nemohol uspokojiť s argumentáciou žalovaného o prevládajúcom charaktere prvku služby, ktorý vyvodzoval z toho, že išlo o „zhodnotenie“ chladiča (čo je logické, nakoľko došlo k inštalácii dodaných ventilov na chladiče), keď je zrejmé (berúc do úvahy aj pomer ceny prác a ceny ventilov), že k zhodnoteniu chladičov došlo práve poskytnutím ventilov (prvok dodania tovaru) dodávateľom žalobcu. Správny súd ďalej poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci - C-111/05 Aktiebolaget NN nemá jednoznačný súvis, resp. použiteľnosť na dodávku vo veci samej, no napriek tomu Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku okrem iného vymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou“, keď cieľom poskytnutých prác inštalácie alebo montáže nie je zmena povahy dodaného tovaru. Vo vzťahu k posudzovanej veci tak nemožno vylúčiť ani taký výklad, že na základe dodávateľom žalobcu zabezpečených prác síce došlo ku kompletizácii chladiacich modulov, no uvedené práce nespočívali v spracovaní samotných ventilov, resp. ich cieľom nebola zmena povahy ventilov ako tovaru dodaného žalobcovi (tovar - ventily dodané dodávateľom ním boli nainštalované/ namontované na chladiče žalobcu), čo by nasvedčovalo možnosti určenia miesta dodania podľa (obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.11.2022). Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je čiastočne nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný nevykonal komplexné hodnotenie kritérií relevantných pre posúdenie charakteru predmetnej dodávky.

25. Ďalším dôvodom, ktorý založil čiastočnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (rovnako pre nedostatok dôvodov), bolo nevysporiadanie sa s nasledovnými odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní na strane 9 až 10 (okrem iného) namietal: „Správca dane množstvo svojich záverov opiera o „Ponuku č. 2009-0208: Montáž AGR modulov (BMW N57 TU) zo dňa 17.09.2009“. Správca dane na základe tejto ponuky vyhodnotil, že nakoľko je v predmetnom dokumente zazmluvnená len cena montáže, preukazuje, že EGR ventil je len konštrukčným dielom, ktorý tvorí nákladovú položku dodanej služby. S takýmto postupom správcu dane nesúhlasíme. Správca dane pri vyhodnocovaní zistení získaných počas daňovej kontroly nesprávne skutkovo posúdil prílohu odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Ide o ponuku vypracovanú spoločnosťou BorgWarner pre spoločnosť BMW Motoren. Správcu dane sme v priebehu daňovej kontroly niekoľkokrát upozornili, že daný dokument nebol vystavený spoločnosťou Korens, ani jej nebol adresovaný. Z uvedeného dôvodu máme za to, že spomínaná ponuka je pre účely daňovej kontroly u spoločnosti Korens irelevantná. Správca dane sa rozhodol, že námietke daňového subjektu nevyhovie, a tento dokument považuje za dôležitý dôkaz a dokument, na základe ktorého prebiehali dodávky medzi Korens a BorgWarner. Správca dane má za to, že predmetná ponuka je záväzná a k jednotlivým dodaniam medzi spoločnosťou BorgWarner a Korens dochádzalo práve na základe tejto „vylepšenej“ ponuky, pričom vo svojich záveroch tvrdí, že nakoľko bol predmetný dokument súčasťou (prílohou) na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a nakoľko zahŕňa obchodné podmienky dodávok montáže EGR modulov, tak námietke daňového subjektu nevyhovie. Navyše správca dane tvrdí, že informácie preukazujú, že k dodávkam dochádzalo na základe objednávky č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009 s odvolávkou na Ponuku č. 2009-0208 Montáž AGR modulov (BMW N57TU) zo dňa 17.09.2009. Máme za to, že správca dane nepreukázal, o čo opiera svoje tvrdenie. Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, na základe

ktorej podľa správcu dane dochádzalo k dodávkam, obsahuje jednak zmätočné informácie (dokument je vystavený spoločnosťou Korens pre pána N. (bez bližšej špecifikácie spoločnosti) s označením „Objednávka“, no priamo v texte spoločnosť Korens ponúka tovary) a navyše neobsahuje odvolávku na Ponuku č. 2009-0208 Montáž AGR modulov (BMW N57TU) zo dňa 17.09.2009, ako tvrdí správca dane, ale na dokument č. P1852 BMW N-Motoren-EAGR Ventil N47, N57, N47TU, N57TU TECSERV- KORENS-2009-0235-091001.pdf. Navyše samotné získanie dokumentu vystaveného spoločnosťou BorgWarner pre spoločnosť BMW Motoren v rámci preverovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov ešte samo o sebe nepreukazuje, že na základe tohto dokumentu z roku 2009 skutočne dochádzalo k dodaniam v rokoch 2014 - 2016 medzi spoločnosťou BorgWarner a Korens. Uvedená ponuka v časti 4. Ceny uvádza cenník na jednotlivé roky, pričom výška ceny sa pohybuje od 3,20/ks za rok 2011, po 2,95/ks za rok 2014. Keďže dodávky Korens boli fakturované vo výške okolo 31 až 32 eur/ks za dodanie ventilu a jeho nainštalovanie do modulu, je len zrejmé, že táto ponuka nemohla predstavovať záväzné dojednanie dodania medzi BorgWarner a Korens. Navyše ponuka je svojou povahou nezáväzným dokumentom na účely DPH, a o to viac, ak nie je preukázané dostatočným spôsobom, že bola odberateľom aj akceptovaná.“

26. Je pravdou, že nie je povinnosťou správneho orgánu reagovať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak je jeho povinnosťou reagovať na námietky relevantné a konkrétne. Správny súd zdôrazňuje, že vyššie citované (odvolacie) námietky žalobcu napĺňali atribút relevancie (t. j. týkali sa veci samej) a zároveň atribút konkrétnosti (t. j. boli formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného argumentu, resp. inak relevantnej a konkrétnej námietky, musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy. Nie je povinnosťou (ani právom) správneho súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov a vyhodnocovať, či žalobcom vznesené odvolacie námietky (konkrétne a relevantné) boli aj námietkami opodstatnenými, resp. vecne správnymi. Uvedené je úlohou správneho orgánu.

27. Rovnako tak ostala odvolacím orgánom v intenciách vyššie uvedeného nevyhodnotená odvolacia námietka, v ktorej žalobca s cieľom preukázať, že spoločnosť BorgWarner dodala žalobcovi tovar - ventily, poukazuje na Doplňujúce vyjadrenie spoločnosti BorgWarner zo dňa 28.06.2018. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia však reflektuje len na vyjadrenie uvedenej spoločnosti zo dňa 07.12.2017 bez bližšieho vysvetlenia neakceptácie doplňujúceho vyjadrenia spoločnosti BorgWarner zo dňa 28.06.2018.

28. Správny súd však ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného, ako ani rozhodnutie správcu dane, neidentifikuje žalobcu požadovaným „iným identifikačným údajom“.

29. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.

30. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky sídlo, miesto podnikania, ani prevádzkareň. Dňa 18.04.2012 Daňový úrad Bratislava zaregistroval žalobcu ako zahraničnú osobu KORENS Inc. pre daň z pridanej hodnoty a vydal jej osvedčenie o registrácii a pridelil jej IČ DPH SK4020355218. Správca dane ako aj žalovaný v súlade s cit. ust. § 63 ods. 3

písm. c) daňového poriadku správne identifikujú vo svojich rozhodnutiach žalobcu tzv. „iným údajom identifikujúcim právnickú osobu“, a to použitím prideleného identifikátora IČ DPH: SK4020355218.

31. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku namieta, že rozhodnutie správcu dane, hoc ustanovuje lehotu na plnenie, neukladá samotnú povinnosť plniť a už vôbec nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by správca dane uložil povinnosť plniť, ak by ju uložiť chcel. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku k tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

33. Predovšetkým považuje správny súd v súvislosti s danou námietkou za potrebné predostrieť, že expressis verbis (na rozdiel od iných procesnoprávnych predpisov) presne nevymedzuje, ako má správny orgán formulovať výrok rozhodnutia. Správny súd môže však zrušiť rozhodnutie správcu dane len pri existencii konkrétneho porušenia procesného, resp. hmotnoprávneho predpisu (naviac porušenia takej intenzity, že uvedené porušenie by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu). V danom prípade niet procesného ustanovenia daňového poriadku, ktoré by expressis verbis zaväzovalo správcu dane pri určovaní rozdielu sumy v intenciách cit. ust. daňového poriadku, ktorú mal daňový subjekt povinnosť plniť, použiť slovné spojenie „...je povinný zaplatiť/ukladá povinnosť...“, atď. Povinnosť žalobcu plniť je nad všetku pochybnosť zrozumiteľne a v súlade s cit. ust. daňového poriadku obsiahnutá v správcom dane použitom slovnom spojení „...určuje daňovému subjektu...rozdiel v sume...“, ako aj v určení lehoty splatnosti určenej sumy v súlade s cit. ust. daňového poriadku.

34. Žalobca ďalej namieta rozpor rozhodnutia žalovaného s cit. ust. § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku majúc za to, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Údaj „poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie riaditeľa odboru daňového konania“ podľa mienky žalobcu nepredstavuje označenie funkcie osoby. Daná osoba má určite nejakú funkciu, pričom je zároveň poverená výkonom inej funkcie, pričom toto „poverenie výkonom inej funkcie“ nepredstavuje funkciu danej osoby. Žalovaný sa vo vzťahu k námietke žalobcu bráni tvrdením, že označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, vyplýva z vnútorného predpisu - Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 a poverenia udeleného prezidentom finančnej správy D., ktoré žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe. Na margo tvrdenia žalovaného žalobca poznamenal, že z predloženého poverenia vyplýva, že D. (poznámka súdu: ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala) bola poverená ako zástupca riaditeľa odboru na podpisovanie rozhodnutí, ktoré patria do náplne činnosti odboru daňového konania. Je teda zrejmé, že D.. F. L. bola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia na podpisovanie.

35. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

36. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žaloba sám nerozporuje oprávnenie D. podpísať rozhodnutie žalovaného. V kontexte uvedeného sa potom námietka žalobcu javí správnemu súdu ako čisto šikanózna. Nie je správnemu súdu zrejmé, pokiaľ by aj (hypoteticky) bola uvedená nesprávna funkcia pri mene podpisujúcej osoby, akoby sa tento nedostatok mohol dotknúť subjektívnych práv žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného považuje správny súd za potrebné dodať, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu. D. nebola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia na podpisovanie. D. totiž funkciu riaditeľa odboru nezastávala. Jedine riaditeľ odboru FR SR je oprávnený v zmysle Interného riadiaceho aktu

č. 207/2019 (2. diel Podpisovanie písomností na FR SR, 6. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia riaditeľa odboru FR SR, bod 27 písm. b)) podpisovať rozhodnutia vydávané odborom podľa Organizačného poriadku FR SR. Inej osobe toto oprávnenie prináleží jedine na základe písomného právneho úkonu (poverenia, plnej moci, resp. služobného predpisu) prezidenta finančnej správy, ktorému prináleží v zmysle uvedeného Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 (2. diel Podpisovanie písomností na FR SR, 1. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia prezidenta FS, bod 18) preniesť právomoc podpisovania písomností v odôvodnených prípadoch aj na iných zamestnancov. Podľa mienky správneho súdu je potrebné hľadať zmysel cit. ust. § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku, pokiaľ ide o požiadavku zákonodarcu na označenie funkcie osoby podpisujúcej rozhodnutie. Zmyslom požiadavky na uvedenie funkcie je práve overiť oprávnenie/titul, z ktorého plynie zamestnancovi správcu dane oprávnenie podpísať (v danom prípade) rozhodnutie daňového odboru. Nie je teda relevantné uvedenie funkcie, ktorú zamestnanec aktuálne u správcu dane zastáva (D.. F. L. zastávala, ako to tvrdí žalobca, u správcu dane funkciu zástupcu riaditeľa odboru) ale titul, z ktorého plynie podpisové oprávnenie danému zamestnancovi. Oprávnenie podpísať rozhodnutie odboru D.. F. L. neprináležalo titulom zástupkyne odboru (oprávnenie podpisovať rozhodnutia odboru má jedine riaditeľ odboru) ale titulom poverenia podľa bodu 18, 1.oddielu, 2. dielu Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 - Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2. Z popisu pozície pod menom a priezviskom D. na rozhodnutí žalovaného jednoznačne vyplýva, akým titulom označená zamestnankyňa podpísala rozhodnutie žalovaného - titulom poverenia prezidenta finančnej správy, naviac je z tohto popisu zrejmé, prečo rozhodnutie nepodpísal samotný riaditeľ finančnej správy (ktorému prináleží oprávnenie podpisovať rozhodnutia odboru v zmysle písm. b) bodu 27, 6. oddielu, 2. dielu Interného riadiaceho aktu č. 207/2019) - z dôvodu, že funkcia riaditeľa odboru daňového konania je dočasne neobsadená. Správnemu súdu prináleží dodať, že pokiaľ je funkcia riaditeľa daňového odboru dočasne neobsadená, nemohla D. (ako to tvrdí žalobca) podpísať rozhodnutie titulom „funkcie riaditeľa odboru“.

37. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly vychádzajúc z nasledovných úvah. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že za preverované zdaňovacie obdobie bola daňová kontrola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102515103/2018 zo dňa 07.12.2018. Správca dane v predmetnom oznámení určil deň začatia daňovej kontroly 15.01.2019. Žalobca podaním zo dňa 18.12.2018 požiadal správcu dane o stanovenie novej lehoty začiatku daňovej kontroly sa preverované zdaňovacie obdobie, a to deň 21. január 2019. Správca dane v Oznámení č. 100054195/2019 zo dňa 07.01.2019 v nadväznosti na písomnú žiadosť žalobcu určil nový termín začatia výkonu daňovej kontroly, a to deň 21.01.2019. Správca dane v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Žiadosťami č. 101559332/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BMW AG), č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner) a č. 101560413/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BMW Motoren). Následne správca dane rozhodnutím č. 101615009/2019 zo dňa 03.07.2019 s poukazom na ust. § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku daňovú kontrolu vykonávanú u žalobcu v preverovanom zdaňovacom období prerušil odo dňa 08.07.2019 do doby, kým správca dane získa potrebné informácie, resp. podklady, na základe ktorých bude správca dane vedieť správne určiť daň. V poradí posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (Žiadosť č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019) bola správcovi dane doručená dňa 18.03.2020. Oznámením č. 100718497/2020 zo dňa 25.03.2020 správca dane s poukazom na ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku oznámil žalobcovi, že dňom 18.03.2020 (kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na poslednú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií) pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie prerušená s tým, že dňom 18.03.2020 správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobie. Žalobca podaním doručeným správcovi dane dňa 17.04.2020 (ktoré podanie bolo zaevidované pod č. 6/03924785/2020) s poukazom na ust. požiadal o prerušenie daňovej kontroly až do skončenia obdobia pandémie. Správca dane podaním č. 100789018/2020 zo dňa 21.04.2020 žalobcovi s poukazom na ust. v nadväznosti na prijatú žiadosť oznámil, že správca dane dňom 18.03.2020 nepokračuje v daňovej kontrole (začatej dňa 21.01.2019), tak ako to bolo uvedené v zaslanom Oznámení č. 100718497/2020 zo dňa 25.03.2020 o pokračovaní prerušenej daňovej kontroly, ale prerušenie daňovej kontroly naďalej trvá, a to až do konca obdobia, v ktorom vláda Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu odvolá („obdobie pandémie“). S poukazom na

uvedený dôvod správca dane záverom konštatoval, že žiadosti žalobcu v zmysle vyhovuje. Dňa 11.05.2020 správca dane opätovne obdržal žiadosť žalobcu (zaevidovanú pod č. ), v ktorej žalobca s poukazom na ust. žiadal o prerušenie daňovej kontroly až do obdobia skončenia pandémie. Dňa 20.05.2020 správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 100910524/2020 zo dňa 18.05.2020, v ktorom správca dane opätovne oznámil žalobcovi, že daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie je naďalej prerušená s poukazom na ust. , a to až do konca obdobia, v ktorom vláda Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu odvolá. Podaním zo dňa 21.10.2020 č. 101616339/2020 následne s poukazom na ust. daňového poriadku správca dane vyzval žalobcu na predloženie účtovných, resp. iných dokladov, preukazujúcich preverované hospodárske operácie a účtovné prípady v stanovenej lehote.

38. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa , alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) 36a) v znení

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 36b) v znení

Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) 21a) Napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

Podľa počas obdobia pandémie sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

39. V úvode vysporiadania sa s námietkou nezákonnosti protokolu považuje správny súd za potrebné predostrieť, že lehota ustanovená v cit. ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku je lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu.

40. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 46 ods. 10 daňového poriadku, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Za situácie, ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušuje tým nielen ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudne povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.

41. Existencia zákonného protokolu z daňovej kontroly je podmienkou začatia samotného vyrubovacieho konania podľa daňového poriadku, keď vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu. Teleologickým výkladom tohto ustanovenia je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že zákonodarca pri doručovaní protokolu mal na mysli len protokol zákonný. nepočíta so situáciou, kedy bude vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez existencie platného a zákonného protokolu o daňovej kontrole. Cit. ust. , citovaného zákona explicitne stanovuje jednotlivé situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný protokol o daňovej kontrole. Pokiaľ teda nie je splnená podmienka existencie zákonného protokolu o daňovej kontrole, nie je možné vydať ani rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.

42. V prejednávanej veci dospel správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu k nepochybnému záveru, že protokol plynúci z daňovej kontroly z preverovaného zdaňovacieho obdobia je protokolom zákonným. Daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie (ako je napokon medzi účastníkmi konania nesporné) bola začatá dňom 21.01.2019. Daňová kontrola bola vykonávaná od 21.01.2019 do 07.07.2019 (celkom 168 dní), pričom dňom 08.07.2019 (vrátane) bola prerušená v súlade s cit. ust. daňového poriadku z dôvodu potreby správcu dane získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). Daňová kontrola bola prerušená v období od 08.07.2019 do 11.03.2020 v súlade s cit. ust. daňového poriadku, t. j. z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v rámci medzinárodnej výmeny informácií a kontinuálne v období od 12.03.2020 (vrátane) do 30.09.2020 v súlade s cit. ust. a . Hoci bola správcovi dane v medziobdobí doručená konečná

odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (dňa 18.03.2020), nepokračoval správca dane vo vykonávaní daňovej kontroly z dôvodu zákonnej úpravy , v zmysle ktorej daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie (t. j. pred 12.03.2020), zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie (v danom prípade obdobie pandémie v súlade s cit. ust. skončilo dňom 30.09.2020), a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola pôvodne prerušila. Po skončení obdobia pandémie (30.09.2020) správca dane dňom 01.10.2020 pokračoval vo výkone daňovej kontroly až do dňa 22.02.2021 (t. j. 145 dní), ktorým dňom bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. 100289904/2021 zo dňa 19.02.2021. Výkon daňovej kontroly tak trval celkom v období od 21.01.2019 do 07.07.2019 (168 dní) a v období od 01.10.2020 do 22.02.2021 (145 dní), t. j. spolu 313 dní. Protokol z daňovej kontroly bol tak žalobcovi doručený v zákonom stanovenej lehote.

43. Správny súd k vyššie uvedenému pre úplnosť dodáva, že jediná nepresnosť, ktorej sa správca dane dopustil, ktorá však sama o sebe nepredstavovala nezákonnosť zasahujúcu subjektívne práva žalobcu, bola skutočnosť, že v Oznámení č. 100789018/2020 zo dňa 21.04.2020 správca dane uviedol, že: „Vyhovuje žiadosti“ daňového subjektu doručenej dňa 29.03.2018 správcovi dane na prerušenie kontroly v zmysle Správny súd uvádza, že daňová kontrola prerušená pred začatím obdobia pandémie (v danom prípade dňa 08.07.2019) totiž v zmysle cit. ust. ostala prerušená aj po dni 18.03.2020, kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, a to z dôvodov podľa tretej vety ust. , t. j. trvania obdobia pandémie (až do skončenia obdobia pandémie) a nie na základe žiadosti žalobcu o prerušenie daňovej kontroly. Uvedená disproporcia však nemohla predstavovať žiaden dotyk na subjektívnych právach žalobcu.

44. Napokon správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku preklúzie práva správcu dane vyrubiť daň vychádzajúc z nasledovných úvah.

45. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku k tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Podľa počas obdobia pandémie sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

Podľa počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

46. V zmysle cit. ust. § 69 ods. 1 daňového poriadku nie je možné daňovému subjektu vyrubiť rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V predmetnom prípade vznikla žalobcovi povinnosť podať vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu daňové priznanie v roku 2015 ( ). Rozdiel dane tak bolo možné žalobcovi v intenciách cit. ust. daňového poriadku vyrubiť do 31.12.2020. V zmysle cit. ust. veta prvá daňového poriadku, ak však bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. V zmysle cit. ust. daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie rozdielu dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. V danom prípade bol protokol doručený žalobcovi dňa 22.02.2021.

47. Podľa cit. ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona (daňového poriadku) neplynú. Podľa platnej právnej úpravy, relevantnej v čase rozhodovania žalovaného, lehota, uplynutím ktorej zaniká právo správcu dane vyrubiť daň (ďalej aj „prekluzívna lehota, resp. lehota na zánik práva vyrubiť daň“), stanovená v cit. ust. daňového poriadku neplynula v prípade, že bolo daňové konanie alebo daňová kontrola prerušená ( daňového poriadku), počas konania v zmysle ( ), počas obdobia pandémie, ktorá trvala od 12.03.2020 do 30.09.2020 ( ). V prejednávanom prípade (tak ako je v podrobnostiach rozvedené v bode 42 tohto rozsudku) bola daňová kontrola prerušená v období od 08.07.2019 do 11.03.2020 (z dôvodu požadovanej medzinárodnej výmeny informácií) a v období od 12.03.2020 do 30.09.2020 (z dôvodu trvania pandémie). V zmysle cit. ust. , počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň. V prejednávanej veci základná lehota pre vyrubenie dane v zmysle cit. ust. daňového poriadku bola 5 rokov a za predpokladu, že by nedošlo k prerušeniu daňovej kontroly, mala uplynúť dňom 31.12.2020. Dňom 08.07.2019 (vrátane) však došlo k prerušeniu daňovej kontroly, a táto pokračovala až odo dňa 01.10.2020 (vrátane). Pred prerušením daňovej kontroly uplynuli z prekluzívnej lehoty 3 roky a 188 dní, z prekluzívnej lehoty teda neuplynul pred prerušením daňovej kontroly ešte 1 rok a 177 dní. Od 01.10.2020 pokračovalo plynutie prekluzívnej lehoty. Od 01.10.2020 uplynul 1 rok a 177 dní dňom 26.03.2022, ktorý mal predstavovať posledný deň lehoty na vyrubenie dane. V prejednávanej veci bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly už dňa 22.02.2021, t. j. ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Protokol z daňovej kontroly možno v zmysle cit. ust. považovať za úkon smerujúci na vyrubenie rozdielu dane, ktorý úkon v zmysle cit. ust. daňového poriadku má za následok, že lehota v zmysle cit. ust. pre vyrubenie rozdielu dane plynie znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. V danom prípade teda počnúc dňom 31.12.2021 plynula správcovi dane nová lehota pre vyrubenie rozdielu dane s obmedzením v intenciách cit. ust. veta druhá daňového poriadku. Správca dane však vyrubil prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi rozdiel dane už dňa 01.06.2021.

48. Žalobca zastáva názor, podľa ktorého ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku (v zmysle ktorého ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa tohto zákona neplynú) sa týka výlučne procesných lehôt, a preto dané ustanovenie nemožno aplikovať vo vzťahu k lehote na zánik práva vyrubiť daň, t. j. lehote hmotnoprávnej. Akcentuje tiež, že daňová kontrola nepredstavuje daňové konanie, tak ako to mieni ust. § 61 daňového poriadku. Daňová kontrola podľa mienky žalobcu predstavuje len prípravu pre daňové konanie, aj preto je namieste výklad, podľa ktorého pri prerušení daňovej kontroly neplynú len procesné lehoty týkajúce sa výkonu daňovej kontroly. Vyrubenie rozdielu dane nie je predmetom daňovej kontroly ale až následného daňového konania. Preto prerušenie daňovej kontroly nemôže mať ani nijaký vplyv na plynutie lehôt na zánik práva na vyrubenie dane, resp. rozdielu dane.

49. K uvedenej argumentácii žalobcu považuje správny súd za potrebné poznamenať, že daňovú kontrolu skutočne nemožno stotožniť s pojmom „daňové konanie“. Podľa svojho systematického zaradenia v daňovom poriadku nepredstavuje daňová kontrola samostatné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach daňového subjektu, ale je len čiastkovým procesným postupom v jeho rámci, ktorý je pred správcom dane zahájený spravidla oznámením o daňovej kontrole. Daňová kontrola je v podstate len čiastkovou činnosťou správcu dane/úkonom realizovanou/realizovaným pri naplnení hlavného cieľa správy daní, ktorým je správne zistenie dane a zabezpečenie jej úhrady. Práve vzhľadom

na skutočnosť, že daňová kontrola nie je samoúčelným úkonom ale úkonom realizovaným v rámci daňového konania, je podľa mienky správneho súdu možné ustanovenia o prerušení daňového konania vrátane ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku aplikovať aj na označený procesný úkon správcu dane, t. j. daňovú kontrolu. Právny názor žalobcu, v zmysle ktorého lehota ustanovená v ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku je lehotou procesnou, nemá oporu ani v gramatickom výklade predmetného ustanovenia a ani vo výklade autentickom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca pri koncipovaní cit. ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku použil v texte predpisu výraz „lehoty“ bez obmedzenia len na lehoty procesného charakteru, možno gramatickým výkladom dospieť k jednoznačnému záveru, že dané ustanovenie vzťahuje sa tak na lehoty hmotnoprávne ako aj procesné. Odhliadnuc od uvedeného daný gramatický výklad korešponduje i výkladu autentickému, t. j. výkladu zákonodarcu, ktorý je obsiahnutý v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu. Z označenej dôvodovej správy (okrem iného) plynie: „Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň)...“.Výkladu, podľa ktorého cit. ust. daňového poriadku pojednáva tak o lehotách procesných ako aj hmotnoprávnych, korešponduje aj dôvodová správa k cit. ust. , podľa ktorej: „Aby nedošlo prijatím všetkých opatrení v období pandémie k zániku práva vyrubiť daň ..., ustanovuje sa, aby sa plynutie týchto lehôt prerušilo o obdobie pandémie“.

50. Z dôvodov špecifikovaných v bodoch 8. až 27. tohto rozsudku správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa a vráteniu veci žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného riadne sa vysporiadať s predloženým dôkazom - doplňujúcim vyjadrením spoločnosti BorgWarner zo dňa 28.06.2018, ako aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, pričom bude musieť posúdiť vec v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru správneho súdu a následne ďalej vo veci meritórne konať a rozhodnúť.

51. Správny súd záverom pre úplnosť podotýka, že nie je jeho povinnosťou dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (obdobne Nález Ústavného súdu SR ).

52. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.