Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti X. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky F. Z., bytom v V., X. N. X a otca E. B., bytom v V., W. XX, v konaní o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom takto

rozhodol:

Súd zveruje maloleté deti X. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. B., nar. XX.X.XXXX sumou 130,- eur mesačne a na výživu maloletého F. B., nar. XX.X.XXXX sumou 130,- eur, od 13.12.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 13.12.2013 do 31.3.2014 k maloletej X. vo výške 469,67 eur a k maloletému F. vo výške 469,-67 eur súd povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur na každé maloleté dieťa, t.j. spolu 80,- eur, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2014 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Uznesením okresného súdu Bratislava II č.k. -37 zo dňa 2.10.2013 bolo začaté konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, podaného na súd dňa 13.12.2013. Tým istým

rozhodnutím bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej X. B. sumou 60,- eur mesačne a na výživu maloletého F. B., sumou 60,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom január 2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, s príjmom matky, príjmom otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.

Maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

Maloletá X. navštevuje materskú školu, za stravu v škole matka uhrádza 30,- eur mesačne , za angličtinu 10,- eur mesačne, za tanečnú 30,- eur mesačne, školné 20,50 eur mesačne, ZRPŠ 80,- eur ročne. Ďalšie náklady X.E. sú bežné a to oblečenie a strava. Čo sa týka nákladov na F., matka uviedla, že na noc používa plienky, ostatné náklady má ako deti v jeho veku. F. navštevuje materskú školu, za stravu v škole matka uhrádza 30,- eur mesačne , školné 20,50 eur mesačne, ZRPŠ 80,- eur ročne.

Matka je rozvedená. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k P. Z., na jej výživu prispieva jej biologicky otec sumou 120,- eur mesačne. Bývalý manžel jej pomáha, kupuje im oblečenie. Matka zatiaľ býva v byte, ktorý bol pridelený jej bývalému manželovi, tam neuhrádza nájomné, lebo nemá z čoho. Výživné žiadala určiť spätne a to 3 roky od začiatku konania. Návrh nepodala preto, lebo otec stále hovoril, že teraz je potrebné si zabezpečiť bývanie, pomáhali im rodičia, živili ich. V práci dala výpoveď kvôli tomu, aby dostala odstupné, pretože potrebovala zaplatiť exekúcie. Zobrala si úver 5.000,- eur, ktorý dala otcovi na dom. Tvrdil, že stavia pre nich dom, peniaze mu dali aj švagriná aj matkini rodičia. Zobrala si ďalšie úvery, ktoré dala otcovi v hotovosti, takže na to nemá žiadny doklad. Teraz spláca úvery mesačne splátkou vo výške 500,- eur, na splátku ide celá materská s rodinnými prídavkami, ešte aj výživné od prvého manžela. Matka poukazovala na to, že otec pracoval v Rakúsku, pracovný pomer ukončil, pričom firma naďalej existuje a vypláca mzdy. Tú informáciu má od známeho, ktorý tam naďalej pracuje a poberá mzdu. Týmto chcela poukázať na to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, pracovať sa mu nechce. Má veľa pracovných príležitostí.

Otec súhlasil s výživným , ktoré bolo určené v predbežnom opatrení ( na každé dieťa 60,- eur), s odôvodnením, že viac platiť nemôže. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k R. B., nar. XXXX vo výške 40,- eur mesačne, O. B., nar. XXXX a M. B., nar. XXXX, spolu k nim vo výške 230,- eur mesačne, k E. B., nar. XXXX, ktorý pochádza z manželstva, ktoré sa podľa vyjadrenia otca rozvádza, dohodli sa s manželkou na sume 60,- eur, k R. B., nar. XXXX vo výške 100,- eur, išlo o schválenie rodičovskej dohody súdnym rozhodnutím. V čase keď dohodu uzatváral ( december 2013) si myslel , že to bude možné, aby platil takúto sumu. Vlastní motorové vozidlo zn. BMW r. v. 1996, ktoré kúpil v novembri 2013 za sumu 500,- eur. Je ženatý, býva s manželkou L. B., na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Manželka dosahuje príjem 500- 600,- eur. Otec je nezamestnaný už asi 4 roky, predtým robil na lodi, kde dosahoval príjem 420,- eur. Predtým pracoval 14 rokov ako policajt, výsluhový dôchodok nepoberá. Minulý rok účinkoval v seriáli Deň a noc, nevie presne koľko som za to dostával, niekedy to bolo 800 eur, niekedy 1.000,- eur, neskôr pripustil, že v čase, keď natáčal, mal príjem cca 1.000,- eur mesačne. Čo sa týka pracovného miesta v Rakúsku, tam pracoval 2 týždne, skončil preto, lebo išiel pilotný projekt k jednému seriálu. Má ukončené vzdelanie - strojník pre lodnú dopravu. Aktuálne má nejakú prácu načierno ale nie je to stály príjem.

Vo februári 2014 vložil otec na účet matky 400,- eur, povedal jej, aby s tým naložila ako uzná za vhodné. Matka tuto sumu použila na splatenie úveru.

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 14.3.20012 zo spoločnosťou Y. E. M.-M. T. mal otec dohodnutú mzdu vo výške 1.200,- eur netto.

Kolízny opatrovník navrhol výživné vo výške 160,- eur na maloletú X. a 120,- eur na maloletého F.na s odôvodnením, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletých detí do starostlivosti matky súd vychádzal z útleho veku maloletých detí a z tej skutočnosti, že deti sú v starostlivosti matky, otec o ne neprejavuje záujem.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca, pričom vychádzal z príjmov otca aké v minulosti dosahoval, resp. mohol dosiahnuť a to z príjmu v spoločnosti Y. E. M.-M. T. t.j. 1200 eur, nakoľko otec odôvodnenosť ukončenia pracovného pomeru v tejto spoločnosti nepreukázal a tento krok súd vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca a to aj po zohľadnení jeho vyživovacích povinností (7). Medzi práva otca patrí aj právo na reprodukciu t.j. právo rozhodovať slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí, toto právo je však potrebné realizovať so zreteľom na povinnosť živiť svojich potomkov. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka nepreukázala výdavky maloletých detí vo výške, ktorá by odôvodňovala výživné požadované matkou. Výživné slúži pre potreby maloletých detí nie na kompenzáciu výdavkov, ktoré matke vznikli v dôsledku toho, že otcovi bezmedzne dôverovala. Vyživovaciu povinnosť k deťom má i matka a pokiaľ si ju bude plniť vzhľadom na jej osobnú starostlivosť čo i len jednou tretinou z výživného určeného otcovi, bude mať každé z maloletých detí na výživu spolu s prídavkom na dieťa cca 196,- eur mesačne, čo je dvojnásobok

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výživné súd určil k obidvom deťom v rovnakej výške, nakoľko ide o deti s obdobnými potrebami obidve navštevujú materskú školu.

Výživné súd určil od podania návrhu na predbežné opatrenie, nakoľko matka nepreukázala dôvody na spätne priznanie vyživovacej povinnosti. Po vykonaní dokazovania mal súd za preukázané, že nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorého existencia je potrebná na to, aby mohol priznať výživné za uplynulé obdobie. Cieľom naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd preto vykonal dokazovanie, ktoré malo preukázať existenciu resp. neexistenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa. Matka ako daný dôvod uvádzala tú skutočnosť, že otec je zdôrazňoval, že je potreba zabezpečiť bývanie, že všetko ide do bývania. Tento argument neobstojí, nebola to prekážka objektívnej povahy, ide o vyslovene subjektívny postoj matky, značne nepochopiteľný, vzhľadom k tomu, že od roku 2010 nežili v spoločnej domácnosti, otec sa sporadicky vracal a za toto na výživu neprispel.

Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 13.12.2013 do 31.3.2014 ( 3 mesiace + alikvótna časť za mesiac december t.j. 19 dní ) a dosahuje u každého z maloletých detí výšku 469,67 eur ( 3 mesiace x 130,- eur = 390,- eur + alikvótna časť za mesiac december 79,67 ).

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.