Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/43/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 42 268 559, práv. zast.: Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Jelenec, Hlavná č. 126, Jelenec, IČO: 308072, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného.

V podanej žalobe uviedol, že žalovaný je povinnou osobou podľa z. č. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len z. č. ). Žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 27.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Táto e-mailom zaslaná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote ôsmych pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 27.03.2013, t. j. najneskôr do 10.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením z. č. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. S poukazom na citované ustanovenie k doručeniu tohto rozhodnutia preto došlo dňa 13.04.2013. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal žalovanému e-mailom dňa 25.04.2013 odvolanie, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. O tomto odvolaní odvolací orgán nerozhodol. Preto podľa z. č. sa má za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje deň 12.05.2013. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu, čím žalovaný zasiahol aj do práva žalobcu na informácie, zaručeného SR. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čím porušil ustanovenie z. č. Napadnuté rozhodnutie je naviac nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca preto žiadal napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že žalobca nesprávne aplikuje na vzťahy upravené v . Žalobca

nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Právne následky tejto dezinterpretácie právnych predpisov sú: žiadosť nebola doručená v súlade s , nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle Z uvedeného dôvodu žiadal zamietnutie žaloby.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal postup ako aj žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žalobu je treba zamietnuť. V súlade s ustanovením , súd rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákone stanovenej lehote vopred na úradnej tabuli súdu.

Rozsudok bol vyhlásený dňa 01.04.2014.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , pri rozhodnutí správneho orgánu v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zaslal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie a to e-mailom zo dňa 27.03.2013, pričom žalovaný na túto žiadosť nereagoval, čím vydal fiktívne rozhodnutie. Podobne žalobca postupoval aj pri podávaní odvolania proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré mal podávať e- mailom dňa 25.04.2013.

Žalovaný naopak tvrdil, že nevie čo bolo obsahom e-mailových podaní žalobcu, nakoľko nemal technické prostriedky na oboznámenie sa s obsahom predmetného elektronického podania.

v ustanovení zveruje rozhodovanie podľa obecným úradom, ktorý v tomto prípade koná za obec ako jej výkonný orgán ( ).

V prípade odvolania podaného voči rozhodnutiu obecného úradu (aj fiktívnemu) je odvolacím orgánom v zmysle starosta obce (primátor).

V tejto časti konania je preto starosta obce správny orgán ( ) rozhodujúci o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Starosta obce je teda správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.

Vychádzajúc z obsahu citovaných ustanovení je potrebné prijať záver, že ak by aj súd pripustil, že žalobca (táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, nakoľko administratívny spis žalovaný z pochopiteľných dôvodov neeviduje, a žalobca nepreukázal, či bola obsahom jeho e-mailového podania zo dňa 27.03.2013 žiadosť o poskytnutie ním tvrdenej informácie), je potrebné uviesť, že žaloba nesmerovala proti správnemu orgánu (starostovi obce), ktorý mal rozhodovať v poslednom stupni a teda žaloba smerovala voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný. Napokon, aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. , na ktoré sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva (str. 6 žaloby), vyplýva, že žalovaným v tomto konaní bol primátor mesta Skalica Ing. Q. C..

V tejto súvislosti súd dodáva, že bolo na žalobcovi, koho za žalovaného označí, ale z ustanovenia jednoznačne vyplýva, kto rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam obecných úradov v zmysle citovaného zákona a teda zákon kogentne stanovuje a špecifikuje starostu obce ako správny orgán, ktorý v predmetnej veci rozhoduje v poslednom stupni a teda mal byť v zmysle ustanovenia aj žalovaný.

Zo žiadnych ustanovení nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Nebolo by to poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je oprávnený ani povinný poskytnúť (R č. 38/1994).

Keďže žalobca za žalovaného označil subjekt, ktorý o odvolaní nerozhodoval, a nie je povinnosťou súdu za žalobcu dohľadávať správny orgán, ktorý vo veci mal konať, súd žalobu z dôvodu absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného zamietol.

Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu podľa nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.