Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-63-2014.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/63/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletého - M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. V. V. B., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. XXX/X, t. č. I., F. F., Š.. M.. V. XXX a otca - G., o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu, za účasti Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota takto
rozhodol:
Súd nad maloletým M. K., nar. XX. XX. XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v V. V., F. M. XXX, B..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého M. K. výživným v sume po 30 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred na účet V. V., F. M. XXX, B., počnúc dňom 01. 04. 2014.
odôvodnenie:
Súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým M. K. bez návrhu z dôvodu, že matka sa dieťaťa po pôrode zriekla a maloletý sa ocitol bez akejkoľvek starostlivosti.
Matka maloletého sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred ospravedlnila, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Kolízny opatrovník žiadal nad maloletým M. nariadiť ústavnú starostlivosť z dôvodu, že matka a ani nikto z najbližších rodinných príslušníkov nie je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka svoje dieťa v detskom domove navštívila len raz a od tej doby sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujímala. Dňa 27. 01. 2014 matka udelila súhlas s osvojením svojho maloletého syna bez vzťahu ku konkrétnym osvojiteľom. Maloletý je vnímavé dieťa, jeho vývoj zodpovedá veku. Dieťa bolo zaradené do zoznamu detí pre ktoré je potrebné zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť. Matka maloletého má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti s výchovou ktorých jej pomáha jej matka, nakoľko matka je zamestnaná v E. O. kde dochádza v týždenných intervaloch. Príjem matky zo závislej činností činí v čistom sumu 320 € mesačne.
Súd z výpovede matky pri výsluchu zistil, že s nariadením ústavnej starostlivosti nad svojim maloletým synom súhlasí. K tomuto rozhodnutiu ju viedla skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti o ktoré ich otec neprejavuje žiadny záujem. Vzhľadom k tomu, že si nevedela nájsť zamestnanie v mieste bydliska začala pracovať v O., pričom v starostlivosti o dve staršie deti jej pomáha matka. Matka dieťaťa poukázala na svoju zložitú sociálnu a životnú situáciu, pričom pripustila skutočnosť, že by nebola schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o ďalšie dieťa. Z poukázaním
na svoju situáciu udelila súhlas s osvojením svojho maloletého syna. V prípade nariadenia ústavnej starostlivosti je na výživu maloletého M. ochotná prispievať výživným v sume po 30 € mesačne, nakoľko jej čistý mesačný príjem činí 320 €.
Zástupca Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým M. súhlasil, nakoľko je v záujme dieťaťa pre ktoré je len na prospech, aby vyrastalo v prostredí ktoré mu dokáže poskytnúť starostlivosť pre jeho priaznivý vývoj.
Podľa §-u 54 Zákona o rodine
1/ Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
2/ Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
3/ Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
4/ Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
5/ Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
6/ Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až o jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1/ Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2/ Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3/ Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa §-u 81 Zákona o rodine
1/ Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
2/ Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Maloletý M. pochádza z krátkodobého vzťahu matky. Otcovstvo k dieťaťu nie je doposiaľ určené. Matka sa po pôrode zriekla svojho dieťaťa z dôvodu nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7PPOm/1/2014 zo dňa 10. 01. 2014 bol maloletý M. predbežne umiestnený do náhradnej starostlivosti právnickej osoby a to V. V. B.. Matka svoje maloleté dieťa navštívila v zariadení len dňa 27. 01. 2014 a od tej doby sa o svojho syna žiadnym spôsobom nezaujímala a udelila súhlas s jeho osvojením bez vzťahu ku konkrétnym osvojiteľom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý sa po narodení ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, nakoľko sa ho matka zriekla a v rodinnom prostredí sa nenašla vhodné osoba, ktorá by bola ochotná a schopná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka dieťaťa má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti v starostlivosti o ktoré jej v čase keď je v zamestnaní pomáha jej matka. Matka dieťaťa dochádza za prácou do O. kde býva na ubytovni a nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné zo strany matky súd určil vo výške po 30 € mesačne s poukázaním na jej príjmové pomery, pričom bolo preukázané, že matkin príjem činí mesačne v čistom sumu 320 € a z týchto prostriedkov zabezpečuje aj výživu svojich dvoch maloletých detí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.