Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-50-2023.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/50/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenému: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v spore o zaplatenie 77,32 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 76,64%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 77,32 Eur spolu s poštovným 2,10 Eur, ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená Zákonom č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrad za služby verejnosti. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie od 01.02.2013 do 30.11.2021. Zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžných úhrad písomnou výzvou. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/50/2023-13 zo dňa 29.05.2023 súd zaviazal žalovaného, aby do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 77,32 Eur a výdavky spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,10 Eur, ako aj trovy konania.
2. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 21.06.2023 odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania splátok splatných spred 18.05.2020. Poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, nepremlčané sú dve splátky vo výške 9,28 Eur. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
24Co/47/2018 zo dňa 11.12.2018: ,, Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ustanovenia § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákona podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad, a preto odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku vo výške 17 Eur, ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním tejto výzvy.“
3. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/50/2023-28 zo dňa 26.06.2023 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/50/5023-13 zo dňa 29.05.2023 postupom podľa § 267 ods. 3 CSP.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.07.2023, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou, platitelia sú teda povinní platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie z podstaty veci, preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom na túto neekvivalentnosť za úhrady za služby verejnosti najviac približujú k daniam. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania, žalobca vzal svoj žalobný návrh späť v časti o zaplatenie sumy 50,34 Eur a trval na zaplatení dvoch úhrad vo výške 9,98 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,30 Eur.
5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 08.08.2023 uviedol, že je síce pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným nie je uzatvorená písomná spotrebiteľská zmluva,
avšak jedná sa o spotrebiteľský záväzkový vzťah. Bez ohľadu na to je potrebné zamietnuť žalobu aj v časti zmluvnej pokuty a nákladov spojených s poštovným.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav :
7. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 27.01.2023 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.01.2023 vo výške 67,06 Eur. Súčasťou tejto výzvy bol aj sumár predpisov a úhrad, nedoplatkov za obdobie rokov 2008 až 2023. Výzva bola žalovanému doručená dňa 02.02.2023, ako to vyplynulo z čísla listu 9 súdneho spisu. Žalobca súdu predložil potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku, z ktorej vyplýva cena úhrad zásielky cez podací hárok vo výške 2,10 Eur.
8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp 50/2023-47 zo dňa 20.09.2023 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 50,34 Eur, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9,28 Eur, zmluvnú pokutu 17 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,10 Eur. Zároveň výrokom č. III. vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,54% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp 1/2024-73 zo dňa 08.07.2024 súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch č. II. a to v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,10 Eur a vo výroku č. III. v časti trov konania. Z odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v prejednávanej veci je predmetom odvolacieho prieskumu nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
17 eur a úhrady poštovného vo výške 2,10 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia týchto súm v zmysle ust. § 10 ods. 2 Zákona o úhradách. Ako vyplýva z obsahu spisu, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 27.01.2023 žalobca vyzval žalovaného na nedoplatok 67,06 eur vrátane poštovných sadzieb 2,10 eur najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v nedoplatku je zahrnutý aj predpis na mesiac január 2023 (č. l. 3). Teda žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie úhrad (podľa žaloby ide o úhrady za obdobie od 01.02.2013 - 30.11.2021), do 60 dní od zistenia omeškania, ale až výzvou zo dňa 27.01.2023. Z predloženej výzvy zo dňa 27.01.2023 zároveň vyplýva, že v prípade neuhradenia dlhu do 30 dní od doručenia výzvy, žalobca uplatní nárok na súde na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou 17 eur. Odvolací súd vychádzajúc nielen zo znenia ust.§ 10 ods. 2 Zákona o úhradách, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 Charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vkladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Právne vágne stanovením začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný
subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, resp. subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrady. Ak žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ust. § 10 ods. 2, 3 Zákona o úhradách, naviac v prejednávanej veci sa javí, že ide o výzvu, ktorá ani nespĺňala podmienky vyplývajúce z ust. § 10 ods. 2 Zákona o úhradách, nakoľko z výzvy zo dňa 27.01.2023 vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie nedoplatku 67,06 eur (vrátane poštovných sadzieb 2,10 eur), pričom predmetom konania je nedoplatok za obdobie od 01.02.2013 do 30.11.2021, aj keď v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/286/2017 už bol žalobcom uplatnený nárok na nedoplatok za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo výzve z 27.01.2023 nedoplatok za obdobie od 01.02.2013 do 31.05.2017 požaduje duplicitne. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním výzvy z 27.01.2023.
10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 02.10.2024 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a to s poukazom na právny názor odvolacieho súdu v Uznesení č.k. 3CoCsp 1/2024.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa § 3 písm. a) Zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu
za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
Podľa §10 ods.5 zákonač.340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
12. V otázke právneho posúdenia spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu odvolací súd v Uznesení č.k. 3CoCsp 1/2024-73 zo dňa 08.07.2024 poukázal na skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/93/2017-45 zo dňa 29.05.2018, ktorého dôvody a závery sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a od týchto záverov nebolo dôvodné ustúpiť. Otázka spotrebiteľskej povahy veci je relevantná najmä pokiaľ ide o použitie ustanovení zákona týkajúcich sa poučovacej povinnosti zo strany súdu, najmä vhodného spôsobu poučenia spotrebiteľa nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti, poučenia o viacerých možnostiach zastupovania, poučenia aj o iných spôsoboch účelnej obrany (§ 292 CSP). Povaha právnej veci má ďalej význam aj pri otázke prihliadania na premlčanie aj bez návrhu, pri aplikácii osobitných ustanovení o dokazovaní, pri oslobodení od platenia súdneho poplatku a ďalších procesných odlišnostiach v sporoch so slabšou stranou sporu. Aj z týchto dôvodov je posúdenie skutočností, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom spotrebiteľských sporov, veľmi dôležitou. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík RTVS, či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva. Odvolací súd teda nijako nespochybňuje mimoriadne významné
(doslova poslanie) verejnoprávnej RTVS, no bolo by príliš odvážne konštatovať, že RTVS sa za žiadnych okolností nemôže dopustiť nekalých obchodných praktík, ktorých nosnú reguláciu obsahuje práve Spotrebiteľský kódex. Ak je ale tomu tak, tak na druhej strane sú tu občania ako konzumenti služby očakávajúci, že v prípade nekalej obchodnej praktiky budú na žalobcu dopadať ochranné normy spotrebiteľského práva. Za stavu, ak súd prvej inštancie nepriznal vzťahu medzi stranami sporu relevantnú opodstatnenosť spotrebiteľského vzťahu a následne nepostupoval v konaní so žalovaným ako so spotrebiteľom, tak pre nedostatočné poučenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 CSP a pre neskúmanie opodstatnenosti žaloby žalobcu, z pohľadu ochrany práv spotrebiteľov došlo k závažnej procesnej vade, ktorá má za následok nesprávny postup okresného súdu aj napríklad v súvislosti s identifikáciou dôkazného bremena strán sporu.
13. Že sa jedná o spotrebiteľský vzťah vyslovilo niekoľko senátov KS v Prešove napr. v rozhodnutí 10Co 38/2022, 6Co 27/2022, 22Co 39/2022, 3Co 22/2022, 19Co 26/2022, 5Co 18/2022 ako aj ďalšie.
14. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp 50/2023-47 zo dňa 20.09.2023 nadobudol právoplatnosť v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9,28 Eur. V novom konaní súd rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,10 Eur. Súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu bod 33. odôvodnenia 3CoCsp 1/2024 zo dňa 08.07.2024 kde súd konštatoval: ,, Odvolací súd vychádzajúc nielen zo znenia ust.§ 10 ods. 2 Zákona o úhradách, ale aj z primárneho práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 Charty základných práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vkladať aj prípadné nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Právne vágne stanovením začiatok doby, v ktorej by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle
špecifického prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, resp. subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrady. Ak žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ust. § 10 ods. 2, 3 Zákona o úhradách, naviac v prejednávanej veci sa javí, že ide o výzvu, ktorá ani nespĺňala podmienky vyplývajúce z ust. § 10 ods. 2 Zákona o úhradách, nakoľko z výzvy zo dňa 27.01.2023 vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie nedoplatku 67,06 eur (vrátane poštovných sadzieb 2,10
eur), pričom predmetom konania je nedoplatok za obdobie od 01.02.2013 do 30.11.2021, aj keď v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/286/2017 už bol žalobcom uplatnený nárok na nedoplatok za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo výzve z 27.01.2023 nedoplatok za obdobie od 01.02.2013 do 31.05.2017 požaduje duplicitne. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním výzvy z 27.01.2023.“
15. Súd v celom rozsahu poukazuje na tento právny záver, vyplývajúci z rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 C.s.p. V časti o zaplatenie sumy 50,34 Eur z procesného hľadiska spôsobil zastavenie konania žalobca, keď v tejto časti vzal žalobu späť potom, čo žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobca bol úspešný iba v časti o zaplatenie sumy vo výške 9,28 Eur, vo zvyšnej časti bol neúspešný. Úspech žalovaného tak predstavoval 88,32%, jeho neúspech 11,68%, z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na trovy konania v rozsahu 76,64% ako rozdiel medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.