Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO 35 848 863, zastúpeného JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 60, proti žalovanej S. X., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom ul. Y. I., W. v O. nad I., o zaplatenie 1.225,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2011, č. k. -73, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2011, č. k. -73, bolo rozhodnuté nasledovne:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 297,32 Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 0,14 Eur od 03.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 01.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 Eur od 03.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 237,41 Eur od 02.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 01.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 17,84 Eur od 02.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 0,10 Eur od 05.12.2007 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 50 Eur pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu neuhradených faktúr, ako aj k zaplateniu zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že žalovaná uzavrela zmluvu o pripojení, v dôsledku čoho využívala telefónne služby žalobcu. Na základe dodatku k tejto zmluve sa zaviazala uhradiť žalobcovi pokutu, ak si nebude plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalovaná doznala uzavretie dvoch zmlúv o pripojení a na ich základe začala využívať služby súvisiace s telefónom. Doznala, že jej vznikol nejaký dlh, ale nevedela sa vyjadriť v akej výške, pretože neprebrala faktúry na adrese, kde pôvodne bývala. Súhlasila s tým, že zaplatí dlh za pretelefonované účty, ale žiadala, aby ju súd k tejto povinnosti zaviazal maximálne v 50 Eur mesačných splátkach, pretože toho času poberá iba materský príspevok vo výške 208 Eur. Na základe dvoch zmlúv o pripojení a poskytovaní služieb zo dňa 21.09.2007 mal okresný súd preukázané, že žalobca poskytoval žalovanej elektronické komunikačné služby. V

zmysle dodatkov k obidvom zmluvám o pripojení sa žalovaná zaviazala k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, že nebude plniť povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv. Z faktúry č. 1000122319, ktorá bola splatná dňa 02.01.2008 vyplynulo, že žalovaná nezaplatila žalobcovi sumu 0,14 Eur. Z faktúry č. 1000330929 splatnej dňa 29.02.2008 vyplýva, že žalovaná nezaplatila žalobcovi 19,92 Eur, z faktúry č. 1000496832 vyplýva, že žalovaná dlhuje žalobcovi 1,99 Eur, ktoré boli splatné dňa 02.05.2008, podľa faktúry č. 10001832 splatnej 01.11.2007 predstavuje dlh žalovanej z tejto faktúry 237,41 Eur. Faktúrou č. 1000317469 splatnej 29.02.2008 účtoval žalobca žalovanej dlh 19,92 Eur, faktúrou č. 1000015537 splatnej dňa 01.11.2007 vo výške 17,84 Eur došlo k vyúčtovaniu tejto sumy, ktorú žalovaná tiež nezaplatila. Okrem toho na základe faktúry č. 1000052634 vo výške 0,10 Eur, ktorá bola splatná 04.12.2007, dlhovala žalovaná žalobcovi 0,10 Eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený dvoma zmluvami o pripojení, ktoré boli uzavreté dňa 21.09.2009, ako aj všeobecnými zmluvnými podmienkami.

Okresný súd poukázal na znenie a , Na základe vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej žalobcom, ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním. Preto jej vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaná neuhradila. Preto súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť za neuhradené služby zo zmlúv uzavretých dňa 21.09.2007 (č. SIM karty 9842104390000713694 a č. 9842104390000713693).

Okresný súd ďalej poukázal na znenie , a na to, že zmluvnou (konvenčnou) pokutou v zmysle sa rozumie postih dlžníka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Hoci neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty, zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom v zmysle . Ustanovenie je kogentné, bez možnosti použitia moderačného práva. Vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany žalovaného sa dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 464,18 Eur za porušenie povinnosti z jednej zmluvy o pripojení a 464,18 Eur z druhej zmluvy o pripojení javila byť neprimeranou. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanou bolo potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny, okresný súd vyjadril názor, podľa ktorého nemohol použiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť (s prihliadnutím na ustanovenie , podľa ktorého nároky z právnych vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov). Dohodu o zmluvnej pokute v uvedenej výške bolo preto potrebné považovať iba za neplatný právny úkon, pretože dohodnutá výška pokuty sa prieči dobrým mravom.

Z uvedených dôvodov okresný súd zaviazal žalovanú iba k povinnosti zaplatiť dlh za neuhradené služby žalobcu a vo zvyšku, ktorý predstavoval zmluvné pokuty, žalobu zamietol. Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa 7 ods. l,2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je , podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre, bola výška úrokov z omeškania 4,25%. Preto okresný súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 8,5%, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z omeškania. Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia - okresný súd určil podľa

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa . Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, nepriznal súd s poukazom na predtým uvedené ustanovenia náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa V úvode odôvodnenia poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne posúdil otázku neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , ohľadne riešenia otázky súladu dobrých mravov vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. S poukazom na to, že v prejednávanom prípade výška spôsobenej škody konaním žalovanej (ušlý zisk a zľava na telefóne v celkovej výške 1.466 eur pri každej zmluve) je vyššia, ako žalobcom uplatnené dohodnuté zmluvné pokuty, ktorých účelom je aj reparačná funkcia, nie je možné dospieť k odôvodnenému záveru, podľa ktorého by dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola v rozpore s dobrými mravmi. Týmto žalobca poukázal na primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá má plniť preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú funkciu. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k náhrade trov konania v celom rozsahu, alebo aby podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť avšak z iných právnych dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, žalobca namietal nesprávnosť zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania a nesprávnosť právneho posúdenia veci v rozsudku okresného súdu, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa ,

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný podľa , odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci žalobca výslovne uviedol aj odvolací dôvod podľa - nesprávne skutkové zistenia okresného súdu na základe vykonaných dôkazov, v dôvodoch odvolania neuviedol, nesprávnosť ktorých konkrétnych skutkových zistení okresného súdu namieta (ktoré okresným súdom zistené skutkové okolnosti prípadu sa nestali, alebo stali sa inak, ako ich zistil okresný súd), pričom namietal len nesprávnosť právneho záveru okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty medzi účastníkmi. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcu v časti namietajúcej nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci okresným súdom, odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého právne zdôvodnenie záveru o neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute okresným súdom nie celkom vystihuje osobitné podmienky zmluvného vzťahu účastníkov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenia okresného súdu, vrátane skutkového ustálenia obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi (aj obsah dojednania zmluvnej pokuty) považuje za správne. V

konečnom dôsledku správnosť týchto zistení konkrétne nenamietal ani žalobca v odvolaní. Je pritom zrejmé, že žalobca v návrhu uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a nenavrhoval vykonať dokazovanie ohľadne skutočne spôsobenej škody konaním žalovanej. Preto podľa nebol daný dôvod, aby okresný súd zisťoval takúto prípadnú skutočnú škodu.

Pokiaľ ide o posúdenie platnosti dojednania zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade, z odôvodenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd v súvislosti s dohodou účastníkov o zmluvnej pokute aplikoval ustanovenie pre rozpor tejto dohody s dobrými mravmi na základe neprimeranosti dohodnutej výšky a nemožnosti aplikácie ustanovenia , zakotvujúceho moderačné oprávnenie súdu.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého na základe ustanovenia by bola vylúčená aplikácia ustanovenia . Týmto ustanovením bola zavedená právomoc súdu v súdnom konaní moderovať výšku existujúceho záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad neprimeranej výšky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za správny právny názor okresného súdu, podľa ktorého by mala byť v celosti neplatná dohoda účastníkov o zmluvnej pokute výlučne len z dôvodu jej neprimeranej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je však predmetná dohoda účastníkov o zmluvnej pokute neplatná pre jej neurčitosť podľa ods. ods. 1 . Podľa navrhovateľom pripraveného formulárového znenia dohody o zmluvnej pokute sú ustanovenia tejto dohody príliš všeobecné a paušálna výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje do úvahy prichádzajúce reálne situácie, ktoré môžu reálne vzniknúť, s rôznym stupňom závažnosti porušenia zmluvných povinností ako z hľadiska ich následkov, tak aj z hľadiska fázy porušenia záväzku zo zmluvy. Neurčitosť dohody o zmluvnej pokute vyplýva aj z toho, že splatnosť pokuty nenastáva automaticky v dôsledku porušenia povinnosti, ale je podmienená nutnosťou následného prejavenia vôle poskytovateľa, jeho výzvou.

Podľa názoru odvolacieho súdu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute je daná aj z dôvodu značnej nerovnováhy a absencie individuálneho dojednania podľa , , a . Je nepochybné, že predmetné zmluvy o pripojení, uzavreté medzi účastníkmi, ktoré obsahujú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, sú spotrebiteľskými zmluvami podľa . Zo znenia zmlúv o pripojení je zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná iba pre prípad porušenia povinnosti spotrebiteľa a nie aj pre prípad porušenia povinnosti dodávateľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej podľa . Zo zmlúv tiež vyplýva, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú musel spotrebiteľ buď v celosti prijať alebo v celosti odmietnuť bez toho, aby spotrebiteľ mohol ovplyvniť obsah dohody o zmluvnej pokute. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení boli v prejednávanom prípade žalovanej nanútené, teda neboli individuálne dojednané v zmysle , . Preto odvolací súd dojednania o zmluvnej pokute právne posúdil ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa , ktoré znamenajú ich absolútnu neplatnosť podľa .

S poukazom na takto konštatovanú absolútnu neplatnosť dojednaní účastníkov o zmluvnej pokute odvolací súd nepovažoval za rozhodné z hľadiska posudzovania správnosti výroku preskúmavaného napadnutého rozsudku poukazy žalobcu v odvolaní na súdnou praxou uznávané právne závery pri posudzovaní funkcie a účelu zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu, ako aj poukazy žalobcu na to, že v prejednávanom prípade mu mala v dôsledku konania žalovanej vzniknúť škoda presahujúca výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.

Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo, že žalobca v zmysle svojej dôkaznej povinnosti v konaní nepredložil súdu žiadny dôkaz, preukazujúci splatnosť v konaní uplatňovaných zmluvných pokút. Z ustanovení dohody účastníkov o zmluvnej pokute vyplýva, že zmluvná pokuta je splatná na základe

výzvy poskytovateľa. Keďže takto dohodnutú výzvu by v kontexte zmluvy z hľadiska hmotnoprávneho bolo potrebné považovať za jednostranný právny úkon poskytovateľa voči účastníkovi, základným predpokladom jeho účinnosti je, že sa prejav takéhoto jednostranného právneho úkonu musí dostať do sféry povinnej osoby. V spisovom materiáli sa však nenachádza žiadny doklad o tom, že sa takáto výzva žalobcu aj skutočne dostala do sféry žalovanej spôsobom, umožňujúcim žalovanej reálne sa oboznámiť s obsahom tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu. Samotná kópia takejto výzvy v spise môže preukazovať len jej obsah, avšak nie aj jej dopravenie do sféry žalovanej.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s S poukazom na uvedené bola žalovaná v odvolacom konaní nepochybne úspešná. Keďže žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd jej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .