Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27Sp-69-2013.pdf
PDF · 125.8 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/69/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný súd Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, Ul. SNP 118, P.O.Box 79, 965 01 Žiar nad Hronom za účasti: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX K. I. K. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom č.k. V 1524/13-7 zo dňa 03.07.2013 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom č. V 1524/13-7 zo dňa 03.07.2013
p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V 1524/13-7 zo dňa 03.07.2013. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 08.06.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom B. Y., K. I. K. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX k.ú. Z., okr. E. I. K. s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že po preskúmaní predloženej zmluvy a pripojeného spisového materiálu odporca dospel k záveru, že predložené listiny nie sú spôsobilé na vklad. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z Dohody o splnomocnení zo dňa 26.09.2011 (dátum pri podpise splnomocniteľa obsahuje neúplný rok) a Dohody o splnomocnení zo dňa 02.01.2012 je zrejmé, že ich predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi Pohotovosť s.r.o. a o splnomocnencovi záložcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ktorá skutočnosť podľa odporcu má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takémuto záveru je podľa odporcu možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Preto dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti správny orgán posúdil záujem zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastúpenie je podľa neho v tomto prípade s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) neprípustné, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Odporca ďalej v odôvodnení poukázal na § 39 OZ, podľa ktorého právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Rozpor s dobrými mravmi spočíva podľa odporcu aj v tom, že veriteľ neuvádza v zmluve o zriadení záložného práva uzatvorenej 08.06.2013 výšku úveru a výšku úrokov z omeškania a z omeškaných platieb, pričom záložca je evidentne bez právneho či ekonomického vzdelania a odkaz na zmluvy o úvere sú pre jeho informovanosť a právnu istotu nepostačujúce. Odporca napokon poukázal na uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie pre záložného veriteľa, aby sa zdržal výkonu záložného práva zabezpečovacieho prevodu práva zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov. Po preskúmaní podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh zamietol, pretože podmienky na vklad neboli splnené.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odvolateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že plnomocenstvo bolo uzavreté v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Podľa odvolateľa bola dohoda uzavretá na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami navrhovateľa musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ (veriteľ) sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon a táto spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Pokiaľ bol dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie považoval odvolateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odvolateľ napokon namietal, že pokiaľ dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva... zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov, takýto dôvod považuje odvolateľ za nesprávny. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Predbežné opatrenie navyše bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je prejednávaný prípad.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2013 uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a keďže neboli splnené podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle
§ 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie a súčasne vypočul ďalšiu účastníčku konania.
Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Ďalšia účastníčka na pojednávaní opísala okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere. Uviedla, že zašla do kancelárie Pohotovosti s.r.o. v Žarnovici, kde si chcela požičať finančné prostriedky. V kancelárii bola prítomná zástupkyňa Pohotovosti p. O. (v súčasnosti p. O.), ktorá ďalšej účastníčke dala tlačivo, na ktorom mal byť overený podpis, pričom ďalšej účastníčke povedala, že sa jedná o listinu potrebnú pre poskytnutie finančných prostriedkov. Ďalšia účastníčka na uvedenej listine, ktorú podpísala, dala overiť podpis na MÚ Žarnovica, vrátila sa do kancelárie Pohotovosti s.r.o., kde jej pracovníčka Pohotovosti predložila na podpis ďalšie listiny týkajúce sa poskytnutia finančných prostriedkov - zmluvy o úvere, tieto podpísala, vysvetlila jej splátky a poskytla finančné prostriedky, v jednom prípade 800,- Eur, v druhom prípade 300,- Eur. Uvedené finančné prostriedky účastníčka splácala až do momentu, kým sa nedostala do ďalších finančných ťažkostí. Ďalšia účastníčka na pojednávaní výslovne uviedla, že nemala vedomosť o tom, že podpisovala dohodu o plnej moci, pracovníčka Pohotovosti s.r.o. ju o tejto skutočnosti neinformovala, nepoučila ju ani o tom, aké to môže mať pre ňu následky. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedla, že pri podpise všetkých listín, ktoré jej všetky dala na podpis pracovníčka Pohotovosti (veriteľa), nebol prítomný nikto iný len ona a pracovníčka Pohotovosti. Po nahliadnutí do predloženej dohody o splnomocnení, ktorú podpísala v ten istý deň, ako zmluvu o úvere, uviedla, že takúto listinu si nepamätá a nebola oboznámená s tým, že dáva nejakú plnú moc spoločnosti ProHelp, resp. B. W.. Uvedenú spoločnosť ProHelp ani B. W. nepozná, nikdy s nimi nebola v žiadnom kontakte. Pokiaľ by bola vedela, že podpisom takejto listiny zakladá svoj dom a pozemok, nebola by ju podpísala. Keďže spoločnosť ProHelp ani jej zástupcu nepozná, nemohla si ich ani vybrať a nechcela ani nikoho splnomocniť na svoje zastupovanie.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 24.06.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 08.06.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom B. Y., K. I. K. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. Z., okr. E. I. K.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 02.01.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi B. Y., K. I. K. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 26.09.2011 (rok v dátume nie je v tlačive úplne vypísaný, avšak z overovacej pečiatky Mesta Žarnovica vyplýva, že podpis bol overený dňa 26.09.2011) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z
textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 26.09.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.09.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede dlžníčky (ďalšia účastníčka), ktorá na pojednávaní uviedla, že pri podpisovaní zmlúv bola prítomná len ona a pracovníčka Pohotovosti p. O. (O.), ktorá jej predložila k podpisu všetky listiny, tieto jej dala podpísať a usmernila ju, aby overila na nich svoj podpis. Z dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje týkajúce sa záhlavia (údaje o splnomocniteľovi) a údaje týkajúce sa špecifikácie nehnuteľností, ako aj uvedenie zástupcu splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci B. W., sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Z výpovede dlžníčky - ďalšej účastníčky vyplýva, že listiny podpisovala dňa 26.09.2011 za prítomnosti zástupkyne Pohotovosti s.r.o., pričom táto ju osobne neinformovala, že okrem úverových zmlúv podpisuje aj dohodu o splnomocnení, resp. dohody o splnomocnení, nebola poučená o jej obsahu, ani o dôsledkoch podpísania tejto dohody. Z výpovede ďalšej účastníčky ďalej vyplýva, že si nebola vedomá skutočnosti, že okrem zmlúv o úvere (za účelom podpísania ktorých prišla do kancelárie Pohotovosti v Žarnovici) podpisuje aj dohodu, resp. dohody o splnomocnení. Rovnako z jej výpovede vyplýva, že združenie ProHelp, ani je štatutárneho zástupcu nepozná, nebola s nimi v kontakte. Uviedla, že v prípade, pokiaľ by bola informovaná o tom, že má podpísať dohodu o splnomocnení, resp. následne záložnú zmluvu, nebola by tak urobila vzhľadom na to, že kvôli 1.100,- Eurovej pôžičke by si nezaložila svoje nehnuteľnosti.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona (5) rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal,
v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou okresného úradu pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.
Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 24.06.2013 na Správe katastra v Žiari nad Hronom návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. Y. zastúpenou subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom, ktorá bola uzavretá 08.06.2013. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp B. W.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľka je v nej označená B. Y., ktorá mala túto dohodu podpísať v E. dňa 26.09.2011, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec je označené ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení B. W. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 26.09.2011.
Odporca preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietol.
Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá mala byť splnomocniteľkou podpísaná dňa 26.09.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a B. Y. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná dňa 26.09.2011 v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky konania vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v E. dňa 26.09.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky dňa 26.09.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžníčka mala podpísať dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, pričom ďalšia účastníčka na pojednávaní uviedla, že subjekt ProHelp nepozná, nebola s ním v kontakte, ani s jeho zástupcom a nikto iný, okrem pracovníčky Pohotovosti s.r.o. pri podpise zmluvy o úvere, resp. pri podpise pracovníčkou Pohotovosti s.r.o. dlžníčke
- ďalšej účastníčke predložených listín nebol prítomný, pričom všetky tlačivá predložila dlžníčke na podpis pracovníčka Pohotovosti s.r.o. p. O. (O.). Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, resp. jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
- splnomocnencovi ProHelp. Z výpovede dlžníčky naopak vyplynulo, že okrem toho, že združenie ProHelp ani jeho zástupcu nepozná, o uzavretí dohody o splnomocnení nevedela, neiniciovala jej uzavretie, nikto, a teda ani pracovníčka Pohotovosti s.r.o. ju na podpísanie tejto dohody neupozornila, nevysvetlila jej dosah jej podpísania a právne následky. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava), ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľka - ďalšia účastníčka ani nepozná, bolo ďalšej účastníčke podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pravdepodobne pracovníčkou (mandatárkou) spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody splnomocniteľkou, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere a pod.) nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako splnomocniteľka nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jej záujmy, keďže tlačivo dohody o splnomocnení s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bol pravdepodobne predložený dlžníčke v kancelárii
veriteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, pričom z okolností prípadu zistených z výpovede ďalšej účastníčky vyplýva, že toto tlačivo mohlo byť predložené dlžníčke len zástupkyňou veriteľa, keďže splnomocnenca nepozná a nebola s ním v žiadnom kontakte. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatárka takýmto tlačivom disponovala a predložila ho dlžníčke pri podpise zmluvy o úvere nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodla pre udelenie plnomocenstva sama, zástupca splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol je potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z výpovede ďalšej účastníčky súčasne vyplýva, že splnomocnenca si nevybrala, keďže uvedené združenie ani jeho štatutárneho zástupcu nepoznala. O skutočnosti, že uzatvorila dohodu o splnomocnení, resp. že udelila v súvislosti s uzatvorením úverových zmlúv nejakému subjektu splnomocnenie ani nevedela.
Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach a z dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona svojím rozhodnutím zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na
§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu z dôvodu, že odporca nad rámec svojich kompetencií vyplývajúcich mu z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi, pričom dospel k záveru o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, čo mal vyhodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi, súd uvádza, že uvedená námietka nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva právna úvaha smerujúca k posudzovaniu platnosti zmluvy o úvere ako takej. Rovnako dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti nebola existencia predbežného opatrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, odporca v odôvodnení len poukázal na existenciu predmetného opatrenia, pričom vo vzťahu k vydanému predbežnému opatreniu nevyvodil žiadne právne závery. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku za právne irelevantnú. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je na ne možné prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatná, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval po jeho preskúmaní výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní za vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.