Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2P/38/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, dcéru J. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., K. XX, toho času bytom K., H. XX a X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. X, právne zastúpeného JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Spojová 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného a novú úpravu styku s maloletým, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu matky o novú úpravu styku z a s t a v u j e.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu a m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. -13 zo dňa 15.5.2003, vo výroku o výživnom na maloleté dieťa tak, že s účinnosťou od 1.4.2014 sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

odôvodnenie:

Matka maloletého svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2014 žiadala, aby súd svojím rozhodnutím zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným na sumu 130,-Eur mesačne. Zároveň žiadala nanovo upraviť styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom v návrhu na začatie konania. Svoj návrh vo veci samej odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na maloletého upravené v roku 2003, odkedy náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. V súčasnosti má maloletý 11 rokov, je žiakom piateho ročníka základnej školy, za 10 rokov od poslednej úpravy výživného podstatne vzrástli náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, školské, zdravotné, hygienické a ostatné potreby. Doposiaľ upravená výška výživného (33,30 Eur mesačne) postačuje len na týždenné stravovanie maloletého. Matka uviedla, že od septembra 2010 býva spolu s maloletým v rodinnom dome u svojho priateľa, kde má maloletý vlastnú izbu, maloletý do školy dochádza hromadnou dopravou. Matka poukázala na skutočnosť že v lete 2010 ostala nezamestnaná o výške príjmu v hmotnej núdzi 220,- Eur mesačne, od augusta 2012 poberala dávku vo výške 140,- Eur mesačne.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení súhlasil so zvýšením výživného na sumu 50,- Eur mesačne; poukázal pritom na svoj príjem a zdôraznil, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého požadovaným výživným vo výške 130,- Eur mesačne, aj keď si je vedomý, že výdavky na výživu maloletého od poslednej úpravy výživného stúpli. Zdôraznil, že je aj na matke maloletého, aby sa zlepšila životná úroveň maloletého tým, že sa zamestná a bude mať stály príjem, pričom od roku 2010 je trvalo nezamestnaná. On sám je zamestnaný s príjmom 318,74 Eur mesačne v čistom, sám má mesačné náklady spojené s bývaním, stravovaním a ďalšími bežnými potrebami. Pokiaľ to bolo možné, na potreby maloletého prispieval aj nad rámec súdom upraveného výživného. Pokiaľ ide o úpravu styku

otec maloletého poukázal na to, že v súčasnosti sa s maloletým stretáva nad rámec súdnej úpravy styku, maloletý u neho ostáva už v piatok po vyučovaní a v pondelok ráno odchádza od neho do školy. Posledné prázdniny bol maloletý u otca takmer celé dva mesiace. Matkin návrh na novú úpravu styku navrhol zamietnuť.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že považuje návrh na zvýšenie výživného za opodstatnený, výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Rovnako ponechal na úvahe súdu aj otázku úpravy styku, nakoľko rodičia sa k úprave styku v rámci sociálneho zisťovania nedokázali relevantne vyjadriť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.4.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise. Vykonaným dokazovaním súd zistil podmienky pre schválenie rodičovskej dohody vo vzťahu k výške výživného. Vo vzťahu k novej úprave styku matka maloletého zobrala návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Matka maloletého pri uzatváraní rodičovskej dohody uviedla, že sama navrhovanú výšku výživného 130,- Eur mesačne považovala za nereálnu, pozná príjem otca a vie, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 130,- Eur mesačne. Dohodnutá výška výživného zodpovedá potrebám maloletého. Otec pri uzatváraní rodičovskej dohody zdôraznil výšku svojho súčasného príjmu, ktorá mu neumožňuje prispievať na výživu maloletého vyšším ako dohodnutým výživným; napriek tomuto na výživu maloletého prispieval aj nad rámec doposiaľ určeného výživného. Vo vzťahu k novej úprave styku matka zdôraznila, že chcela predovšetkým vyriešiť problematické stretávanie otca s maloletým počas letných prázdnin, aby bolo stanovené, koľko bude maloletý u otca a koľko u nej. Na pojednávaní sa ale dohodli, že vždy, každoročne do 15.6. sa s otcom na rozsahu styku s maloletým počas letných prázdnin dohodnú.

Kolízny opatrovník odporučil vo vzťahu k výške výživného rodičovskú dohodu schváliť; vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na novú úpravu styku nemal námietky.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. -13 zo dňa 15.5.2003 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec maloletého zaviazal s účinnosťou od narodenia maloletého prispievať na výživu maloletého sumou 33,19 Eur (1.000,-Sk) mesačne. Otec maloletého v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom pracoval ako predavač v MINORI MUSIC SHOP o výške čistého mesačného príjmu 232,57 Eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 12.6.2003.

Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. -30 zo dňa 16.3.2004 upravil styk otca s maloletým; rozsudok sa stal právoplatným dňa 4.5.2004.

Matka maloletého je od 1.10.2013 zamestnancom obchodnej spoločnosti STK Brezno s.r.o. o výške mesačného príjmu 420,- Eur v hrubom; poberá prídavok na maloleté dieťa.

Otec maloletého bol do 31.3.2013 zamestnancom obchodnej spoločnosti KIKA Nábytok Slovensko s.r.o. o výške čistého mesačného príjmu 380,81 Eur, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou podanou otcom maloletého z dôvodu lepšej pracovnej príležitosti. V súčasnosti je od 1.4.2014 zamestnancom obchodnej spoločnosti Bis Audio s.r.o. o výške čistého mesačného príjmu 346,29 Eur mesačne.

Podľa -3 , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní odo dňa späťvzatia návrhu.

Matka maloletého v časti navrhovanej novej úpravy styku zobrala na pojednávaní návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu a návrh na zastavenie konania v časti úpravy styku a v nadväznosti na prejavenú vôľu matky nekonať o tejto časti podaného návrhu, postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením a konanie v späťvzatej časti zastavil. Aj keď vo vzťahu k úprave styku, najmä k úprave styku počas letných prázdnin trvajú medzi rodičmi určité nezrovnalosti, rodičia na pojednávaní vyjadrili ochotu dohodnúť sa a problémy prekonať. Ich dohoda vo vzťahu k úprave styku v súvislosti s doposiaľ upraveným rozsahom styku bude viac na prospech maloletého dieťaťa ako prípadný striktný zásah do rozsahu styku otca s maloletým rozhodnutím súdu. Preto súd dospel po čiastočnom späťvzatí k názoru, že niet dôvod na pokračovanie v konaní o úpravu styku ex offo.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods.1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vo vzťahu k zvýšeniu výživného dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre schválenie rodičovskej dohody, ktorá nie je v rozpore so zákonom a zákon neobchádza a je na prospech maloletého dieťaťa.

Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

V zmysle vyššie uvedeného súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého dieťaťa, minimálne v tom rozsahu, že maloletý je od poslednej úpravy výživného o desať rokov starší, medzičasom sa nielenže stal žiakom základnej školy ale v súčasnosti je žiakom jej piateho ročníka. So zmenou pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka mesačne má a ktoré súvisia so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, zabezpečovaním jej výživy, školských a mimoškolských aktivít. Zmena pomerov je v súčasnosti predovšetkým preukázaná zvýšenými nákladmi súvisiacimi so štúdiom na základnej škole, bežnými potrebami týkajúcimi sa stravovania maloletého, jeho dochádzaním do školy z miesta bydliska a jeho školskými a mimoškolskými aktivitami. Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej výške nepostačuje. Uzavretím rodičovskej dohody rodičia maloletého preukázali, že nová výška výživného bude akceptovať zákonné predpoklady a teda že bude v súlade v odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, ktoré potreby maloletého v danom prípade budú limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca. Otec uzavretím rodičovskej dohody preukázal, že dohodnutá výška výživného nebude pre neho predstavovať neprimerané finančné riziko.

Za takto uvedeného skutkového stavu súd rodičovskú dohodu o výške výživného schválil.

Podľa , rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Právo podať odvolanie n e m a j ú účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.