Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. K., nar. X.X.XXXX, S. K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka - Mgr. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.

- O., L. XXXX/X, otec - W. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., F. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Macko, AK so sídlom Koceľova 2, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. apríla 2012, č. k. -324, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í a schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

S účinnosťou od 1.9.2012 sa zvyšuje výživné otca na mal. W. zo sumy 120 eur na sumu 200 eur mesačne a na mal. S. zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -129 zo dňa 13.1.210 v časti výšky výživného.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 2.4.2014 otcovi nevznikol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, keď o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , ,, až 5, , Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné na maloleté deti K., na W. vo výške 120,- Eur mesačne a na S. vo výške 80,- Eur mesačne tak, ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -129 zo dňa 13.1.2010, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletých detí, ako oprávnených, teda nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov, prípadne maloletých detí, na ktorú skutočnosť súd v danom prípade pri rozhodovaní prihliadal. K zmene pomerov na strane rodičov od posledného rozhodnutia podľa zistení súdu podstatným spôsobom taktiež nedošlo, keďže matka, ktorá v čase pôvodného rozhodovania dosiahla podľa daňového priznania za rok 2008 základ dane 172.185,- Sk/5.715,- Eur, podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla základ dane 7.126,26 Eur, za rok 2011 základ dane 6.945,14 Eur, pričom súd vychádzal z jej priemerného čistého

príjmu vo výške 1.434,- Eur, ktorú sama uviedla pri žiadosti o poskytnutie úveru v auguste 2011. Otec v čase pôvodného rozhodovania ako živnostník dosiahol v roku 2008 základ dane 374.335,- Sk/12.425,65 Eur, od 1.1.2010 do 31.12.2011 mal živnosť pozastavenú, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, od 1.1.2011 je zamestnancom spoločnosti K M., s.r.o. s priemerný čistým mesačným príjmom cca. 300,- Eur, v medziobdobí žil z úspor. Obaja rodičia maloletých detí K. ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú a majú náklady na bývanie a uspokojovanie svojich ďalších potrieb, vrátane osobných, pričom ich príjmy a výdavky sú porovnateľné s ich príjmami a výdavkami v čase pôvodného rozhodovania o výživnom. Je potrebné uviesť, že matka žiadala zvýšiť výživné na obe maloleté deti spolu o sumu 150,- Eur s tým, že mesačné náklady vyčíslila na maloletého W. sumou 179,74 Eur, na maloletú S. sumou 90,32 Eur, pričom otec k rukám matky platí riadne výživné na maloletého W. 120,- Eur mesačne a na maloletú S. 80,- Eur mesačne, teda čiastku, ktorá takmer pokrýva matkou vyčíslené mesačné náklady na maloleté deti, avšak v tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že aj matka má voči maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, ktorá môže byť čiastočne nahradená osobnou starostlivosťou, avšak nie úplne a preto je aj matka povinná sa podieľať na výdavkoch maloletých detí finančnou čiastkou adekvátnou výživnému poskytovanému deťom zo strany ich otca. Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec okrem platenia výživného sa podieľa aj na jednorázových výdavkoch maloletých detí a platí im aj sporenie. Súd v danom prípade posúdil návrh matky ako nedôvodný, keďže mal za to, že nebola preukázaná základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na strane maloletých detí, resp. ich rodičov k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, v ktorom žiadala, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného a pri určení výživného vychádzal podľa ust. Zákona o rodine z príjmu odporcu vo výške 20 - násobku životného minima. Poukázala na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 2 roky a taktiež vo svojom návrhu ako aj v priebehu konania uviedla aj ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o náraste jej výdavkov na maloleté deti. V rámci prípravy na prijímacie skúšky mal. W. ako študent 9. roč. ZŠ okrem krúžkov, ktoré navštevoval už aj pred 2 rokmi začal od roku 2011 chodiť aj na spev a na prípravné kurzy N. v Z. a mal. S. začala navštevovať na ZUŠ O. okrem odboru klavír aj spev a odbor výtvarný. Od 1.9.2012 sa zvýšia výdavky na výchovu mal. W., nakoľko tento bol prijatý na N. v Z. a v súčasnosti vie zatiaľ vyčísliť len orientačne, že mesačné platby na internát aj s výdavkami na cestovanie budú predstavovať sumu okolo 140 eur. Tieto okolnosti dostatočne odôvodňujú zvýšenie výživného minimálne od začiatku školského roka 2011/2012 t. j. od 1.9.2011. Otec však akékoľvek zvýšenie výživného odmieta, pričom v priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že jeho príjmy sú vyššie ako to má oficiálne vydokladované, nakoľko tieto nepostačujú ani na krytie jeho pravidelných výdavkov.

K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorý uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a preto navrhujú, aby Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie matky maloletých detí a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu a preto tomuto rozsudku sa nedá nič vytknúť. Otec poukázal na skutočnosť, že to bola práve matka, ktorá od počiatku zavádzala súd, keď vo svojom návrhu vo veci samej uviedla, že dosahuje príjem cca 593 eur, čo bolo v rozpore so skutočnosťou, pretože podľa podkladov zaslaných súdu J. M. M., a.s. jej priemerný mesačný príjem dosahuje 1.434 eur. Samotná matka uvádza, že k zmene pomerov dôjde od 1.9.2012 čím sama potvrdzuje, že k tejto zmene dosiaľ nedošlo a teda návrh nebol podaný dôvodne. Jediná zmena pomerov nastala u matky, keď sa jej príjem skoro zdvojnásobil oproti obdobiu, keď sa výživné upravovalo naposledy. Matka podáva návrh na zvýšenie výživného vždy v dobe, keď sa zvýšia jej vlastné výdavky a nie keď dôjde k zmene pomerov, ktorá by zmenu výšky výživného odôvodňovala. Konaním bolo preukázané, že otec uhrádza 50 % všetkých nákladov spojených s maloletými deťmi. Tak to bolo aj v prípade prípravného kurzu na N. v Z., ktorého sa zúčastnil mal. W.. Otec matke poslal sumu 200 eur, čo predstavuje 50 % nákladov na tento kurz. Otec taktiež poukázal na skutočnosť, že aj kolízny opatrovník chrániaci záujmy maloletých detí navrhol návrh matky ako nedôvodný zamietnuť.

Uznesením zo dňa 23. júla 2012, č. k. -340, Krajský súd v Trnave odvolanie matky odmietol, keď o náhrade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolanie matky bolo podané oneskorene po uplynutí odvolacej lehoty a preto odvolací súd v zmysle ust. odvolanie odmietol.

Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. júla 2012 podala matka maloletých detí dovolanie a žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28. augusta 2013 č. k. -364 uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. júla 2012 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením, že matka maloletých detí bola odmietnutím odvolania znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas podaným opravným prostriedkom a preto postupom odvolacieho súdu jej v danom prípade bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle ust. . Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie podľa ust.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania ( ), na ktorom rodičia maloletého navrhli, aby odvolací súd schválil rodičovskú dohodu zvýšení výživného, preto rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil a rodičovskú dohodu schválil.

Predtým, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa, obaja rodičia maloletého na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 navrhli schváliť rodičovskú dohodu o zvýšení výživného v znení, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 25 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa ust. 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného schváli ich dohodu o výške výživného. Dohoda rodičov o výživnom, ktorú súd musí schváliť je síce výrazom vôle rodičov, nemôže však byť v rozpore s príslušnými zákonnými kritériami. Inak ju súd nemôže schváliť a musí rozhodnúť sám. Bolo by to v rozpore kogentným charakterom a celkovou koncepciou úpravy rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Rodičmi maloletých detí prednesená dohoda o zvýšení výživného na nariadenom pojednávaní nebola v rozpore s príslušnými zákonnými kritériami pre určenie výživného. Odvolací súd zistil priemerné zárobky oboch rodičov ich súčasné pomery a tieto sú porovnateľné s predchádzajúcimi pomermi, kedy sa naposledy určovalo výživné. Odvolací súd takisto zisťoval odôvodnené potreby maloletých detí a navrhované zvýšené výživné odzrkadľuje podstatnú zmenu na strane maloletých detí vo zvýšení ich potrieb. Potreby maloletých detí matka preukázala predložením listinných dôkazov výdavkov v škole. Predložená rodičovská dohoda mohla byť teda v zmysle ust. § 65 ods.1 schválená súdom, nebola v rozpore s príslušnými zákonnými kritériami pre určenie výživného ktoré sa spravuje možnosťami, schopnosťami oboch rodičov a potrebami maloletých detí. Takto zvýšené výživné v akom smere rodičia maloletých detí uzavreli dohodu postačuje v súčasnej dobe pre maloleté deti a takisto je zaplatené aj dlžné výživné zo strany otca v súvislosti so zvýšením výživného. Podľa ust. bolo preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a schválená rodičovská dohoda podľa ust. Zákona o rodine. O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa , za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.