Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-603-2013.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/603/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v konaní právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615 proti odporkyni K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. A., T. XX, o zaplatenie 530,81 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/45/2013-48 zo dňa 6. 6. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol, a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 399,65 Eur, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 530,81 EUR s príslušenstvom. Konštatoval, že uzavrel s odporkyňou ako dlžníčkou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej zmluvy bola odporkyňou postupne vyčerpaná suma vo výške 2.030,58 EUR. Keďže si odporkyňa svoje povinnosti zo zmluvy o revolvingovom úvere riadne neplnila, keď navrhovateľovi zaplatila len sumu 1.630,93 EUR, navrhovateľ poskytnutý revolvingový úver zosplatnil ku dňu 27. 9. 2011. Žalovaná suma predstavuje nesplatenú časť úveru vo výške 399,65 EUR a dohodnutý úrok z úveru vo výške 131,16 EUR.
Okresný súd návrh navrhovateľa považoval len za čiastočne dôvodný. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Predmetná zmluva je uzavretá platne, avšak keďže neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako uvedená zmluva neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, výške úroku z omeškania a dohodu o zmluvnej pokute. Z dôvodu absencie dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov, okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi len doposiaľ nesplatenú istinu poskytnutého revolvingového úveru vo výške 399,65 EUR a vo zvyšku (uplatňovaný úrok z úveru vo výške 131,16 EUR) návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol napadnutý rozsudok v odvolaním
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 20. 4. 2004 uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej poskytol odporkyni revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 30.000 Sk s pravidelnou mesačnou splátkou výške 1.200 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, ktoré v originálnom dokumente začínajú na rubovej strane zmluvy a pokračujú na ďalšom liste, pevne spojenom so zmluvou, teda tvoria so zmluvou jeden dokument. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je úverová zmluva takzvaným absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, a ďalej na § 273 ods. 1 ObZ, z ktorého vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Z platnej právnej úpravy teda vyplýva, že k zmluve priložené všeobecné obchodné podmienky tvoria so zmluvou jeden celok a preto nemôžu byť materiálne ani formálne oddeľované od zmluvy. Uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, ktoré v čase uzatvorenia mala spĺňať, a to s poukazom na § 4 ods. 2 až 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov. V tejto súvislosti však zdôraznil, že ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyslovene počíta s možnosťou, že ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmluve nebude možné určiť, pričom pre tieto prípady stanovil povinnosť dodávateľa informovať spotrebiteľa o úverovom limite, nákladoch spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru, spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“), a tiež o podmienkach zmeny a ukončenia príslušnej úverovej zmluvy. Jedným z prípadov, kedy nie je možné jednoznačne určiť RPMN je prípad revolvingového úveru, nakoľko úver sa v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporkyne, a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet RPMN. S poukazom na uvedené mal odvolateľ za to, že v danom prípade si uplatnil výnimku z povinnosti uvádzať údaj o RPMN v zmluve dôvodne. Odporkyni však boli poskytnuté všetky údaje v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zákon stanovuje pre prípad, ak nie je možné určiť RPMN, keď o úverovom limite bola odporkyňa informovaná na prednej strane zmluvy a prostredníctvom výpisov z príslušného úverového účtu, ktoré jej boli zasielané vždy jeden krát mesačne, odporkyňa bola tiež informovaná o výške úrokovej sadzby ako aj o ostatných poplatkoch spojených s poskytnutím úveru, taktiež o spôsobe výpočtu RPMN prostredníctvom príručky pre držiteľa úverovej karty, ktorú obdržala pred podpisom zmluvy. O podmienkach zmeny a ukončenia úverovej zmluvy bola odporkyňa informovaná na základe úverových podmienok. Uzavrel, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená platne, spĺňa všetky náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho je nárok navrhovateľa na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami dôvodný.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol, a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (výrok, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch).
Podľa § 3 ods. 6 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia 530,81 EUR spolu s náhradou trov konania s tým, že suma 530,81 EUR pozostáva z nesplatenej istiny revolvingového úveru vo výške 399,65 EUR a zo sumy 131,16 EUR ako zmluvného úroku z istiny. Okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel len pokiaľ sa jedná o nesplatenú istinu z úveru vo výške 399,65 EUR. V zmluvnom úroku vo výške 131,16 EUR návrh navrhovateľa za dôvodný nepovažoval, keď vyslovil, že zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania, neobsahuje údaj o RPMN, čo s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch znamená, že revolvingový úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. S uvedeným záverom okresného súdu sa však odvolací súd stotožniť nemohol, a to z nasledovných dôvodov:
Ako už bolo uvedené vyššie, dňa 20. 4. 2004 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorej režim dopadá i právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené konštatovanie nebolo medzi účastníkmi konania sporné a plne zodpovedá i obsahu spisu. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citovaný zákon však myslí aj na situácie, keď ročnú percentuálnu mieru nákladov nemožno určiť. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta tohto zákona tak platí, že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Ide (mimo iného) o prípady revolvingových úverov, ktoré sú typické tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Tým sa neustále menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Za tejto situácie možno konštatovať, že so samotnou absenciou údaja o RPMN v zmluve o revolvingovom úvere, nemožno spájať žiadne právne následky, tak ako to urobil okresný súd. Práve naopak, po zistení, že v prejednávanom prípade bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver, bolo povinnosťou okresného súdu skúmať, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje, alebo neobsahuje náležitosti predpokladané v § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ tak okresný súd neučinil a návrh navrhovateľa v prevyšujúcom rozsahu zamietol len pre absenciu dojednania o RPMN, vec nesprávne právne poúdil a navyše nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ak mal za to, že v prípade revolvingového úveru možno určiť RPMN, potom mal v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, na základe akých skutočností a úvah k tomu dospel. (Prípadne, z akého dôvodu neprijal argumentáciu navrhovateľa).
Pokiaľ sa jedná o samotné náležitosti zmluvy predpokladané v § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na tomto mieste je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že s poukazom na § 273 ods. 1 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Súčasne je však nevyhnutné dodať, že pokiaľ navrhovateľ ohľadne splnenia týchto náležitostí poukazuje aj na „príručku pre držiteľa“, v ktorej majú byť obsiahnuté informácie o výške úrokovej sadzby a ostatných poplatkoch spojených s poskytnutím úveru, ako aj o spôsobe výpočtu RPMN, bude úlohou navrhovateľa v ďalšom konaní preukázať, že odporkyni bol obsah „príručky pre držiteľa“ známy už v čase uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere alebo bola táto „príručka“ k návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere priložená. Nemožno totiž opomínať, že v zmysle už citovaného ust. § 273 ods. 1 ObZ možno síce časť obsahu zmluvy určiť aj s odkazom na iné obchodné podmienky ako sú všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, avšak len za predpokladu, že tieto iné obchodné podmienky sú buď stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo sú k návrhu na uzavretie zmluvy priložené. Z obsahu spisu pritom síce vyplýva, že navrhovateľ predložil okresnému súdu „príručku pre držiteľa“, z uvedeného dokumentu však doposiaľ nemožno vyvodiť, že by obsah uvedeného listinného dôkazu bol odporkyni známy pri uzatváraní zmluvy, resp., že by bol priložený k návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše možnosť, že by uvedený listinný dôkaz mohol byť priložený k návrhu na uzavretie zmluvy je spochybnená ust. § 1 tretej hlavy Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., kde je stanovené, že „klient sa uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere dohodol so spoločnosťou na tom, že spoločnosť poskytne klientovi revolvingový úver, vydá a zašle úverovú kartu špecifikovanú v hlavách 5 a 6 týchto úverových podmienok spolu s príručkou.“ Podľa citovaného dojednania tak malo dôjsť k zaslaniu „príručky pre držiteľa“ odporkyni až po uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere.
Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (výrok rozsudku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Úlohou okresného súdu bude skúmať, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje, alebo neobsahuje náležitosti predpokladané v § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne rozhodnúť vo veci v súlade so zákonom.
V novom rozhodnutí rozhodne okresných súd o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.