Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/245/2013

Potvrdené rozhodnutím 4Co/161/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej K. X., bytom X. XXX/X, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, právne zastúpené Mgr. Ivanom Kucharičom, predsedom predstavenstva, o zaplatenie 2.325,83 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C 245/2013-37 zo dňa 2. 4. 2014 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX/X, o zaplatenie 2.325,83 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 537,48 Eur, a to v mesačných splátkach po 20 Eur splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.06.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie 2.325,83 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.500 Eur, ktorý mal byť splatený v 36 mesačných splátkach po 85,15 Eur. Odporca zaplatil len sumu 739,57 Eur, a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky č. 12 viac ako 3 mesiace, vyhlásil navrhovateľ okamžitú splatnosť úveru. Zároveň žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.325,83 Eur s príslušenstvom.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, uviedol, že bol mu poskytnutý úver len vo výške 1.277 Eur napriek tomu, že oznámenie o schválení bolo na sumu 1.500 Eur s tým, že nebol schopný splatiť tento úver aj z dôvodu straty zamestnania. Žiadal o možnosť splatenia svojho dlhu v mesačných splátkach po 20 Eur z dôvodu nezamestnanosti a nepoberania žiadnej dávky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní, oznámení veriteľa o schválení úveru, doručenky o zosplatnení úveru, karty klienta ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Odporca zasielal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru navrhovateľovi, ktorý mu oznámil, že jeho úver bol schválený. Úverový limit činil 1.500 Eur ako to vyplýva aj z údajov o schválenom revolvingovom úvere, pričom zmluvná odmena predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom činila 1.565,40 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 70 %. Zároveň v bode 8 zmluvy bola obsiahnutá aj dohoda o poskytnutí služby podľa , podľa ktorej mal veriteľ záväzok poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, za ktorú sa zaviazal dlžník zaplatiť odplatu vo výške 135,12 Eur. Túto odplatu bol veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udelil súhlas. Následne zaslal navrhovateľ odporcovi sumu 1.277,05 Eur z čoho splatil odporca sumu 739,57 Eur. Následne došlo k zosplatneniu úveru z dôvodu neplatenia splátok dohodnutých v zmluve. Odporca mal zaplatiť 36 splátok po 85,15 Eur, čo činilo 3.065,40 Eur.

Navrhovateľ uplatnil nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy (29.03.2010).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f/ meno a adresu spotrebiteľa,

g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľských úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu, alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov.

Z úrokovým mier úverov ako to vyplýva zo štatistiky Národnej banky Slovenska v marci 2010 pri spotrebiteľských úveroch s dobou splácania od 1 do 5 rokov predstavovala priemerná úroková miera 13,37 %.

V tejto súvislosti, pokiaľ sa jedná o dojednaný úrok v tomto vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol dojednaný vo výške cca. 70 % ročne, súd poukazuje na to, že takto dojednaný úrok je skoro 5-násobne vyšší než úrok pri úvere poskytovaný bankami v tomto čase na spotrebiteľské úveru s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku úroku. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky úroku medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne upravoval túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola v tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito SA proti Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, potom nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na určitú primeranú úroveň, nakoľko je takýto postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za tých podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez skutočných možností vyjednávania obsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti vychádzal aj z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ, kde španielska banka poskytla 28.05.2007, teda v čase porovnateľnom s týmto prípadom, úver vo výške 30.000 Eur na potreby domácnosti s nominálnou úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %. Pri porovnaní údajov s touto zmluvou, kde poskytnutá suma bola nepomerne nižšia, pričom úrok bol asi 10-násobný. Aj tieto skutočnosti súd bral do úvahy pri posudzovaní prípadu, a to skutočnosti, či možno priznať súdnu ochranu takto dojednaným úrokom.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení ohľadom čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami, čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods. , ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 70 %, čo je zrejmé, že v tomto sú započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách, a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.

Pokiaľ došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu v zmysle je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z predmetnej zmluvy obdržal odporca sumu 1.277,05 Eur, z čoho splatil 739,57 Eur. Nesplatený rozdiel činí 537,48 Eur, na zaplatenie ktorej súd považoval za právne dôvodné zaviazať odporcu v zmysle citovaných ustanovení .

Podľa vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu súd povolil splácanie predmetného dlhu v splátkach po 20 Eur mesačne tak, aby bola zachovaná schopnosť odporcu zabezpečiť svoje základné životné potreby. Vzhľadom na charakter činnosti navrhovateľa, a to poskytovanie splátok, súd má za to, že takéto povolenie splátok nemôže podstatným spôsobom zasiahnuť do ekonomickej sféry navrhovateľa.

Výrok o trovách konania vyplýva z , keď pomerne úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu tieto nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.