Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/169/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou D.. E. H., vo veci starostlivosti o E.. L. B., F.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: O.. D. B., F.. XX.X.XXXX, T. P. X, A., W..: E.. S. E., I., J. J. F.E. U. X-X, A. I. D. B., F.. XX.X.XXXX, T. Č. XXX, A., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -97 zo dňa 21.03.2022 vo výroku o úprave styku matky J. E.. L..

II. Súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec v návrhu podanom dňa 13.10.2022 žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k E.. L. F. sumu 220 € mesačne počnúc dňom 1.9.2022 a úpravu styku matky s maloletou ponechal vzhľadom na vek dcéry bez obmedzenia alebo vždy po predchádzajúcej vzájomnej dohode na určenom mieste stretnutia. Dôvodil, Ž. L. sa s matkou stretáva, telefonujú si, ale maloletá odmieta ísť do domácnosti matky, pretože sa nechce stretávať s jej priateľom O.. T., s ktorým si nedokázala vytvoriť vzťah. Návrh na zvýšenie výživného odôvodňoval zvýšením nákladov na bývanie, zabezpečenie stravy a ostatných životne dôležitých materiálnych potrieb.

2. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Trápi ju situácia s dcérou, vie, že jej prekáža matkin partner, ale keď L. príde za ňou do práce, on sa snaží ani nevyjsť z kancelárie, aby sa nestretli. Na výživu dcéry prispieva aj nad rámec určeného výživného, platí jej mobil, poistku, sporenie, zakúpi oblečenie, školskú tašku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

3. Rozsudkom Okresného súdu Levice -72 zo dňa 22.06.2020 súd manželstvo rodičov rozviedol. Na čas po rozvode zveril E.. L. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 100 € mesačne. E.. D., F.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matke určil výživné v sume 120 € mesačne. Ema bola v tom čase žiačkou 7. ročníka ZŠ a E.. D. žiakom 1. ročníka SOU. Otec dosahoval v zamestnaní príjem cca XXX € mesačne a matka 670 € mesačne.

4. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. -97 zo dňa 21.03.2022, právoplatným dňa 9.5.2022 súd zmenil predchádzajúci rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

E.. L. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu dcéry sumou XXX €, zároveň súd upravil styk matky s mal. L. nasledovne:

- každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 16:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od veľkonočného piatka od 09:00 hod. do veľkonočnej nedele do 18:00 hod. a v nepárnom roku od veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do utorka do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 09:00 hod.,

- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.. V čase tohto rozhodnutia bola E.. L. R. 9. ročníku ZŠ v Leviciach. Matka bola zamestnaná v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde dosahovala čistý priemerný príjem vo výške 848 € mesačne. Zvykla si privyrobiť v Paradajkove s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, jej príjem za obdobie 1/21-10/21 činil celkovo 270 €. Otec pracoval naďalej v spoločnosti L. J..S..Z.., kde dosahoval čistý priemerný príjem vo výške 964 €. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť k E.. D., ktorý je v starostlivosti otca a bol v 3. ročníku strednej školy. Výšku výživného súd určil s prihliadnutím na vek E.. L., skutočnosť, že končila základnú školu a takúto výšku výživného určil I. D., keď bol v 1. ročníku strednej školy počas rozvodu rodičov. Výživné považoval za primerané zárobkovým možnostiam matky, pričom rodičia mali príjmy porovnateľné, otec cca o 100 € vyšší, obaja mali vlastné nehnuteľnosti, platili úvery na bývanie, matka dcére navyše platila aj mobilný telefón, sporenie s poistením a vreckové.

5. E.. L. v súčasnosti navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Leviciach. Stravuje sa v školskej jedálni, platby za obedy sa mesačne pohybujú na úrovni 30 €, cestovné do školy 15 € mesačne. Nenavštevuje žiadne záujmové krúžky ani v rámci školy, jazykovú školu, športové kluby, nič podobné. Na škole má povinnú prax, ale nie je potrebné za ňu nič doplácať.

6. Otec pracuje naďalej v spoločnosti L. J..S..Z.., kde dosahuje čistý priemerný príjem podľa mzdového listu vo R. XXXX €. S deťmi obýva rodinný dom v Čankove, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Mesačne uhrádza 180 € za kúrenie, 75 € elektrinu, 8 € vodu, 171 € hypotéku + pôžička 31 €, 16 Skylink € TV + 4,84 € RTVS, 18 € internet. V osobnej starostlivosti má J. D., ktorý je žiakom 4. ročníka strednej odbornej školy v Tlmačoch. Mesačne mu otec rovnako ako doposiaľ platí telefón 17 € a mobil vlastný 17 €, stavebné sporenie 15 €, obedy v školskej jedálni 23 € a spoločnú životnú poistku v sume 60 €. K bežným výdavkom domácnosti patrí samozrejme strava, hygiena, ošatenie, pohonné hmoty. K ročným výdavkom PZP, poistenie domu, poistenie za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, daň z nehnuteľnosti a poplatok za odvoz komunálneho odpadu.

7. Matka je naďalej zamestnaná v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde dosahuje čistý priemerný príjem podľa výplatných pások vo výške XXX € mesačne. Zvykne si privyrobiť v Paradajkove s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, jej príjem za obdobie 1/22-10/22 činil v priemere mesačne 68 €. Je vlastníčkou bytu, za ktorý uhrádza mesačne zálohové platby vo výške 163,29 €, elektriku 25 €, hypotéku 172,77 € + spotrebný úver 17,39 €, TV + internet 26 €, poistku 15,89 €, E.. L. hradí stavebné sporenie 15 €, mobil 20 € a spoločnú poistku 61,49 €. Výživné pre syna D. uhrádza v sume 120 € mesačne, rovnako aj H. L.. Rovnako ako u otca k bežným výdavkom domácnosti patrí samozrejme strava, hygiena, ošatenie. K ročným výdavkom životné poistenie, daň z nehnuteľnosti a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. Výdavky spojené s bytom matka uhrádzať musí napriek tomu, že aktuálne žije u priateľa. Deťom zakúpi aj oblečenie, L. dáva vreckové, čo otec nepoprel.

8. S E.. L. súd vykonal pohovor v predchádzajúcom súdnom konaní, v aktuálne prejednávanej bol pohovor s maloletou vykonaný kolíznou opatrovníčkou a tiež na Referáte poradensko-psychologických služieb Levice. Pred kolíznou opatrovníčkou dňa 30.1.2023 L. uviedla, že síce nebola iniciátorom podania návrhu, ale stretávanie s matkou bez presnejšieho vymedzenia si žiadala ona sama, nakoľko od posledného súdu sa stretávanie podľa rozsudku aj tak nefunguje. Z pohľadu L. matka nevyžadovala stretávanie podľa rozsudku, nikdy si po ňu nikdy nebola, netrávila s ňou víkendy ani sviatky, neskôr aj L. povedala, aby ju matka do stretnutí nenútila nasilu, že keď bude k matke chcieť ísť, dohodne sa s ňou. Uviedla, že s matkou nie je v takom častom telefonickom kontakte, matka jej napíše správu asi raz za týždeň, popýta sa, čo má nové, ako sa má a či ju príde do roboty pozrieť, domov ju nikdy nevolá. E..

L. uznala, že matke zvykne odpovedať „keď bude mať čas“, ale nakoniec to nikdy nezrealizuje. Matku nezvykne kontaktovať ako prvá, lebo aktuálne to cíti tak, že sa s ňou nemá o čom rozprávať. Uviedla, že sa nepohádali, ale neozývala sa matka, tak to nerobila ani ona. Ohľadom stretnutí uviedla, že v podstate nemá problém ísť aj k matke domov, ak by bývala sama a pri stretnutí by boli samé, bez prítomnosti matkinho partnera. Tak trošku je smutná aj sa na matku hnevá. Zároveň poprela, že by ju otec alebo brat ovplyvňovali v názore na matku, príp. jej otec v stretávaní bránil.

9. Psychologička RPPS H.. U. v informatívnej správe z pohovorov zo dňa 21.3.2023 uviedla, že V priebehu 24.02.2023 až 08.03.2023 sme na RPPS uskutočnili informačno motivačné pohovory s rodičmi B. I. E.. L. z ktorých je zrejmé, že vzťahy medzi mal. L. I. matkou sú výrazne narušené. E.. L. má aktuálne voči matke odmietavý postoj. Prianím mal. Emy je stretávanie sa s matkou v rozšírenom režime bez presného nastavenia. Stretávanie s matkou by nemalo byť z donútenia, ale na základe jej citových potrieb, ktoré sú nateraz z dôvodu prítomnosti partnera matky narušené. Matka je nastavená, že súd určí kedy sa majú s dcérou stretávať, i keď nebude trvať na prísnom dodržiavaní. Bude rešpektovať priania dcéry. Celkový prístup p k riešeniu danej situácie nesie znaky submisívneho konania. S matkou mali 2 individuálne stretnutia, na ktorých rozoberali jednak otázku zvládnutia rozvodu, vzájomné vzťahy medzi matkou a dcérou, ako aj otázku dôvodov ich vyhrotenia do aktuálneho stavu. Matka popísala, že po rozvode dcéra bývala s ňou a nevie o žiadnych problémoch medzi nimi. Tieto ťažkosti sa objavili až v čase, keď si našla partnera, ktorého dcéra nechce prijať a vyvrcholilo to, keď sa ona rozhodla presťahovať k partnerovi. Dcéra vtedy odišla bývať k otcovi a už sa k nej odmietla vrátiť. Ona ju nechce nasilu nútiť, aby sa dodržiavalo pravidelné stretávanie s dcérou. Chce mať iba súdne rozhodnutie, v ktorom bude presne určený čas na stretávanie, ale nebude trvať na jeho dodržiavaní. Druhé stretnutie bolo zo strany matky emotívnejšie s prejavmi plaču, nakoľko bola informovaná o priebehu stretnutia s E.. L. a jej prianiami. Matka bola usmernená ako pristupovať k mal. dcére a ako zvládať rôzne situácie, bola edukovaná aj v otázkach výchovného prístupu v danom vývinovom období. Celkový prístup k riešeniu danej problematiky zo strany matky nesie známky pasivity a nerozhodnosti. Matke doporučili zmeny, ktoré by mala uskutočniť v kontakte s dcérou, aby nedošlo u E.. L. k odcudzeniu. Odporučili jej aktívnejší prístup s prihliadnutím na akceptovanie rozhodnutia dcéry - aktuálne odmietanie stretávania sa s matkou za prítomnosti jej terajšieho partnera. Matka by mala zabezpečiť vhodné prostredie, aby s mal. dcérou mohla stráviť čas vyhradený na stretávania, ktoré by mali viesť k zlepšeniu a upevňovaniu ich vzájomných citových väzieb. E.. L. sa na stretnutie dostavila v doprovode otca. Sedenie prebehlo individuálnou formou. Spolupráca zo začiatku viazla, bola napätá, odpovedala prevažne na kladené otázky, ale primerane. Emočný prejav s prvkami senzitivity, ešte nezrelý, vo vývoji. V rozhovore sa zamerali na vzťah matka - dcéra, ktorý popisovala aktuálne ako stav, ktorý ju neuspokojuje z dôvodu, že cituje „ mama nás vymenila za partnera, opustila nás, mňa aj brata, ... viem, že doma to s otcom nebolo vždy ideálne, ale prečo opustila aj nás... prečo sa teraz zaujíma iba o mňa, má aj syna....“. E.. L. odmieta stretávanie sa s matkou v prítomnosti jej partnera, ako aj pobyt v jeho byte. Chce, aby si matka našla čas iba na ňu a jej brata. E.. L. tiež s pochopením na citlivú problematiku usmernili, ako by bolo najvhodnejšie pristupovať k obnove vzťahu medzi matkou a dcérou. Poukázali na rôzne postupy, ktoré môžu začať s matkou spoločne realizovať. E.. L. pripúšťa, že mama jej chýba, ale nateraz sa s matkou chce stretávať nie podľa nariadení, ale ako to ona cíti. Uskutočnili pohovor aj s otcom mal. Emy, on nebráni a ani nebránil stretávaniu sa s matkou. On by chcel, nech to je také otvorené, aby mali čas nájsť si cestu k sebe s dcérou. Ich matka sa v poslednom období o dcéru aj syna veľmi nezaujímala a z toho dôvodu sa aj veľmi odcudzili od seba. Dcéra sa chce stretávať iba s ňou a nie s jej partnerom. K inému sa nechcel vyjadrovať, rozviedli sa, obidvaja urobili veľa chýb, ale teraz by im malo záležať hlavne na deťoch.

10. Po sedeniach sa referáte rodičia potvrdili, že matka sa s dcérou stretáva častejšie, vždy sa vopred dohodnú kedy a kde sa stretnú, ale matka by uvítala viac iniciatívy aj zo strany dcéry.

11. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodiča nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia žiadajú úpravu styku neupraviť.

14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že styk matky a E.. L. sa nerealizoval v zmysle rozhodnutiu súdu a ani samotná matka dodržiavanie rozsudku nevyžadovala. Stretávanie ponechávali

na vzájomnej dohode. Vzťah matky a dcéry je výrazne narušený a tiež psychologička neodporúča stretávanie „nasilu“, aby nedošlo k ešte väčšiemu odcudzeniu, naopak odporúča pre obe absolvovanie psychoterapie. Po absolvovaní poradenstva na RPPS sa rodičia zhodli, že matka J. L. sa stretávajú častejšie a je zrejmé, že ich vzťah je potrebné znovu upevňovať, čo vyžaduje jednak čas a iniciatívu z oboch strán. Napokon obe boli psychologičkou edukované, čo zmeniť, ako k sebe pristupovať a pod. Vzhľadom na uvedené nie je daný dôvod na konkrétnu úpravu styku, ktorá i tak nebola dodržiavaná, ani zo strany matky ako oprávnenej a taktiež nebolo preukázané, že by otec styku matky s dcérou bránil.

28. Návrh na zvýšenie výživného súd ako nedôvodný zamietol. Jednak návrh bol podaný päť mesiacov po právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom a hlavne nebola preukázaná závažná zmena pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. E.. L. síce nastúpila na strednú školu, ale už v čase posledného rozhodnutia súd prihliadal na skutočnosť, že maloletá končí základnú školu. Nástup na vyšší stupeň vzdelávania je vo všeobecnosti dôvodom výživné zvýšiť, ale nie nevyhnutne. E.. L. rovnako dochádza do školy v Leviciach autobusom, stravuje sa v školskej jedálni a žiadne mimoškolské aktivity spojené s výdavkami jej nepribudli. Nezmenil sa ani jej zdravotný stav. Rodičom vyživovacie povinnosti nepribudli. Obaja naďalej vlastnia tie isté nehnuteľnosti, splácajú úvery na bývanie a náklady s bývaním spojené. Otec platí mobilný telefón, poistenie a stavebné sporenie synovi, matka zas E.. L.. Obaja rodičia pracujú naďalej u tých istých zamestnávateľov, otcovi sa príjem zvýšil v priemere o 174 €, matke o 111 €. Za daného stavu možno konštatovať, že životná úroveň rodičov sa prakticky nezmenila. Tak ako sa zvýšili výdavky na stravu, energie a v podstate všetky položky bežného života u otca, tak rovnako sa zvýšili aj u matky. Navyše došlo aj k zvýšeniu prídavku na dieťa, ktoré poberá otec, a to vo výške 60 € na jedno dieťa. Doposiaľ stanovené výživné zo strany matky spolu s prídavkom na dieťa, výdavkami nad rámec výživného, ktoré matka hradí, je dostatočné na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej berúc do úvahy tiež vyživovaciu povinnosť zo strany otca.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s .

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.