Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/210/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Daniely Matalířovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa AGROB BUCHTAL SLOVENSKO, spol.s.r.o., so sídlom Hattalova 12A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 749 661, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. so sídlom Račianska 61, 831 02 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti odporcovi 1/ Čiernohorská železnica, n.o., so sídlom Hlavná 56, 976 52 Čierny Balog, IČO: 31 908 811, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Medveďom, so sídlom K. XXXX, XXX XX F. D., odporcovi 2/ Obec Hronec, so sídlom Zlievarenská 516, 976 45 Hronec, IČO: 00 313 483 zastúpenému advokátom, JUDr. Mariánom Hollým so sídlom D. R. X/ O., XXX XX D., odporcovi 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Kriškom, so sídlom W. XX, XXX XX D., o zaplatenie 7.950,50 Eur s príslušenstvom, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o vydanie veci, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. -791 zo dňa 7. marca 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. -791 zo dňa 7. marca 2013 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom v prvom výroku rozhodol tak, že návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ o zaplatenie 7.950,50 Eur zamietol. V druhom výroku návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ o zaplatenie 10,90 Eur za každý deň užívania koľají 760mm od 11.7.2011 až do vydania železničných koľají 760 mm navrhovateľovi zamietol. V treťom výroku rozsudku zaviazal odporcu 1/ vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v dĺžke 176,2 metra nachádzajúce sa na pozemku parcela XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, vedené na LV č. XXX-čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., Obec H., k.ú. H., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V štvrtom výroku rozsudku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ na vydanie železničných koľají 760mm v dĺžke 176,2 metra nachádzajúcich na pozemku parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, vedené na LV č. XXX - čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., Obec H., k.ú. H. zamietol. V piatok výroku rozsudku rozhodol tak, že odporca 1/ je povinný vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v celkovej dĺžke 91,3 metra nachádzajúce sa na pozemku parcele č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela č. XXXX o výmere XX,XXX m2,, druh pozemku vodné plochy, zapísaných na LV č. XX - čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., obec H., k.ú. H., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V šiestom výroku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 3/ na vydanie železničných koľají 760 mm v celkovej dĺžke 91,3 metra nachádzajúcich sa na pozemku parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela č. XXXX o výmere XX,XXX m2, druh pozemku vodné plochy zapísaných na LV č. XX - čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., Obec H., k.ú. H. zamieta. Siedmym výrokom rozsudku súd rozhodol, že o náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.5.2006 domáhal voči odporcovi 1/ vydania veci, resp. zaplatenia 821.400,-Sk a zároveň vydania predbežného opatrenia podľa ustanovenia , a to na tom právnom základe, že odporca 1/ podľa tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, zadržiava neoprávnene kovové železničné koľaje 760mm v celkovej dĺžke cca 300 m, ktoré sú umiestnené v hornej časti železničnej stanice H., oproti Obecnému úradu a obslužných koľají k dielňam Lesného závodu v H. ( ďalej len železničné koľaje), ako aj drobné koľajivo umiestnené v priestoroch dielní Lesníckeho závodu, ktoré má v užívaní odporca a pred uvedenými dielňami v oplotenom priestranstve, ktoré veci sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že tieto nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi GEORK HOCEVAR HANDEL MIT EISENBAHNMATERIAL, so sídlom Laimburggasse 8, 8010 Graz Rakúsko a navrhovateľom. Ďalej navrhovateľ uviedol, že predmetné železničné koľaje, ako aj drobné koľajivo dovezené do železničnej stanice H. na základe dohody s odporcom boli umiestnené na pozemok č. CKN XXX/X, ktorý je vedený v Katastri nehnuteľností na LV č. XX Správy katastra Brezno pre Obec H., pričom tento pozemok je v užívaní odporcu. Podľa tvrdenia navrhovateľa, z tohto pozemku boli železničné koľaje bez súhlasu a vedomostí navrhovateľa premiestnené na plochu, kde sa momentálne nachádzajú, čiže na železničnú stanicu H., oproti Obecnému úradu a sú zabudované ako obslužné koľaje k dielňam Lesného závodu v H., kde boli zabudované do železničnej siete v dĺžke asi 100 m, pričom ich odporca využíva, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Aj napriek tomu, že navrhovateľ viackrát vyzval odporcu 1/ na vydanie veci - železničných koľají, ako aj drobného koľajiva, odporca 1/ tak do podania návrhu neurobil. Navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ neoprávnene zadržiava železničné koľaje, ako aj drobné koľajivo vo svojej faktickej moci neoprávnene, pretože medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nijaká právne relevantná dohoda o tom, že by odporca mohol obmedziť navrhovateľovi prístup k železničným koľajom a drobnému koľajivu, resp. ich užívať. Navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ neoprávnene zadržiava železničné koľaje a drobné koľajivo, neumožňuje navrhovateľovi prístup k nim a jeho vlastnícke právo je zásadným spôsobom obmedzené, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a preto žiadal, aby bol odporca 1/ zaviazaný vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v celkovej dĺžke cca 300 m, ktoré sa nachádzajú v hornej časti železničnej stanice H., oproti Obecnému úradu a obslužných koľají k dielňam Lesného závodu v H. a drobné koľajivo umiestnené v oceľových bedniach v počte cca 18, 20 kusov, ktoré sa majú nachádzať v priestoroch dielní Lesného závodu, ktoré dielne užíva odporca 1/ a sú pred uvedenými dielňami v oplotenom priestranstve. Okrem návrhu na vydanie veci sa alternatívne, pokiaľ by nebolo možné rozhodnúť o vydaní veci, domáhal navrhovateľ zaplatenia sumu 821.400,-Sk a aj peňažnej náhrady 57,-Sk za každý kilogram drobného koľajiva, ktoré sa má vydať, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

S návrhom na začatie konania podal navrhovateľ aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania so železničnými koľajami 760 mm v celkovej dĺžke 300 m, ktoré sa nachádzajú v hornej časti železničnej stanice H., oproti Obecnému úradu a obslužných koľají k dielňam Lesného závodu v H., ako aj s drobným koľajivom, ktoré je umiestnené v oceľových bedniach, cca 18, 20 kusov, ktoré sa nachádzajú v priestoroch dielní Lesného závodu, ktoré užíva odporca 1/ a sú pred uvedenými dielňami v oplotenom priestranstve.

Okresný súd v Brezne uznesením zo dňa 17.8.2006 zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia. O odvolaní voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. zo dňa 26.4.2007, ktorým napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Dňa 15.4.2008 navrhovateľ podal návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania, a to Obec H. ako odporcu 2/ a LESY Slovenskej republiky, š.p., ako odporcu 3/. V odôvodnení návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu navrhovateľ uviedol, že na pozemku parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správa katastra Brezno pre k.ú. H., ktorého vlastníkom je Obec H., je umiestnená časť železničných koľají o výmere 183,18 m. Na pozemku parcela č. XXX/X o výmere XXX m2,, ktorý je vedený na LV č. XX Správy katastra Brezno je umiestnených 90,2 m predmetných koľají a vlastníkom tohto pozemku sú LESY Slovenskej republiky, š.p. a na pozemku parcelné číslo XXXX vodné plochy, ktorý je vedený na LV č. XX, a ktorého vlastníkom sú LESY Slovenskej republiky, š.p. je umiestnených cca 16,18 m predmetných koľají. Tieto skutočnosti navrhovateľ zistil zo Zamerania úzkorozchodných koľajníc zo dňa 8.11.2007, ktoré

vypracovala spoločnosť Siman a Jorčík, spol.s.r.o. zememeračská kancelária Brezno. Teda vlastníkom koľají je síce navrhovateľ, ale tieto sú umiestnené na pozemkoch, ktoré patria do vlastníctva Obce H. a do vlastníctva LESOV Slovenskej republiky , š.p.

Navrhovateľ uviedol, že z vyjadrenia Obce H. zo dňa 25.1.2008 vyplýva, že odporca 1/ užíva v katastrálnom území Obce H. pozemky pod predmetnými koľajami na základe súhlasu obecného zastupiteľstva Obce H.. Z informácie LESOV Slovenskej republiky, š.p. zo dňa 21.1.2008 vyplýva, že pozemky č. XXX/X a č. XXXX neužíva. Z informácie navrhovateľa, ako aj zo zamerania úzkorozchodných koľajníc však vyplýva, že tvrdenie LESOV Slovenskej republiky, š.p. o neužívaní predmetných pozemkov, nie je v súlade so skutkovým stavom v danej právnej veci, keďže pozemky parcela č. XXX/X a parcela č. XXXX odporca 1/ reálne užíva. Svoj návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania navrhovateľ zdôvodnil naliehavým právnym záujmom na návrhu aj voči odporcom 2/ a 3/, a to z dôvodu, že pokiaľ by navrhovateľ bol v spore úspešný a súd by zaviazal odporcu 1/ vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v celkovej dĺžke 291,56 m ( zistené zameraním z 8.11.2007 ) navrhovateľovi, ktoré sú ale umiestnené na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve odporcu 1/, bol by navrhovateľ nútený podať ďalší návrh, v ktorom by sa musel domáhať uloženia povinnosti vydať vec aj voči Obci H. a voči LESOM Slovenskej republiky š.p., preto považoval za nutné v súlade so zásadou procesnej ekonómie a efektívnosti podať návrh aj voči vlastníkom pozemkov, na ktorých sa železničné koľaje nachádzajú. V prípade, že by súd dospel k názoru, že vydanie železničných koľají nie je možné alebo účelné, domáhal by sa navrhovateľ voči odporcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 507.022,84,-Sk a voči odporcovi 1/ a odporcovi 3/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 291.268,44,- Sk.

Dňa 8.7.2011 podal navrhovateľ ďalší návrh na zmenu návrhu na začatie konania a navrhol, aby súd zaviazal odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.950,50 Eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal odporca 1/ na základe užívania železničných koľají od 11.7.2009 do 11.7.2011, pričom vychádzal z výšky ceny za užívanie v sume 10,90 Eur denne a zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu 1/ zaplatiť mu až do vydania železničných koľají za užívanie železničných koľají sumu 10,90 Eur denne od 11.7.2011. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní vydať navrhovateľovi železničné koľaje v dĺžke 185,18 m, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX/X a odporcovi 1/ a 3/ vydať koľaje v dĺžke 106,38m, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX/X, resp. alternatívne pokiaľ nebude možné, resp. účelné, aby súd rozhodol o vydaní koľajových polí, aby zaviazal odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu 16.830,08 Eur a odporcu 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť peňažnú náhradu 9.688,34 Eur.

Dňa 3.12.2012 podal navrhovateľ ďalší návrh na zmenu návrhu na začatie konania a žiadal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ vydať mu železničné koľaje v dĺžke 176,2m a žalovaných 1/ a 3/ v dĺžke 91,3m, ktorý zdôvodnil zisteniami znalca Žilinskej univerzity - Ústavu súdneho inžinierstva v znaleckom posudku č. 175/2011 o dĺžke železničných koľají, teda táto navrhovaná zmena sa týkala len dĺžky železničných koľají, ktoré navrhovateľ žiadal od odporcov 1/ až 3/ vydať, v ostatných častiach zostal jeho návrh zo dňa 8.7.2011 nezmenený.

Odporca 1/ tvrdil, že navrhovateľ nie je vlastníkom železničných koľají v dĺžke, v akej tieto žiada vydať, pretože ich vlastníkom v nezistenej dĺžke je aj odporca 1/, ktorý ich nadobudol od Podbrezovských železiarní, a tiež navrhovateľ nie je vlastníkom drobného materiálu, ktorý slúžil na zmontovanie železničných koľají.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť, pretože železničné koľaje neužíva, ani neužíval.

Odporca 3/ žiadal návrh zamietnuť, pretože železničné koľaje neužíva a súdu predložil výzvy, ktorými dňa 12.12.2008 a 19.3.2009 vyzýval navrhovateľa, aby si železničné koľaje prevzal, pretože sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve odporcu 3/, keď predtým vyzval listom zo dňa 25.9.2008 navrhovateľa na preukázanie jeho vlastníckeho práva k železničným koľajam.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ a odporca 1/ mali úmysel zrealizovať projekt, ktorého cieľom bolo predĺžiť jestvujúcu trať úzkorozchodnej Čiernohronskej železničky až do V. a za tým účelom chceli spolupracovať, pričom na svoj projekt chceli použiť prostriedky z fondov Európskej únie. Navrhovateľ za tým účelom zakúpil od rakúskej spoločnosti GEORG HOCEVAR HANDEL MIT EISENBAHNMATERIAL, so sídlom Graz, železničné koľaje, vrátane drobného materiálu na ich upevnenie a drevené podvaly v dĺžke cca 8 km a zabezpečil ich dopravu na vlastné náklady do H. s tým, že odporca 1/ spolupôsobil pri zabezpečovaní prepravy tak, že vybavil u Železníc SR zľavu na prepravu cca 50 %, pričom išlo o prepravu 40 až 50 železničných vozňov. Odporca 1/ zabezpečil vykládku železničných koľají na náklady navrhovateľa. Keďže k realizácií projektu nedošlo, a to z dôvodov, že vlastníci pozemkov v katastrálnom území H., cez ktoré mala viesť úzkorozchodná trať s tým nesúhlasili, navrhovateľ a odporca 1/ následne potom riešili otázku, čo so železničnými koľajami uloženými na pozemkoch, ktoré vlastnícky patrili odporcom 2/ a 3/, a ktoré užíval odporca 1/. Následne železničné koľaje okrem 267,5 m navrhovateľ odpredal spoločnosti VIKTORY aj napriek záujmu odporcu 1/ o nadobudnutie tohto koľajiva do jeho vlastníctva. Z časti koľají cca 100 m, podľa vyjadrenia navrhovateľa aj podľa odporcu 1/ vybudoval odporca 1/ železničnú trať do dielní Lesného závodu, pričom presnú dĺžku železničnej trate určil znalec v znaleckom posudku č. 175/2011, a to vo výmere 267,5 m. Teda z dovezených asi 8 km železničných koľají zostalo 267,5m v železničnej stanici H. a asi časť 100 m je zabudovaných, ako železničná trať do dielní Lesného závodu, ktorú trať vybudoval so železničných koľají vo vlastníctve navrhovateľa odporca 1/ a sporná zostala skutočnosť, či so súhlasom, alebo bez súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že súhlas na vybudovanie trate z jeho železničných koľají do dielní Lesného závodu nedal. Odporca 1/ tvrdil, že súhlas od navrhovateľa dostal, aj keď nie písomný. Súd vypočul navrhovaných svedkov a z ich výpovede dospel k záveru, že jednoznačne nevyplýva, že súhlas navrhovateľa odporca 1/ mal na vybudovanie železničnej trate do dielní Lesného závodu v užívaní odporcu 1/. Súd preto ustálil, že odporca 1/ použil na vybudovanie železničnej trate do dielní Lesného závodu železničné koľaje vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý v tom čase proti tomu nenamietal, pretože projekt predĺženia úzkorozchodnej Čiernohorskej železničky bol vtedy ešte rozbehnutý. Odporca 1/ dňa 29.9.2005 vydal navrhovateľovi na jeho žiadosť potvrdenie, kde uznáva, že vlastníkom týchto železničných koľají cca 8 km je navrhovateľ a dáva mu súhlas na ich prevzatie na ním užívaných pozemkov. V predmetnom potvrdení odporca 1/ deklaruje svoj záujem o kúpu časti železničných koľají, podvalov a drobného koľajiva uložených v 18 až 20 bedniach, pričom zároveň žiada o náhradu za užívanie pozemkov, na ktorých sú železničné koľaje od roku 2003 uložené. Navrhovateľ neuhradil odporcovi 1/ odplatu za užívanie pozemkov, ktoré mal v nájme odporca 1/ od odporcov 2/ a 3/.

Z dôvodu, že súd mal preukázané vlastníctvo navrhovateľa k železničným koľajam, a to jednak z potvrdenia odporcu 1/ z 29.9.2005, ako aj zo znaleckého posudku č. 175/2011 zo dňa 20.10.2011, súd rozhodol, že odporca 1/ je povinný tieto železničné koľaje vydať navrhovateľovi.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamietol z dôvodu, že Obec H. pozemky, na ktorých sú železničné koľaje uložené, a to KN parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, ostatné plochy prenechal na užívanie odporcovi 1/, a preto s týmito pozemkami na základe zmluvy medzi Obcou H. a odporcom 1/ má právo disponovať odporca 1/.

Súd zamietol návrh na vydanie koľajníc aj voči odporcovi 3/, ktorý viackrát vyzýval navrhovateľa na prevzatie železničných koľají a navrhovateľ tak napriek výzve odporcu 3/ neurobil.

Prvostupňový súd zároveň uviedol, že podľa vyjadrenia odporcu 1/ má voči navrhovateľovi nárok na odplatu za užívanie plôch, na ktorých boli železničné koľaje uložené a v prípade úhrady tejto odplaty súhlasí, aby si navrhovateľ železničné koľaje v dĺžke 267,5 m prevzal. Ostáva však sporná odplata za demontáž asi 100 m a odvoz železničných koľají, keďže podľa potvrdenia odporcu 1/ tieto použil so súhlasom navrhovateľa na zabudovanie do železničnej trate v dĺžke cca 100 m. Súd rozhodol, že odporca 1/ je povinný vydať navrhovateľovi železničné koľaje, pričom určil ich dĺžku a miesto, kde sa tieto nachádzajú a uviedol, že je vecou navrhovateľa, ako železničné koľaje prevezme do svojej držby,

pretože je zrejmé, že železničné koľaje v dĺžke 267,5 m, z ktorých cca 100 m je zabudovaných do trate, nie je možné vydať inak.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady za užívanie železničných koľají, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v zmysle o preukázaní, že odporca 1/ tieto železničné koľaje používal na svoje účely, pretože ako vyplynulo z dokazovania, železničné koľaje v dĺžke cca 8 km, ktoré zahŕňajú aj železničné koľaje, ktoré žiada navrhovateľ vydať, boli dovezené do H. za účelom predĺženia jestvujúcej úzkorozchodnej trate Čiernohronskej železničky, pričom časť koľají cca 100 m nie je traťou úzkorozchodnej Čiernohronskej železničky a podľa tvrdenia odporcu 1/ slúžila len na účely rozbehnutia projektu predĺženia jestvujúcej úzkorozchodnej železničky až do V., a keďže sa tak nestalo, táto sa prestala využívať. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v obohatení sa odporcu 1/ na úkor navrhovateľa tým, že bezdôvodne užíval bez súhlasu navrhovateľa veci v jeho vlastníctve, teda železničné koľaje zamietol, pretože túto skutočnosť nemal za preukázanú.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal buď vydania veci alebo peňažnej náhrady, súd rozhodol o vydaní veci, pretože odporca 1/ deklaroval, že železničné koľaje nevyužíva, nepotrebuje ich pre vlastné účely, a keďže ide o vec, ktorá reálne jestvuje, je možné ju identifikovať, prvostupňový súd rozhodol, že odporca 1/, ktorý má v užívaní pozemky, na ktorých sa železničné koľaje nachádzajú, je povinný ich vydať navrhovateľovi. Zároveň uviedol, že je vecou navrhovateľa, ako si tieto železničné koľaje prevezme do vlastnej držby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca 1/, a to voči výroku č. 3/ a č. 5/. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd výroky č. 3/ a 5/ rozsudku Okresného súdu v Brezne zrušil a aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že ním napadnutými výrokmi prvostupňový súd zaviazal odporcu 1/ vydať železničné koľaje navrhovateľovi, avšak okresný súd nezaviazal navrhovateľa, aby odporcovi 1/ uhradil náklady, ktoré boli spojené s položením predmetných koľají. Odporca 1/ síce súhlasí s vydaním predmetných koľají, čo viackrát aj deklaroval, ale zároveň žiada, aby mu navrhovateľ nahradil náklady spojené s pokládkou týchto koľají, nakoľko v čase položenia koľají sa jednalo o spoločný projekt navrhovateľa, odporcu 1/ a odporcu 2/, na základe ktorého sa mala železničná trať z Obce H. predĺžiť až do Obce V.. Odporca 1/ má za to, že navrhovateľ by mu mal nahradiť náklady spojené s položením predmetných koľají. Položením týchto koľají, vznikla odporcovi 1/ škoda a naopak navrhovateľ získal bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie navrhovateľa vidí v tom, že predmetná koľajová odbočka do depa bola postavená len z toho dôvodu, aby sa mohli vyložiť koľajové polia navrhovateľa, z ktorých on už väčšinu odpredal. Z tohto dôvodu žiadal odporca 1/, aby mu navrhovateľ uhradil sumu 213.000,-Sk ( 7.070 Eur ) za položenie koľají. Túto sumu odporca 1/ vyčíslil súdu listom zo dňa 28.7.2007. Zároveň odporca 1/ poukázal na to, že v priebehu konania žiadal, aby súdny znalec vyčíslil sumu za položenie koľají, avšak tento túto otázku odmietol zodpovedať z dôvodu, že sa nejedná o majetkové práva navrhovateľa, a preto považoval zodpovedanie tejto otázky za irelevantné. Odporca 1/ tvrdil, že znalec si neuvedomil, že v spore sa nejedná len o majetkové práva navrhovateľa, ale aj o obranu odporcu 1/ voči neopodstatneným nárokom navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu odporca 1/ žiada, aby súdny znalec odpoveď na túto otázku vypracoval, nakoľko táto otázka je veľmi dôležitá. Odporca 1/ tiež nesúhlasí s cenou koľají tak, ako ju určil súdny znalec v odôvodnení ohľadne otázky č. 1. Súdny znalec tvrdí, že prebral cenu koľají z predchádzajúceho znaleckého posudku, ktorý doložil do spisu navrhovateľ a len ju znížil o amortizáciu. Súdny znalec tak hodnotil cenu koľají, ako keby tieto boli nové, keď tvrdil, že cenu koľají zisťoval u dodávateľov, ako napr. Třinecké železiarne. V tomto spore sa však jedná o staré koľajnice a nie nové. Podľa názoru odporcu 1/ súdny znalec opomenul fakt, že predmetné koľajnice majú už cca 100 rokov, takže sú v podstate značne opotrebované, takmer až nefunkčné. Podľa názoru odporcu 1/ nebola stanovená ani trhová cena koľají, nakoľko pri trhovej cene koľají, by znalec podľa jeho názoru mal uviesť, za akú cenu sa dnes tieto staré koľaje predávajú a aký je na trhu záujem o kúpu starých koľají. Toto však

súdny znalec neuviedol. Odporca 1/ tiež poukázal na to, že navrhovateľ v roku 2006, keď odpredával cca 8 km koľajových polí, ktoré odpredal firme VICTORY spol .s.r.o. odpredal nie za trhovú cenu, akú teraz požaduje zaplatiť od odporcov, ale za cenu šrotu. Podľa tvrdenia odporcu 1/ firma VICTORY spol.s.r.o. týchto 8 km koľají následne aj skutočne zošrotovala.

Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal aj navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.950,50 Eur, zároveň odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10,90 Eur za každý deň užívania koľají 760 mm od 11.7.2011 až do vydania železničných koľají 760 mm navrhovateľovi. Taktiež žiadal zaviazať odporcu 2/ vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v dĺže 176,2 m, nachádzajúce sa na pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísanom na LV č. XXX, Správa katastra Brezno, okres D., Obec H., k.ú. H., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal zmeniť rozsudok tak, že odporca 3/ je povinný vydať navrhovateľovi železničné koľaje 760 mm v celkovej dĺžke 91,3m nachádzajúce sa na pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na pozemku parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku vodné plochy zapísaných na LV č. XX, Správa katastra, okres Brezno, Obec H., k.ú. H., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ teda odvolaním napadol prvý, druhý, štvrtý a šiesty výrok rozsudku. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania uviedol, že železničné koľaje, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, odporca 1/ skutočne užíval a stále užíva, pričom táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná, a to okrem iného aj fotodokumentáciou obsiahnutou v znaleckom posudku X.. K. K. č. 001/2006, zo dňa 23.4.2006, z ktorej je zrejmé, že odporca 1/ predmetné železničné koľaje používal svojimi mechanizmami. Navrhovateľ poukázal na ďalšiu fotodokumentáciu, ktorú priložil k odvolaniu, z ktorej je podľa jeho názoru zrejmé, že odporca 1/ koľajové polia užíva. Z tejto fotodokumentácie je podľa jeho názoru mimo iného zrejmé, že na koľaji v dielenskom areáli je zaparkovaná skriňa vagóna, ktorý bol v rekonštrukcii; v budove ako aj pred budovou depa je zaparkovaný dieslový rušeň, ako aj parný rušeň na podvozkoch. Navrhovateľ tvrdí, že je zrejmé, že premiestňovanie uvedených železničných vozidiel by nebolo možné bez použitia železničných koľají vo vlastníctve navrhovateľa. Skutočnosť, že odporca 1/ železničné koľaje užíva je zrejmé aj z faktu, že odporca 1/ zásadným spôsobom odmietal navrhovateľovi predmetné železničné koľaje vydať. Podľa jeho názoru jediným logickým vysvetlením je, že odporca 1/ tieto železničné koľaje potreboval a stále potrebuje pre svoju prevádzku. Navrhovateľ považuje za viac, ako samozrejmé, že viac ako v prípade ak si odporca 1/ prenajal od tretej osoby pozemky, na ktorých následne uložil železničné koľaje, pričom tieto pozemky má prenajaté do dnešného dňa, konal tak z dôvodu, že bude tieto pozemky, a teda aj veci , ktoré na ne umiestní používať. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že pozemky, ktoré má odporca 1/ v prenájme, ako aj železničné koľaje , ktoré sú umiestnené na predmetných pozemkoch, ktoré vedú do depa, v ktorom má odporca 1/ umiestnené svoje mechanizmy, užíva. Užívanie depa je podmienené práve prevádzkou na železničných koľajach, ktoré boli odporcom 1/ umiestnené pred depo, ktoré odporcovi 1/ umožňovali toto depo riadne využívať. Navrhovateľ zdôraznil, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že držiteľom železničných koľají ( aj keď nie oprávneným ) bol a stále je práve odporca 1/. Navrhovateľ tvrdí, že odporca 1/ má v držbe železničné koľaje, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Na základe uvedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno v časti preukázania skutočností, že odporca 1/ železničné koľaje užíval. Podľa názoru navrhovateľa, pokiaľ Okresný súd Brezno bol toho názoru, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 7.950,50 Eur a peňažnej čiastky vo výške 10,90 Eur za každý deň užívania koľají 760 mm od 11.7.2011 až do vydania železničných koľají 760 mm navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia, mal predmetný nárok navrhovateľa subsumovať pod právny inštitút náhrady škody a zaviazať odporcu 1/ na zaplatenie uvedených peňažných súm práve z dôvodu, že odporca 1/ spôsobil navrhovateľovi škodu v uvedenom rozsahu.

V súvislosti s pasívnou legitimáciou odporcov 2/ a 3/ navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru odporca 2/ a 3/ sú pasívne vecne legitimovanými účastníkmi konania v predmetnej právnej veci. Uviedol, že vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva ( aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva ( pasívna vecná legitimácia ), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Podľa názoru navrhovateľa subjektívna povinnosť vydať železničné koľaje navrhovateľovi je ex lege spätá s vlastníckym právom odporcu 2/ a odporcu 3/. Navrhovateľ zdôraznil, že je nerozhodnou skutočnosťou, či v súčasnosti existuje alebo neexistuje nájomná zmluva, na základe ktorej by bol odporca 1/ oprávnený užívať pozemky, na ktorých sú umiestnené železničné koľaje, ktorých vlastníkom je navrhovateľ. Akákoľvek nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ alebo 3/, môže byť ukončená, a to napríklad dohodou o jej zrušení, na základe čoho by bol rozsudok, ktorým by bol na vydanie železničných koľají zaviazaný výlučne odporca 1/, materiálne nevykonateľný. Navrhovateľ tiež uviedol, že pre vlastníka nehnuteľnej veci by bolo možné vyhnúť sa svojej právnej povinnosti vydať veci, ktoré sú v jeho nehnuteľnosti umiestnené bez súhlasu vlastníka týchto vecí, a to práve tak, že by uzavrel nájomnú zmluvu s treťou osobou, ktorej by nehnuteľnú vec prenajal. Navrhovateľ tvrdí, že je viac ako zrejmé, že takýmto spôsobom by sa mohol vlastník nehnuteľnej veci účelovo vyhýbať splneniu svojej povinnosti vydania veci prakticky neobmedzene. Navrhovateľ zdôraznil, že k rozšíreniu účastníkov na strane odporcov 2/ a 3/ došlo z dôvodu právnej opatrnosti na strane navrhovateľa. Čo sa týka zamietnutia návrhu voči odporcovi 3/ z dôvodu, že odporca 3/ mal vyzvať navrhovateľa na prevzatie železničných koľají, navrhovateľ zdôraznil, že práve vlastnícke právo navrhovateľa k železničným koľajam bolo spochybňované a jedinou možnosťou pre navrhovateľa tak bolo domáhať sa svojho práva súdnou cestou, pričom otázka vlastníckeho práva bola Okresným súdom Brezno v predmetnej právnej veci prejudiciálne posúdená, a to v prospech navrhovateľa. K vydaniu železničných koľají tak môže dôjsť až po právoplatnom skončení predmetnej právnej veci, a to najmä z dôvodu postoja odporcu 1/, ktorý nárok navrhovateľa na vydanie železničných koľají v plnom rozsahu spochybňuje. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ domnieva, že odporcovia 2/ a 3/ sú v spore pasívne legitimovanými subjektami.

Odporca 3/ sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 30.4.2013, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa úplne a objektívne zistil skutkový a právny stav, dostatočne a správne ho vyhodnotil vo vzťahu k odporcovi 3,/ ale aj celkove, a preto navrhol vo vzťahu k odporcovi 3/ napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť. Zároveň uviedol, že počnúc nekvalifikovaným podaním navrhovateľa mnohými ďalšími nekvalifikovanými podaniami navrhovateľa a rovnako nekvalifikovaným postupom a dokazovaním v konaní, došlo a stále trvá prieťah v tomto konaní, a to na ujmu odporcu 3/, ktorému z príčin na strane navrhovateľa narastajú trovy konania. Podľa názoru odporcu 3/ odvolanie navrhovateľa nemá oporu ani v zákone, ani v zásade logického uvažovania. Odporca 3/ žiadal priznal trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 314,10 Eur, pozostávajúce z jedného úkonu právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a jeden krát režijný paušál, t.j. za úkon právnej pomoci 253,94 Eur + 20 % DPH a 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH.

Odporca 2/ sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 2.5.2013, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť a žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 344,75 Eur, za jeden úkon právnej služby 336,94 Eur + jeden krát režijný paušál 7,81 Eur. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že považuje záver prvostupňového súdu za správny, že v časti náhrady za užívanie železničných koľají neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno. Z fotodokumentácie priloženej k znaleckému posudku nevyplýva, že by boli koľaje trvalo využívané pre potreby odporcu 1/. Uviedol, že síce prenajal odporcovi 1/ pozemok, na ktorom sú položené koľaje navrhovateľa a na ktorom je umiestnené depo, v ktorom využíva dielne na prevádzkovanie svojej činnosti odporca 1/, toto jeho vyjadrenie však neznamená, že pri užívaní depa a dielní odporca 1/ využíva aj koľaje, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Poukázal na to, že samotné depo a dielne sa nachádzajú v inej časti pozemku, ako sú umiestnené koľaje, ktoré žiada navrhovateľ vydať. Odporca 2/ poprel, že jeho vyjadrením potvrdil, že 176,2 m koľají položených na pozemku parcely KN XXXX/X malo byť využívaných v súvislosti s prevádzkovou železničného depa odporcom 1/. Tiež uviedol, že fotografie priložené k odvolaniu mal navrhovateľ zrejme k dispozícií už v priebehu konania, a preto ich mal ako dôkazný materiál a prostriedok doložiť už v prvostupňovom konaní. Poukázal na to, že odvolací súd by na takéto dôkazy nemal podľa ani prihliadať. Odporca 2/ tiež poukázal na to, že argumentácia navrhovateľa o vzniku škody je nanajvýš hypotetická a teoretická, nakoľko navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by mal možnosť koľaje uložiť a využiť v inej prevádzke úzkorozchodnej železnice. Ak by takúto skutočnosť aj tvrdil, musel by dokázať, že práve konaním odporcu 1/, ktorý mu údajne odmietol koľaje vydať, mu vznikla škoda. Ak týmto smerom navrhovateľ dokazovanie nenavrhol vykonať, nemôže sa domáhať náhrady škody, pretože jej vznik, porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a zavinenie na strane

odporcu, nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Bol to naopak odporca 1/, ktorý od znalca požadoval vyjadrenie o možnom využití koľaje v prípade ich vydania. Ani znalcovi však navrhovateľ neuviedol a nepredložil doklady o tom, že by mal zabezpečenú možnosť uloženia a využitia koľají pre svoje účely, alebo pre iný subjekt. Z týchto dôvodov sa v posudku znalec vyjadril, že k využiteľnosti koľají v prípade ich vydania sa nemožno vyjadriť, takýto záver by mal len špekulatívny charakter. Ak teda navrhovateľ nepreukázal prvú podmienku pre vznik na náhradu škody - jej vznik, nemôže sa v konaní domáhať priznania jej náhrady. Odporca 2/ tiež uviedol, že ak navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to rozšírením návrhu zo dňa 11.7.2011, avšak k uloženiu koľají malo dôjsť už najmenej 6 rokov pred uplatnením tohto nároku, ktorý v odvolaní navrhovateľ označuje, ako nárok na náhradu škody, je takýto nárok premlčaný. Poukázal na to, že námietku premlčania vzniesli v konaní všetci traja odporcovia. K pasívnej legitimácii odporcu 2/ vo vyjadrení uviedol, že nie je zrejmé, aké skutkové a právne závery viedli navrhovateľa k určeniu pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov 2/ a 3/ v tomto konaní. Poukázal na to, že predmetom konania je vydanie hnuteľných vecí, teda pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní môže mať len ten subjekt hmotného práva, ktorý má vec vo svojej faktickej držbe. Žiadny z pojmových faktov faktickej držby však odporcom 2/ a 3/ nesvedčí. Odporca 2/ tvrdí, že keďže žiadnym spôsobom nevyužíva a fakticky nedrží koľaje, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú jeho vlastníctvom, nie je ani nositeľom subjektívnej povinnosti tieto veci vlastníkovi vydať. Ak teda nie je nositeľom subjektívnej povinnosti z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje, nemá v takomto súdnom konaní ani pasívnu vecnú legitimáciu. Tiež odporca 2/ uviedol, že navrhovateľ sa v petite návrhu nedomáha uloženia povinnosti vydať koľaje priamo na pozemku parcely KN č. XXXX/X. Táto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Vydaniu veci môže teda dôjsť aj tak, že ich odporca 1/ vymontuje z koľajového zvršku a pripraví ich na odovzdanie na verejne prístupnom mieste. Môže ich tiež prepraviť na vopred dohodnuté miesto úplne mimo Obce H.. Je teda zrejmé, že súčasné umiestnenie koľají v koľajovom zvršku na parcele č. KN XXXX/X nemá s vydaním veci nič spoločné. Ani v prípade, že by odporca 1/ v prípade rozhodnutia súdu o povinnosti vydať koľaje navrhovateľovi si túto povinnosť napriek rozhodnutiu súdu nesplnil, má navrhovateľ možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie nepeňažného plnenia. Poukázal na to, že exekučný poriadok upravuje dostatočné právne prostriedky na to, aby bolo možné exekúciu vykonať bez ohľadu na to, kde sa veci určené na vydanie nachádzajú. Ani z toho hľadiska nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Z uvedených skutočností je podľa odporcu 2/ zrejmé, že v napádaných štyroch výrokoch vychádza rozsudok prvostupňového súdu z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu. Na základe zistenej skutkovej stránky veci súd vec posúdil aj z právneho hľadiska, keď na vec aplikoval správne právne predpisy právneho poriadku SR.

K odvolaniu odporcu 1/ sa písomne vyjadril odporca 3/ podaním doručeným súdu dňa 16.5.2013, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa skutočne a úplne zistil skutkový a právny stav, dostatočne a správne ho vyhodnotil vo vzťahu k odporcovi 3/ a navrhol napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť a odporcovi 3/ priznať trovy odvolacieho konania vo výške 628,20 Eur, ( pozostávajúce z dvoch úkonov, dva krát vyjadrenie k odvolaniu ), t.j. 2 x 253,94 + 20 % DPH a 2 x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že odporca 1/ nenapadol výrok č. 6/ rozsudku, z čoho je zrejmé, že so závermi súdu z vykonaného dokazovania k odporcovi 3/ a zamietavým rozsudkom súhlasí. Tiež poukázal na výrok odporcu 1/, že súhlasí s vydaním predmetných koľají, ktorým potvrdzuje, že práve a len on zavinil začatie súdneho konania a jeho dlhodobý a nákladný priebeh a odporca 1/ mal vzhľadom na ním vyčíslené svoje peňažné nároky veci vydať a domáhať sa svojich prípadných práv samostatnou žalobou a žiadať spojenie vecí, resp. mal uplatniť návrh v tomto konaní, resp. vystaviť navrhovateľovi vyúčtovanie a urobiť započítanie. Svojím konaním však zbytočne vyvolal spor a trovy konania odporcovi 3/, rovnako ako ich vyvolal a spôsobil navrhovateľ.

Odporca 2/ sa vyjadril k odvolaniu odporcu 1/ podaním doručeným súdu dňa 31.5.2013, v ktorom uviedol, že súhlasí s tvrdeniami odporcu 1/, že žiadal vyčíslenie nákladov na položenie koľají súdnym znalcom. Súdny znalec sa však v predloženom posudku odmietol k tejto otázke vyjadriť, pretože ju považoval za irelevantnú. Uviedol, že nie je úlohou znalca posudzovať, ktoré otázky uložené mu súdom zodpovedať, sú relevantné. Tento nedostatok znaleckého dokazovania nebol odstránený ani pri výsluchu znalca na pojednávaní. Podľa názoru odporcu 2/ mal súd uložiť znalcovi povinnosť dopracovať znalecký posudok v otázkach, na ktoré znalec výslovne odmietol odpovedať. Taktiež sa stotožnil s názorom odporcu 1/, že znalec nedostatočne vypracoval v znaleckom posudku cenu koľají. Odporcovi 2/ nie je známe, prečo nebol pri vypracovaní ohodnotenia predmetu sporu zohľadnený celkový vek koľají. Znalec tiež odmietol odpovedať na otázku využiteľnosti koľají, pričom táto skutočnosť je relevantná pre určenie všeobecnej

hodnoty alebo trhovej ceny predmetu sporu. Z uvedených dôvodov považoval odporca 2/ námietky odporcu 1/ za relevantné, avšak podľa jeho názoru tieto skutočnosti, ani prípadné procesné pochybenia prvostupňového súdu nemajú vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi 2/. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Brezne v časti výroku 1/, ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia odporcovi 2/ vo výške 689,48 Eur, t.j. za 2 úkony právnej služby a 2x režijný paušál za vyjadrenia k odvolaniu účastníkov konania.

Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu 1/ podaním doručeným súdu dňa 7.6.2013, v ktorom uviedol, že dôrazne popiera akékoľvek nároky, ktoré mali údajne odporcovi 1/ vzniknúť voči navrhovateľovi v súvislosti s pokládkou koľajových polí. Tvrdil, že odporca 1/ premiestnil koľajové polia navrhovateľa bez jeho vedomia a súhlasu a z toho dôvodu sú akékoľvek nároky odporcu 1/ súvisiace s pokládkou predmetných koľajových polí vylúčené. Taktiež uviedol, že odporca 1/ si svoje domnelé nároky relevantným spôsobom na súde neuplatnil, a preto sú akékoľvek nároky súvisiace s pokládkou predmetných koľajových polí voči navrhovateľovi premlčané. Navrhovateľ uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania voči nároku odporcu 1/ na zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 7.070,30 Eur. Zdôraznil, že je absolútne neprípustné akýmkoľvek spôsobom podmieňovať právo na vydanie veci

- koľajových polí, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa - úhradou údajnej pohľadávky odporcu 1/ voči navrhovateľovi vo výške 7.070,30 Eur, ktorá nebola zo strany odporcu 1/ riadne uplatnená na súde, nebola nijakým spôsobom zo strany odporcu 1/ preukázaná, je premlčaná a navrhovateľ ju v celom rozsahu popiera. Z týchto dôvodov názor odporcu 1/ vyslovený vo svojej obrane je absolútne právne neodôvodnený. Navrhovateľ tiež uviedol, že vypracovaný znalecký posudok je náležite a odborne vypracovaný a sú v ňom zodpovedané všetky relevantné otázky, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie predmetnej právnej veci. Navrhovateľ tvrdí, že znalec sa ku každej položenej otázke zo strany odporcu 1/ odborne, vecne a komplexne vyjadril. Navrhovateľ tvrdí, že tvrdenie odporcu 1/, podľa ktorého dal súhlas s odcudzením koľajových polí vo vlastníctve navrhovateľa a ich následným umiestnením na pozemky vo vlastníctve odporcov 2/ a 3, / je úmyselne nepravdivé s cieľom klamlivo zmeniť podstatné fakty predmetnej právnej veci. Navrhovateľ na takéto odcudzenie koľajových polí nielenže nedal súhlas, ale navrhovateľ sa o svojvoľnom premiestnení koľajových polí zo strany odporcu 1/ dozvedel až ex

- post. Súčasne zdôraznil, že skutočnosť, že by mal navrhovateľ uvedený súhlas na premiestnenie koľajových polí odporcovi 1/ dať nevyplýva ani z jednej výpovede svedkov, ktorí boli v predmetnej právnej veci vypočutí. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol v písomnom odvolaní voči napadnutému rozsudku.

Odporca 3/ podal vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporcu 1/, v ktorom uviedol tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach k odvolaniu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 29.5.2006 uplatnil proti Čiernohorskej železnici, n.o. so sídlom Hlavná 56, Čierny Balog právo o vydanie vecí, eventuálne o zaplatenie 821.400,- Sk (27.265,48 Eur ) a zároveň žiadal vydanie predbežného opatrenia podľa

Prvostupňový súd uznesením sp.zn. zo dňa 17.4.2008 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ako odporca 2/ Obec H. a ako odporca 3/ LESY Slovenskej republiky, š.p. O odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že prvostupňové uznesenie potvrdil.

Následne súd uznesením zo dňa 6.8.2008, č.k. -488 pripustil zmenu návrhu tak, ako ju navrhol navrhovateľ 15.4.2008 ( č.l. 418 ).

Za účelom zistenia, kde sa nachádzajú železničné koľaje, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa a aká je ich cena, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Súd uznesením -604, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2012 povolil zmenu návrhu tak, ako ho doručil právny zástupca navrhovateľa súdu dňa 8.7.2011.

Okresný súd Brezno o návrhu navrhovateľa zo dňa 3.12. 2012 na zmenu návrhu rozhodol na pojednávaní dňa 12.4.2013 a zmenu návrhu pripustil.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vyslúchmi svedkov, ako aj ustanovením znalca dospel k záveru, že odporcovia 2/ a 3/ nie sú v spore pasívne legitimovaní, a preto návrh voči nim zamietol. Zároveň vyhovel návrhu navrhovateľa ohľadne vydania vecí tak, že na túto povinnosť zaviazal odporcu 1/. Vo zvyšných uplatnených nárokoch navrhovateľa jeho návrh zamietol.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi 1/ právo na vydanie železničných koľají 760 mm v dĺžke 176,2 m nachádzajúce sa na pozemku parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, vedených na LV č. XXX - čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., obec H., k.ú. H., ako aj vydania železničných koľají 760 mm v celkovej dĺžke 91,3 m nachádzajúce sa na pozemku parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela č. XXXX o výmere XX,XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaných na LV č. XX - čiastočný Správa katastra Brezno, okres D., obec H., k.ú. H. oprávnene. Odvolací sa stotožňuje, že navrhovateľ v priebehu konania preukázal, že je vlastníkom týchto železničných koľají, čo vyplýva z potvrdenia odporcu 1/ z 29.9.2005, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného v priebehu prvostupňového konania č. 175/2011 zo dňa 20.10.2011. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že uvedené železničné koľaje má odporca 1/ vo faktickej držbe, čo vyplýva zo skutočnosti, že pozemky, na ktorých sú predmetné železničné koľaje uložené, má prenajaté od odporcov 2/ a 3/, čo v priebehu konania nebolo sporné. Z uvedeného dôvodu je odporca 1/ povinný tieto železničné koľaje navrhovateľovi vydať. Námietka odporcu 1/, v ktorej viaže vydanie železničných koľají na zaplatenie sumy 213.000,-Sk ( 7.070 ,-Eur ) za položenie koľají právne neobstojí, nakoľko odporca 1/ v priebehu konania neurobil žiadny kvalifikovaný procesný úkon, ktorým by si v priebehu konania uplatnil buď vzájomný návrh, resp. započítaciu námietku v súlade s ustanoveniami Odvolací súd konštatuje, že odporca 1/ mal možnosť podať návrh na zaplatenie ním určenej sumy 213.000,-Sk ( 7.070,-Eur ) v samostatnom súdnom konaní, čo však neurobil. Zároveň je nesporné, že navrhovateľ v priebehu konania vzniesol námietku premlčania voči nárokom odporcu 1/, ktoré odporca 1/ kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že odporca 1/ si svoje nároky relevantným spôsobom neuplatnil na súde, a preto vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď zaviazal odporcu 1/ na vydanie železničných koľají vo vlastníctve navrhovateľa zo strany odporcu 1/ navrhovateľovi.

Čo sa týka námietok odporcu 1/ vznesených v podanom odvolaní, že ustanovený znalec sa kvalifikovaným spôsobom nevysporiadal s cenou železničných koľají, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha, odvolací súd konštatuje, že táto otázka je pre vydanie železničných koľají právne irelevantná,

nakoľko súd nerozhodol o zaplatení železničných koľají v rámci alternatívne uplatneného nároku navrhovateľom, ale len o vydaní týchto koľají navrhovateľovi, teda táto otázka stanovenia ceny koľají nemá vplyv pre rozhodnutie súdneho sporu.

Čo sa týka výrokov prvostupňového rozsudku ohľadne zamietnutia návrhu o vydanie železničných koľají voči odporcovi 2/ a 3/ odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že odporcovia 2/ a 3/ sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých sú umiestnené železničné koľaje, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha, avšak železničné koľaje sú hnuteľnými vecami, na ktorých vydanie môže byť zaviazaný len ten, kto má tieto hnuteľné veci vo faktickej držbe, čo je v tomto prípade jednoznačne odporca 1/. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že odporcovia 2/ a 3/ nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní, a preto prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa voči odporcom 2/ a 3/ zamietol. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že exekučný poriadok upravuje právne prostriedky na to, aby bolo možné exekúciu vykonať bez ohľadu na to, kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú.

K uplatnenému nároku zo strany navrhovateľa na zaplatenie 7.950,50 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal odporca 1/ na základe užívania železničných koľají od 11.7.2009 do 11.7.2011 odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neuniesol v spore dôkazné bremeno o tom, že odporca 1/ užíval železničné koľaje vo vlastníctve navrhovateľa bez jeho súhlasu. Zo svedeckých výpovedí, a to pracovníka, ktorý sa podieľal na pokládke sporných železničných koľají súd zistil, že navrhovateľ sa počas pokládky osobne dostavil na miesto pokládky, kde nevzniesol žiadne námietky proti tomu, že uvedená pokládka železničných koľají sa uskutočňuje. Navrhovateľ do súdneho spisu nedoložil žiadne listinné dôkazy o tom, že v dobe, keď sa pokládka uskutočňovala vzniesol námietky proti tomu, že železničné koľaje sa kladú na pozemky vo vlastníctve odporcov 2/ a 3/.

Z listinných dôkazov priložených v spise má odvolací súd jednoznačne preukázané, že odporca 1/ s navrhovateľom a odporcom 2/ sa dohodli na realizácií spoločného projektu, ktorý sa neuskutočnil len z dôvodu, že vlastníci pozemkov, na ktorých mala byť postavená železničná trať do V., nedali súhlas na túto pokládku. Akékoľvek námietky zo strany navrhovateľa a problémy medzi navrhovateľom a odporcom začali až po zmarení spoločného projektu navrhovateľa s odporcom 1/. Zároveň je v spise preukázané, že vykládku železničných koľají, ktoré zakúpil na spoločný projekt navrhovateľ, uskutočňoval odporca 1/, zabezpečoval dovoz týchto koľají prostredníctvom Železníc SR, pričom cenu dovozu a vykládku týchto vozňov navrhovateľ odporcovi 1/ zaplatil. Je logické, že odporca 1/, pokiaľ mal uskutočniť vykládku železničných vozňov so železničnými koľajami, musel vybudovať železničnú trať, po ktorej by vozne, v ktorých boli železničné koľaje naložené, boli dovezené do miesta, kde mali byť uskladnené. Následné tvrdenia navrhovateľa, že nedal súhlas s pokládkou železničných koľají sa javia odvolaciemu súdu za nedôveryhodné, nakoľko bez pokládky týchto železničných koľají, by vlastne nebolo možné ich dopraviť na miesto vykládky, teda by nemohli navrhovateľ s odporcom 1/ uskutočniť spoločný projekt. Taktiež odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že železničné koľaje vo vlastníctve navrhovateľa boli uložené na pozemkoch, ktoré mal odporca 1/ v prenájme od odporcov 2/ a 3/, pričom navrhovateľ neplatil odporcovi 1/ nájomné za užívanie týchto pozemkov, a teda odvolací súd považuje za správne, keď prvostupňový súd navrhovateľovi požadovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia nepriznal. Pokiaľ totiž navrhovateľ neplatil odporcovi 1/ nájomné za pozemky, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby odporca 1/ platil navrhovateľovi prenájom železničných koľají. Tento vyslovený právny názor odvolacieho súdu sa týka aj výroku prvostupňového súdu ohľadne nepriznania sumy 10,90 Eur za každý deň užívania koľají 760 mm od 11.7.2011 až do vydania navrhovateľovi. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.950,50 Eur, ako aj 10,90 Eur za každý deň užívania koľají 760 mm od 11.7.2011 až do vydania železničných koľají navrhovateľovi, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s , nakoľko v napadnutom rozhodnutí nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu uvedeného v

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné