Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Obec Zálesie so sídlom Zálesie č. 19, 059 05 Zálesie, IČO 00 696 315, právne zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad proti žalovanému U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XX, XXX XX N., štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému JUDr. Karolom Prochotským, advokátom so sídlom Lesná č. 376, 065 03 Podolinec, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti z 27.04.2012, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že odstúpenie od Zmluvy o prevode nehnuteľnosti doručené žalobcovi 15.11.2012 s jeho doplnením zo 17.01.2013, j e n e p l a t n é .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 421,37 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou 01.03.2013 domáhal určenia neplatnosti odstúpenia prevodcu od Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti z 27.04.2012.

V dôvodoch uviedol, že na Okresnom súde Kežmarok bolo vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe, súp. č. 16, k.ú. N., postavenej na pozemku registra "C", parc. č. XXX/X, k.ú. N. a pozemku registra "C", parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, k.ú. N.. Účastníkom tohto konania boli účastníci uvedení v záhlaví v totožnom procesnom postavení ako v tomto konaní.

Na pojednávaní v uvedenej právnej veci 23.04.2012, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, predložil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh Zmluvy o prevode nehnuteľností s osvedčeným podpisom žalovaného, zapísanej v k.ú. vedenej Správou katastra Kežmarok, pre obec Zálesie, k.ú. N., na LV č. XXX - stavby súp. č. 16 postavenej na pozemku CKN, parc. č. XXX/X v troch vyhotoveniach s tým, aby vec bola prejednaná v obci a aby bolo zaujaté stanovisko k tejto zmluve zo strany obce. V zápisnici sa konštatuje, že žalovaný žiada súd o poskytnutie 30-dňovej lehoty na mimosúdne vysporiadanie veci. Žalobca s týmto procesným návrhom v záujme vysporiadania situácie a riadnej a skorej úpravy právnych vzťahov súhlasil.

Uvedená zmluva predložená samotným žalovaným bola žalobcom podpísaná 27.04.2012. Podaním z 20.06.2012 na základe mimosúdnej dohody účastníkov vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, súd

konanie uznesením č. k. -85 zo 16.08.2012 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.09.2012.

Žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného Katastra nehnuteľností, avšak 15.11.2012 po tom, čo uznesenie súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť, podal žalovaný návrh na zastavenie konania o vklad, nakoľko odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené aj žalobcovi 15.11.2012 v znení "Týmto podaním s okamžitou platnosťou oznamujem, že od zmluvy uzavretej 27.04.2012 medzi mnou a obecným úradom odstupujem".

V dôvodoch žaloby žalobca v ďalšom dôvodil, že toto podanie žalovaného nebolo datované, neobsahovalo žiaden zákonný dôvod, pre ktorý sa žalovaný rozhodol od uvedenej zmluvy odstúpiť.

Žalobca v dôvodoch žaloby v ďalšom uviedol, že prvou výzvou z 11.12.2012 vyzval príslušný správny orgán žalovaného na predloženie originálu alebo úradne overenej fotokópie listiny preukazujúcej zastavenie súdneho konania, predloženie oznámenia o odstúpení od zmluvy adresovanej žalobcovi a na predloženie dokladu, z ktorého by bolo zrejmé, že oznámenie bolo žalobcovi riadne doručené. Po tom, čo žalovaný uvedené listiny doručil, správny orgán mal podľa názoru žalobcu pokračovať v konaní, keďže podľa § 31b písm. b) Katastrálneho zákona príslušná správa katastra skúma len, či bolo odstúpenie doručené do dispozície druhej zmluvnej strany a či dôvod odstúpenia pripúšťa zákon.

Žalobca v ďalšom dôvodil, že odstúpenie od zmluvy vo vyššie citovanom znení žiaden zákonný dôvod odstúpenia neobsahuje a správny orgán tak mal riadne pokračovať v konaní o povolenie vkladu.

Napriek svojim zákonným povinnostiam však správny orgán žalovaného opätovne výzvou zo 17.12.2012 vyzval na doplnenie svojich podaní a uviedol okrem iného, že má predložiť nové oznámenie o odstúpení, kde odporca uvedie aj zákonný dôvod, pričom v tejto výzve mu správny orgán sám aj ponúkol možnosti s uvedením paragrafov, ktoré odstúpenie od zmluvy upravujú (" ... napr. podľa ...").

Až na základe niekoľkonásobných výziev správneho orgánu žalovaný listom zo 17.01.2013 doručeným žalobcovi 22.01.2013 uviedol, že odstúpenie "dopĺňa o kvalifikovaný právny dôvod, a to podľa ustanovenia ".

Podľa žalobcu vyššie citované ustanovenie upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy zo zákonného dôvodu, ktorým by v tomto prípade mala byť tieseň, to znamená, že vôľa konajúceho subjektu bola vytvorená nie slobodne ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku. Druhou podmienkou účinného odstúpenia od zmluvy v tomto prípade je podľa žalobcu skutočnosť, že účastník, ktorý sa odstúpenia dovoláva tak urobil za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa žalobcu stav tiesne aj danosť nevýhodných podmienok je potrebné skúmať ohľadom na špecifiká konkrétneho prípadu. V prípade účastníkov konania bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, v ktorej sa v článku III. bod 1 konštatuje nasledovné: "Zmluvné strany sa dohodli na bezodplatnom prevode Predmetu zmluvy na nadobúdateľa z dôvodu, že evidenčný stav v katastri nehnuteľností je v rozpore so skutočnosťou, lebo podľa vyhlásenia Nadobúdateľa, je výlučným vlastníkom stavby súp. č. 16 nadobúdateľ a touto zmluvou účastníci zosúlaďujú len skutočný stav s evidenčným stavom katastra a z dôvodu, že vlastníctvo k stavbe súp. č. 16 bolo v minulosti dotknuté viacerými právnymi zmenami, nie je možné uvedený rozpor odstrániť inak, len uzavretím tejto zmluvy a jej vkladom do katastra."

V dôvodoch žaloby žalobca zdôraznil, že vyššie špecifikovanú zmluvu aj podpísanú a s osvedčeným podpisom priniesol samotný žalovaný so svojím právnym zástupcom na pojednávanie Okresného súdu Kežmarok 23.04.2012, preto možno dedukovať, že po konzultáciách so svojím právnym zástupcom túto aj pripravil, resp. sa na jej príprave podieľal a s jej obsahom sa plne stotožnil.

V ďalšom uviedol, že rovnako tým, že ju pred pojednávaním 20.04.2012 bez akejkoľvek ingerencie ďalších subjektov podpísal, osvedčil a vyhlásil, že jej obsahu porozumel, táto vyjadrovala jeho slobodnú a vážnu vôľu zbavenú akéhokoľvek omylu, jeho zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená a rovnako mu neboli známe akékoľvek okolnosti, ktoré by robili zmluvu neplatnou.

Naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca odôvodnil tým, že existuje reálny rozpor medzi stavom právnym a skutočným (t.j. vzniknutým na základe platného právneho úkonu oboch účastníkov, a to Zmluvou o prevode nehnuteľností) a stavom, aký je v súčasnosti uvedený v evidencii nehnuteľností príslušnej Správy katastra. A jeho vlastnícke právo by bez určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného bolo ohrozené, stalo sa neistým a rozhodnutie súdu o tejto určovacej žalobe vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoj preventívny charakter a cieľ.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní 02.04.2014 uviedol, že nemá námietky, aby bolo žalobnému návrhu za takto panujúceho stavu vyhovené, avšak pokiaľ ide o trovy konania, navrhol, aby súd tieto nepriznal, keďže je tu prejav uznania zo strany žalovaného.

Skutkový stav opísaný v žalobe vyplýva i zo Zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi účastníkmi konania 27.04.2012, odstúpenia žalovaného od zmluvy (nedatovaného na č.l. 11 spisu), z výzvy Správy katastra Kežmarok adresovanej žalovanému 11.12.2012, z výzvy Správy katastra Kežmarok adresovanej žalovanému 17.12.2012, z Doplnenia odstúpenia od zmluvy uskutočnené žalovaným 17.01.2013 a adresované žalobcovi ako aj z výzvy Správy katastra Kežmarok adresovanej žalobcovi 28.01.2013 (č.l. 15 spisového materiálu).

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe neboli medzi účastníkmi sporné. Naopak žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uznal, že žaloba bola podaná dôvodne, aj čo do jej právneho posúdenia.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Vôľa konajúcej osoby je vadná i vtedy, ak jej slobodnú tvorbu vylúčila tieseň (tieseň podľa ustanovenia § 49 možno vo vzťahu k § 37 kvalifikovať ako špeciálnu vadu vôle).

Uvedenou právnou úpravou sleduje ustanovenie § 49 cieľ dosiahnuť v zmluvných vzťahoch inak ovládaných zásadou zmluvnej voľnosti potrebnú vyrovnávaciu spravodlivosť.

Zákon sám pojem tieseň nevymedzuje. Za tieseň je potrebné podľa zhodného výkladu právnej teórie i rozhodovacej praxe súdov považovať sociálny a najmä hospodársky ale i psychický stav osoby, ktorý na ňu - objektívne posudzované - dolieha tak závažným spôsobom, že táto osoba bez slobodného vytvárania svojej vôle (nie však v dôsledku typického donútenia či bezprávnej vyhrážky tak, ako to predpokladá ustanovenie ) uzavrie zmluvu, ktorá jej zrejme pôsobí ujmu a ktorú by preto za normálnych okolností ako neprospešnú vôbec neuzavrela. Možno tak uzavrieť, že tieseň je určitý reálne existujúci objektívny stav, ktorý sa stal u konajúceho dôvodom k jeho neslobodnému prejavu vôle. Pre stav tiesne nie je rozhodné, ako vznikol. Zmeny, ktoré nastali až po uzavretí zmluvy, nie sú z hľadiska aplikácie už relevantné.

Tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy výlučne za ďalšieho predpokladu, že zmluva bola zároveň uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach možno hovoriť výlučne tam, kde sa jedná - opäť objektívne posudzované - o zjavný nepomer vzájomne poskytnutých plnení, resp. o očividnú nevýhodnosť ďalších podmienok, atď. Je v tejto súvislosti preto potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že pri posúdení, či šlo o tieseň ako i o existenciu nápadne nevýhodných podmienok, je potrebné vždy posudzovať s prihliadnutím k všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu.

Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, unesenie bremena tvrdenia i dôkazného bremena ohľadne tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, spočíva na tom, kto tieto dve skutočnosti tvrdí.

Keďže v konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadne existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia Úspešnému žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania vo výške 99, z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 421,37 eur pozostávajúcej z odmeny vo výške 303,95, režijného paušálu vo výške 38,31 eur, z náhrady za stratu času právneho zástupcu žalobcu v celkovej výške 53,60 eur a z náhrady cestovného v celkovej výške 25,51 eur.

Odmena právneho zástupcu žalobcu pri základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, bola priznaná za tieto úkony právnej služby:

1. 12.02.2013: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 60,07 eur;

2. 01.03.2013: podanie na súd vo veci samej - podanie žalobného návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky vo výške 60,07 eur;

3. 18.07.2013: podanie na súd vo veci samej - písomné vyjadrenie k stanovisku žalovaného na základe písomnej výzvy súdu podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky vo výške 60,07 eur;

4. 14.02.2014: účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky vo výške 61,87 eur;

5. 02.04.2014: účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky vo výške 61,87 eur.

K uvedeným úkonom právnej služby súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu za režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a to za tri úkony právnej služby v roku 2011, každý á 7,41 eur, t.j. 22,23 eur a dva úkony právnej služby v roku 2014, každý á 7,81 eur, t.j. 16,08 eur.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky a to za cestu na pojednávanie 14.02.2014 na trase Poprad - Kežmarok - Poprad v rozsahu 2 x polhodina á 13,40 eur a za cestu na pojednávanie 02.04.2014 na trase Poprad - Kežmarok

- Poprad v rozsahu 2 x polhodina á 13,40 eur.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu za cestovné jeho právneho zástupcu podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. podľa predloženého vyúčtovania právneho zástupcu v celkovej výške 25,51 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).