Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/28/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, pracovisko: Halenárska 7, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-00739/27-2022-2 zo dňa 25.01.2023, takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila 20.03.2023 Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu správnu žalobu proti žalovanému Ústredná lekárska posudková komisia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ÚLPK“) a domáhala sa preskúmania „zákonnosti konania a rozhodnutia“ ÚLPK č. GR ZVJS-00739/27-2022-2 zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ÚLPK zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila Rozhodnutie Lekárskej posudkovej komisie II v zdravotníckom zariadení Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len „LPK II“) č. N -2022 zo dňa 14.12.2022, ktorým bola žalobkyni podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určená zdravotná klasifikácia „C“ –spôsobilý na výkon štátnej služby s obmedzením – nie manipulácia so zbraňou (ďalej aj „rozhodnutie o určení zdravotnej klasifikácie“ alebo „rozhodnutie LPK II“). Vo výroku rozhodnutia LPK II bolo súčasne uvedené, že ochorenie nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie sa dotýka práva žalobkyne požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a následne uplatnenia nárokov podľa a , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to najmä dávky nemocenského a výsluhového zabezpečenia. S ohľadom na uvedené argumentovala, že napadnuté rozhodnutie napĺňa svojou povahou charakteristické znaky rozhodnutia podľa v spojení s , pretože zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka. Rozhodnutie o nesúvislosti zistenej choroby žalobkyne s výkonom štátnej služby priamo ovplyvňuje právnu sféru žalobkyne a záväzne s konečnou platnosťou určuje jej nemožnosť domôcť sa nárokov podľa a zo sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia. Napadnuté rozhodnutie preto nezávisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, ale aj od posúdenia príčin jej ochorenia, ktoré určuje jej zdravotnú klasifikáciu, s výkonom štátnej služby. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobkyňa poukázala na pôvodnú zdravotnú klasifikáciu pri nástupe do štátnej služby s tým, že súčasťou vyšetrení bolo aj psychiatrické vyšetrenie, ktoré bolo bez nálezu. Následne však bolo zistené, že schopnosť žalobkyne na výkon štátnej služby je zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená (diagnóza F43.2) a z toho dôvodu jej bolo určené obmedzenie výkonu štátnej služby. K zmene zdravotnej klasifikácie teda došlo po nástupe do štátnej služby. Uviedla, že zdravotná spôsobilosť na výkon služby je súhrnom telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon služby ( ). Súčasťou posudzovania je teda aj duševná spôsobilosť s tým, že v prieskumnom konaní sa opakovane zistila adaptačná porucha a napriek tomu sa v tomto konaní nevykonalo psychologické vyšetrenie. Ak by bol riadne zisťovaný skutočný stav veci, tak by ústredná lekárska posudková komisia aj lekárska posudková komisia dospeli k záveru o nespôsobilosti žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby. Ústredná lekárska posudková komisia vydala napadnuté rozhodnutie dňa 25.01.2023. Žalobkyňa poukázala na to, že už dňa 20.01.2023 musel existovať posudok služobného klinického psychológa, ktorý obsahoval záver o zdravotnej (duševnej) nespôsobilosti žalobkyne. Tento posudok mal byť súčasťou prieskumného konania a na jeho základe mala byť v prieskumnom konaní vyslovená nespôsobilosť žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie a uviedla, že mala byť zaradená do zálohy a mohla požiadať o posúdenie zdravotného stavu pre účely sociálneho zabezpečenia (špecializovaným pracoviskom). Vzhľadom na nezistenie skutočného stavu veci a opomenutie dôkazov došlo k nesprávnemu záveru prieskumného konania. Konanie a napadnuté rozhodnutie vo svojom dôsledku vedie k zásahu do práv žalobkyne – práva požiadať o posúdenie zdravotného stavu.

3. Vyjadrenie k správnej žalobe predložilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „GR ZVJS“ alebo „žalovaný“). V prvom rade namietlo pasívnu legitimáciu žalovaného označeného v správnej žalobe ako „Ústredná lekárska komisia Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Táto komisia zriadená internou normou (Rozkaz Ministra spravodlivosti č. 1/2009) je subjektom určeným na posudzovanie zdravotného stavu, najmä príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, avšak nie je to samostatný orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú podľa a o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) generálne riaditeľstvo a na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených, ktoré jediné v rámci rozsahu svojich zákonom určených kompetencií môžu vystupovať vo vzťahu k tretím subjektom. Vzhľadom na uvedené GR ZVJS navrhlo, aby správny súd konanie zastavil. GR ZVJS sa vyjadrilo aj vecne k obsahu správnej žaloby. Uviedlo, že nie je sporné, že žalobkyni bola stanovená diagnóza – adaptačné poruchy. Žalobkyňa namietala, že uvedená diagnóza nadväzuje na extrémne stresujúci životný zážitok, jeho spúšťačom mala byť jej nadriadená, bez ktorej by sa porucha nerozvinula. Tiež poukazovala na to, že hlavnou príčinou, ktorá vyvolala ochorenie, bolo plnenie si povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, v pracovnom prostredí kreovanom nadriadenou. ÚLPK prerokovala odvolanie žalobkyne, výrok napadnutého rozhodnutia sa opieral o celý rad lekárskych nálezov a odborných lekárskych správ, čo je uvedené aj v zápisnici k napadnutému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie potvrdilo zdravotnú kvalifikáciu „C“ – schopná výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže s obmedzeniami (nie manipulácia so zbraňou). Obmedzenie „nie manipulácia so zbraňou“ vychádza z podstaty psychiatrickej diagnózy F43.2 (Adaptačné poruchy), kedy je potrebná liečba psychofarmakami, ktoré ovplyvňujú duševné funkcie a bdelosť, čo je neprijateľné pri manipulácii so zbraňou. ÚLPK preskúmala skutkový stav dostatočne, svoje rozhodnutie a postup pri rozhodovaní zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu opísala. ÚLPK sa zaoberala všetkými diagnózami žalobkyne, pričom podrobne preštudovala dostupnú dokumentáciu žalovanej. Pracovisko aj pracovná pozícia žalobkyne boli opakovane predmetom auditu pracovnej zdravotnej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá preverovala možné prítomné rizikové faktory vo vzťahu k práci žalobkyne, pričom v prípade jej pracovnej pozície identifikovala jediný rizikový faktor – psychickú záťaž súvisiacu s prácou s odsúdenými, v prostredí, ktoré musí byť neustále pod kontrolu a dohľadom, a zaradila ju do druhej kategórie prác. Kategória práce č. 2 síce pripúšťa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia, ale nie vznik choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti GR ZVJS konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného skutočného stavu veci a dôvody rozhodnutia boli zreteľne uvedené.

4. Žalobkyňa v replike vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že správnemu súdu nič nebráni zmeniť označenie žalovaného (nejde o neodstrániteľnú procesnú podmienku), ak sa domnieva, že zákon kogentne označuje žalovaného inak (Generálne riaditeľstvo alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže). Opätovne namietala, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne úvahy pri hodnotení konkrétnych dôkazov a použití právnych predpisov.

5. Žalovaný v duplike reagoval na jednotlivé námietky uvedené v replike (námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, porušenia procesných práv žalobkyne). V súvislosti s chorobou z povolania konštatoval, že lekárska komisia nevykonáva diagnostické úkony, ktoré sú nevyhnutné na preverenie skutočností, či je porucha zdravia u posudzovaného príslušníka zboru chorobou z povolania. Tieto úkony sú realizované zdravotníckymi pracovníkmi s príslušnou odbornosťou (tu napr. klinický psychológ, psychiater, psychoterapeut, neurológ, pracovný lekár a pod.). V prípade choroby z povolania diagnostikovanej príslušným špecializovaným pracoviskom klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, lekárska komisia posudzuje a preveruje, ktoré rizikové faktory pre zdravie zamestnancov identifikovala pracovná zdravotná služba na príslušnom pracovisku zboru a či táto choroba mohla vzniknúť na príslušnom pracovisku, vzhľadom na identifikované rizikové faktory pracoviska. Ústredná lekárska posudková komisia teda neurčuje, či je u príslušníka prítomná choroba z povolania, to určuje príslušné špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ale určuje, či diagnostikovaná choroba z povolania má súvislosť s prácou príslušníka na príslušnom pracovisku zboru. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že trpí chorobou z povolania, mala by podstúpiť vyšetrenie na príslušnom špecializovanom pracovisku. GR ZVJS zdôraznilo, že v záujme dodržiavania mlčanlivosti a ochrany údajov zo zdravotnej dokumentácie neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené žiadne údaje zo zdravotnej dokumentácie. K replike GR ZVJS priložilo dokument „Vstupný audit vykonaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (jún 2012)“ a dokument „Opakované posúdenie zdravotných rizík na pracovisku zo dňa 30.12.2022“.

6. Správny súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný stravovateľ úseku proviantných činností oddelenia logistiky Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Na základe podnetu riaditeľa nemocnice zdravotný stav žalobkyne prerokovala dňa 21.09.2022 LPK II v rámci prieskumného konania realizovaného podľa so záverom o zdravotnej klasifikácii „C“. Žalobkyňa prítomná pri prerokovaní podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré dňa 05.10.2022 opätovne prerokovala LPK II (v zmysle Rozkazu ministra spravodlivosti č. 1/2009), z prerokovania bola vyhotovená zápisnica. Proti rozhodnutiu LPK II z 05.10.2022 bolo podané odvolanie, ktoré prerokovala ÚLPK, táto zrušila rozhodnutia LPK II zo dňa 21.09.2022 a 05.10.2022 a vec vrátila na nové prerokovanie s odôvodnením, že LPK II, ktorá posudzovala prípad žalobkyne, nerozhodovala v zložení, ktoré určil generálny riaditeľ svojím rozkazom. Po vymenovaní nových členov LPK II bol zdravotný stav žalobkyne opätovne prerokovaný dňa 14.12.2022 a LPK II na základe aktuálnej výpovede žalobkyne a predloženej zdravotnej dokumentácie (lekárskych správ) rozhodla o zdravotnej klasifikácii žalobkyne „C“ – spôsobilý na výkon štátnej služby s obmedzeniami – nie manipulácia so zbraňou. Súčasne bolo konštatované, že ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, pretože nebolo objektívne preukázané, že ochorenie bolo spôsobené výkonom štátnej služby (že žalobkyňou subjektívne udávané vnímanie a prežívanie pracovných situácii nie je v súlade so zistenými objektívnymi skutočnosťami).

7. Rozhodnutie o určení zdravotnej spôsobilosti bolo potvrdené odvolacím orgánom (ÚLPK), ktorý sa po oboznámení s obsahom odvolania a zdravotnou dokumentáciou žalobkyne stotožnil s rozhodnutím LPK II.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

13. Podľa až 3 (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. od 01.01.2023 do 30.06.2023): (1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. (2) Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. (3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia.

14. Podľa a : (1)Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie:

a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa ,

b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti. (2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta, b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením, c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

15. Pokiaľ ide o pasívnu procesnú legitimáciu žalovaného, správny súd s poukazom na ust. a , podľa ktorého zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených, ako so žalovaným konal s Generálnym riaditeľstvom ZVJS. Podľa sú orgánmi lekárskej posudkovej činnosti lekárska komisia a ústredná lekárska komisia (ktoré zriaďuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), tieto však nie sú samostatnými orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia generálne riaditeľstvo a jednotlivé a nemocnica pre obvinených a odsúdených.

16. Správny súd predovšetkým skúmal, či sa v prípade rozhodnutia, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, nejedná o rozhodnutie, ktoré podľa nemá správny súd právomoc preskúmať. Uvedený nedostatok právomoci je tzv. neodstrániteľnou prekážkou konania.

17. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ÚLPK, ktorá potvrdila rozhodnutie LPK II, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle príslušných ustanovení ( a ). LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa , ktorý expressis verbis vyjadruje, že zdravotná spôsobilosť sa určuje zdravotnou klasifikáciou na základe posúdenia zdravotného stavu. Rozhodnutie je teda vydané na základe posúdenia zdravotného stavu osoby, pričom aj záver, či ochorenie bolo alebo nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, závisí od posúdenia zdravotného stavu – príčin zmeny zdravotného stavu. V intenciách nejde ani o rozhodnutie v sociálnych veciach, pretože sociálnymi vecami sa na účely rozumie rozhodovanie iných orgánov ako orgánov v prejednávanej veci.

18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

19. Neprípustnosť správnej žaloby je v tomto prípade spojená s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu v zmysle .

20. Rozhodnutia lekárskych komisií oboch stupňov (LPK II a ÚLPK) sú podľa správneho súdu takými rozhodnutiami, ktorých vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby (žalobkyne), pričom tieto rozhodnutia sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania, čo vyplýva už len z toho, že žalobkyňa bolo ohodnotená ako spôsobilá na výkon štátnej služby, hoci s obmedzením (nie manipulácia so zbraňou). Rozhodnutia LPK II a ÚLPK nezakladajú, nemenia, ani nerušia oprávnenia alebo povinnosti fyzickej osoby v oblasti verejnej správy, ani nimi nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby. Takúto povahu má až prípadné rozhodnutie o skončení služobného pomeru ako to vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2010 sp. zn. . V skutkovo obdobnej veci (správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie lekárskej posudkovej komisie o určení zdravotnej kvalifikácie „C“), rozhodol Rozsudkom zo dňa 07.12.2017 vo veci sp. zn. aj Krajský súd v Bratislave ako správny súd tak, že žalobu odmietol s odôvodnením, že ide o rozhodnutia vylúčené z prieskumu podľa .

21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie napĺňa svojou povahou znaky rozhodnutia podľa v spojení s – dotýka sa práva žalobkyne požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a následne uplatnenia nárokov podľa a , a , a to najmä o dávky nemocenského a výsluhového zabezpečenia, správny súd uvádza, že v zmysle až v prípade, ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia ( ) alebo sociálneho poistenia. Pretože v tomto prípade nebola u žalobkyne zistená nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby (rozhodnutím LPK II bola posúdená ako spôsobilá na výkon štátnej služby s obmedzením), neprichádza do úvahy postup podľa . Podľa upravujúceho lekársku posudkovú činnosť, lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je okrem iného: a) kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby, posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, h) posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona.

22. Na základe všetkých uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu rozhodnutia LPK II a ÚLPK nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne tak, ako to namietala v podanej správnej žalobe.

23. Hoci zo spisu vyplýva, že Personálnym rozkazom riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín zo dňa 20.01.2022 č. 10 bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru, je potrebné uviesť, že k prepusteniu došlo podľa , t.j. z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nie je príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda nešlo o prepustenie podľa cit. zákona, t.j. z dôvodu, že žalobkyňa podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jej zdravia. Personálny rozkaz, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru je samostatným rozhodnutím (vydaným nie na podklade rozhodnutí LPK II a ÚLPK), ktoré je zo svojej povahy preskúmateľné súdom. Obiter dictum správny súd uvádza, že takéto konanie je na tunajšom správnom súde aj vedené.

24. Pre úplnosť správny súd uvádza, že rozhodnutia posudzujúce zdravotný stav žalobkyne mohli byť len podkladom pre služobné orgány, ktoré mohli rozhodnúť o ďalšom služobnom zaradení žalobkyne v Zbore väzenskej a justičnej stráže. V tomto prípade však, ako už bolo uvedené, bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru na základe samostatného posudku klinického psychológa (posudku vydaného mimo napadnutého prieskumného konania), ktorý nebol podkladom pre prieskumné konanie.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa v spojení s SPP správnu žalobu žalobkyne odmietol ako neprípustnú.

26. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle , pretože správna žaloba bola odmietnutá. Správny súd skúmal, či možno v zmysle zavinenie odmietnutia správnej žaloby pričítať žalobkyni (ktorá podala správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktoré správne súdy nepreskúmavajú). Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb, z dôvodov uvedených v správnej žalobe však trvala na tom, že rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu. Túto otázku posúdil správny súd (týmto rozhodnutím), pričom nemožno konštatovať, že žalobkyňa jednoznačne zavinila zastavenie konania, teda nebola naplnená hypotéza právnej normy pre to, aby správny súd priznal náhradu trov konania žalovanému. Súčasne možno doplniť, že zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.