Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31T-1-2022.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31T/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2023 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. XXX/X, E., F. G., prechodne bytom H. I. XXX, H. I., okres A.
o slobodzuje spod obžaloby od prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v školskom roku 2021/2022 v období od 02.09.2021 do 30.06.2022 v obci H. I., okres Prešov a inde z nedbanlivosti si ako biologický rodič riadne neplnil rodičovské povinnosti voči maloletému synovi A. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že zanedbával plnenie jeho povinnej školskej dochádzky na Základnej škole, H. I. B. XXX, F. A., čím mu umožnil viesť záhaľčivý život a vydal ho do nebezpečenstva spustnutia, v dôsledku čoho maloletý A. J. v uvedenom období školského roka vymeškal v počte 110 neospravedlnených vyučovacích hodín, aj napriek upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku syna, pričom za zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku maloletého syna K. B. v uvedenom školskom roku bol rodič postihovaný za priestupok na úseku školstva,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 22.11.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na A. B. a L. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že v školskom roku 2021/2022 v období od 02.09.2021 do 30.06.2022 v obci Chminianske Jakubovany, okres Prešov a inde z nedbanlivosti si ako biologickí rodičia riadne neplnili rodičovské povinnosti voči maloletému synovi A. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že zanedbávali plnenie jeho povinnej školskej dochádzky na Základnej škole, H. I. B. XXX, F. A., čím mu umožnili viesť záhaľčivý život a vydali ho do nebezpečenstva spustnutia, v dôsledku čoho maloletý A. J. v uvedenom období školského roka vymeškal v počte 110 neospravedlnených vyučovacích hodín, aj napriek upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku syna, pričom za zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku maloletého syna K. B. v uvedenom školskom roku boli rodičia postihovaní za priestupok na úseku školstva.
Súd vo veci vydal dňa 05.12.2022 trestný rozkaz, ktorým uznal obvinených vinnými zo žalovaného prečinu a uložil obvinenej L. B. trest povinnej práce vo výmere 140 hodín a obvinenému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti trestnému rozkazu podal obvinený A. B. v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, vo vzťahu k obvinenej L. B. nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom už obžalovaného A. B., svedkyne L. B. (pôvodne v postavení obvinenej), svedkýň J. E. M. a J. D. B. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo výpovedi uviedol, že maloletý A. J. nie je jeho syn, keď bol vo výkone trestu, manželka mu povedala, že je tehotná s iným, preto ani nepodpísal otcovstvo. Okrem A. J. má 4 deti s manželkou, K., E., N. a C., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX, v domácnosti sú piati s A., dokopy siedmi. V prípravnom konaní mu vyšetrovateľ neuviedol, že prípad sa týka A., on si myslel, že sa týka K., ktorý tiež nechodil do školy. A. ale berie ako svojho, veď žijú spolu. Skutočnosť, že nie je otcom A., neuvádzal na úrade práce, bol riešený aj pre dochádzku K., o ktorej bol aj informovaný od učiteľky, o A. dochádzke informovaný nebol. On chodil po fuškách, o toto sa starala manželka. Učiteľka vždy volala manželke ohľadom A., on jej pomáhal, vodil aj A. do školy, pomáhal jej, poučoval ho, na jeho dochádzke mu záleží. V novom školskom roku už obaja chodia riadne do školy, sú informovaní, na združenia chodí len manželka.
Svedkyňa - pôvodne spoluobvinená - L. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným má 4 deti, K., E., N. a C., obžalovaný s nimi býva a podieľa sa na výchove aj syna A.. Školopovinnými sú A. a K., manželovi záleží aj na výchove a dochádzke A., ona informovala školu, že obžalovaný nie je otec A.. Ona myslela, že syn A. chodí do školy, nevedela, že nakoniec tam nepríde. S učiteľkou sa kontaktuje telefonicky. Obžalovaný chodí pracovať mimo domu, aby dokázali vyžiť. Ona riešila A. a jeho dochádzku, aj kričala na neho, teraz už chodí do školy riadne. Policajtom vraj povedala, že prečo berú manžela, keď on nie je otcom A.. Pýtala sa aj učiteľky, prečo podali oznámenie aj na manžela, keď on nie je A. otec, ktoré ale uviedli, že oni na neho oznámenie nepodávali.
Súd na návrh prokurátora odstraňoval rozpory vo výpovediach obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde vo výpovedi zo dňa 07.10.2022 na č. l. 18 uvádzal, že A. je jeho syn a na hlavnom pojednávaní už to zapieral, ku ktorému obžalovaný uviedol, že si myslel, že ide o syna K..
Súd tiež odstraňoval rozpor medzi výpoveďami svedkyne L. B. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ešte ako obvinenej, ktorá v prípravnom konaní (č. l. 12) tvrdila, že spoločne sa starajú o ich 4 deti a čakajú piate a na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že A. nie je synom obžalovaného, k čomu svedkyňa uviedla, že pravdou je to, že A. nie je jeho synom.
Svedkyňa J. E. M., ktorá pracuje ako výchovná poradkyňa na škole, na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania, pričom vo výpovedi uviedla, že pozná matku obžalovaného, otca nepozná, obžalovaného nemajú v škole vedeného ako otca, iba matku. Dochádzka bola v predchádzajúcom roku veľmi zlá, upozornenia boli zasielané len matke, rovnako bola oboznámená obec aj sociálna kuratela, tento školský rok už došlo k náprave. Za týmto účelom si predvolávajú len zákonných zástupcov - rodičov.
Svedkyňa J. D. B., triedna učiteľka maloletého A. J., vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že matku pozná lepšie ako otca, s ktorým komunikuje až tento rok, matka komunikuje intenzívne, v tomto roku už chodí pravidelne, upravený a dochádzka sa zlepšila. V predchádzajúcom školskom roku bola matka oboznamovaná ohľadom maloletého, vravela, že jej chlapec uteká do lesa, vyhrážal sa, že sa obesí. S otcom sa minulý školský rok ani nevidela. Uviedla tiež, že ju zarazil fakt, že bola predvolaná na súd, pretože v dokumentoch školy nemajú obžalovaného vedeného ako otca a jeho otcovstvo nedokladovali ani rodným listom, keďže taký dokument, kde by bol ako otec uvedený, nemali.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Zo správy o neplnení povinnej dochádzky vyplýva rozsah vymeškaných hodín a je tam uvedená ako rodič L. J.. Ďalej súd oboznámil záznam z pohovoru s rodičmi, rodný list maloletého A. J., z ktorého vyplýva, že je tam uvedená len matka L. J., otec uvedený nie je, maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Zo správy základnej
školy vyplýva charakteristika maloletého s tým, že má evidovaných v školskom roku 2021/2022 110 neospravedlnených hodín, matka spolupracuje, otca triedna učiteľka nestretla, v rodnom liste ani v školskej dokumentácii nie je vedený, obžalovaný bol ale predvolávaný preto, že matka uviedla, že s nimi býva. Ďalej bola oboznámená správa z úradu práce, ktorý vykonal pohovor s rodinou, vykonáva aj odbornú intervenciu, matka spolupracuje, uviedla, že A. potom, čo ho odprevadí, ujde. Charakteristiky obce na obžalovaného sú všeobecného charakteru, v nemocnici FNsP Prešov nebol vedený. Obžalovaný ako aj svedkyňa boli postihnutí na úseku školstva pokarhaním za neplnenie dochádzky ich syna K. B., čo vyplýva z charakteristiky obce, ako aj z rozhodnutia obce o priestupku. Obžalovaný má od 13.10.2020 evidovaných 5 priestupkov, okrem dopravných aj proti občianskemu spolunažívaniu a porušenie zákazu vychádzania. V odpise z RT má evidovaných 10 záznamov, väčšinou staršieho dáta spred vyše 10 rokov, kde sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, posledné 3 odsúdenia boli na nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho dvakrát pre trestné činy krádeže a naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/19/2017 zo dňa 16.03.2017 pre zločin lúpeže s uložením trestu odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky, ktorý vykonal 06.12.2019.
Súd si ešte z vlastnej iniciatívy vyžiadal z matričného úradu sobášny list obžalovaného a L. B. za účelom zistenia presného dátumu uzavretia manželstva, ktorú otázku považoval za podstatnú pre rozhodnutie a ustálenie statusu rodiča maloletého, pričom zistil, že manželstvo bolo uzavreté dňa 26.09.2014 v Lipanoch.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k nasledovným záverom.
Je nepochybné, že maloletý A. J. v školskom roku 2021/2022 nedodržiaval povinnú školskú dochádzku a to v rozsahu 110 neospravedlnených hodín. Túto skutočnosť nepopieral ani obžalovaný, potvrdila ju aj svedkyňa L. B. ako matka obžalovaného, medzičasom právoplatne uznaná vinnou, svedkyne M. a B. a vyplýva aj z listinných dôkazov, najmä správy o neplnení dochádzky a správ a charakteristík zo základnej školy. K zanedbaniu plnenia povinnej školskej dochádzky vo vzťahu k maloletému A. J. teda nepochybne došlo zo strany povinnej osoby - rodiča ako zákonného zástupcu. Spornou otázkou, ktorá vyplynula z výpovedí na hlavnom pojednávaní a ktorá bola podstatná pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného A. B., bola otázka, či obžalovaný je zákonným zástupcom - rodičom maloletého A. J..
Je potrebné uviesť, že obžalovaný, ako aj svedkyňa B. v prípravnom konaní sa ku skutku priznávali a zhodne uvádzali, že A. je ich syn (teda aj obžalovaného). Až na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že maloletý A. nie je jeho synom, čo zhodne potvrdila aj svedkyňa. Takáto zmena výpovede, aj vzhľadom na odstraňovanie rozporov, by sama osebe mohla byť hodnotená ako účelová. Na strane druhej však je potrebné zdôrazniť, že obrana obžalovaného spočívajúca v zapieraní otcovstva maloletého A., má oporu aj v ďalších dôkazoch a naopak, to, že obžalovaný by mal byť otcom maloletého, okrem ich výpovedí z prípravného konania, nemá oporu v žiadnom ďalšom vykonanom dôkaze. Už v samotnom rodnom liste je uvedená len matka, ktorou je L. B., otec uvedený nie je. Rovnako aj svedkyne M. a B. uviedli na hlavnom pojednávaní, že sa s obžalovaným nepoznajú, resp. svedkyňa B. s ním komunikuje až v tomto školskom roku, v predchádzajúcom, ktorý je predmetom konania, s ním nekomunikovala, dochádzku riešili len s matkou, obžalovaného ani škola nemá vedeného ako otca, pričom svedkyňa B. potvrdila, že povinná školská dochádzka sa v takýchto prípadoch rieši vyslovene s rodičom, teda zákonným zástupcom. Obžalovaný tak ani nebol primárne riešený zo strany školy v súvislosti s dochádzkou maloletého a ani škola ho nepovažovala oficiálne za jeho otca. Súd sa tiež v tejto súvislosti zaoberal aj prípadmi určenia otcovstva podľa zákona o rodine (súvisiaca otázka pre vyriešenie trestnej zodpovednosti) a skúmal, či u obžalovaného neprichádza do úvahy jedna z týchto domnienok. Podľa zákona o rodine je otcovstvo určené ako otcovstvo manžela matky, súhlasné vyhlásenie rodičov a určenie rozhodnutím súdu. K súhlasnému vyhláseniu rodičov nedošlo, otec nie je uvedený v rodnom liste a aj sám obžalovaný uviedol, že preto nedával súhlas, lebo mu manželka povedala, že maloletý A. nie je jeho synom. Čo sa týka otcovstva určeného rozhodnutím súdu, ani týmto spôsobom obžalovaný nie je určený ako otec, pričom toto konanie je návrhové a môže sa na súd obrátiť matka, dieťa alebo muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom. Keďže obžalovaný a matka maloletého sú manželia a zákon o rodine upravuje domnienku otcovstva ako manžela matky, súd si ešte vyžiadal z matričného úradu sobášny list, z ktorého zistil, že manželstvo bolo uzavreté dňa 26.09.2014, pričom maloletý A. J. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, teda takmer 2 roky pred uzavretím manželstva.
Nemožno teda aplikovať ani domnienku manžela matky. Z vykonaného dokazovania teda neplynie žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že otcom maloletého A. J. je práve obžalovaný A. B..
Na tomto mieste súd uvádza, že hoci je prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže vo všeobecnosti trestným činom so všeobecným subjektom, v prípade jeho „podkategórie“, kde ohrozovanie mravnej výchovy spočíva v umožnení viesť maloletému záhaľčivý život a to tým, že je zanedbávaná školská dochádzka, sa vyžaduje postavenie rodiča ako zákonného zástupcu, nositeľa rodičovských práv a povinností v zmysle zákona o rodine, ktorý priznáva rodičovské práva rodičom dieťaťa a len ak ich nemôžu vykonávať, a to obaja, môže súd určiť poručníka. Aj zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) v ust. § 144 ods. 8 dáva práve zákonnému zástupcovi povinnosť dbať o plnenie povinnej školskej dochádzky pravidelne a včas. Zákonným zástupcom maloletého dieťaťa je podľa zákona o rodine rodič, čo je súčasťou rodičovských práv a povinností. Pokiaľ u obžalovaného nebolo jeho rodičovstvo vykonanými dôkazmi preukázané, nemôže byť on, len z pozície toho, že je manželom matky a určitým spôsobom sa prirodzene spolupodieľa na starostlivosti o maloletého, trestne zodpovedný za neplnenie povinnej školskej dochádzky, pretože túto povinnosť právne predpisy dávajú len rodičom ako zákonným zástupcom, resp. osobám, ktoré sú zákonnými zástupcami a nositeľmi rodičovských práv a povinností v prípadoch určených zákonom o rodine a ktorých takto určí súd.
Vzhľadom na uvedené preto súdu neostávalo nič iné, ako obžalovaného, okrem iného aj s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“, spod obžaloby oslobodiť a to z dôvodu podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, teda že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože z hľadiska skutkovej vety tak, ako bola koncipovaná v obžalobe, neboli preukázané viaceré skutočnosti tam uvedené, ktoré predmetný skutok definujú ako žalovaný trestný čin, a to že obžalovaný mal konať, resp. nekonať v postavení biologického rodiča, čim si mal neplniť svoje rodičovské povinnosti a to voči svojmu maloletému synovi, aj napriek upozorneniam na dochádzku syna. Nakoľko bolo spochybnené a nebolo preukázané, že obžalovaný je rodič a zákonný zástupca maloletého A. J., nemožno mu klásť za vinu, že spáchal skutok ako biologický rodič, nemožno tiež tvrdiť, že si zanedbal rodičovské povinnosti, ktoré patria len rodičovi maloletého dieťaťa, rovnako nebolo možné uzavrieť, že maloletý je jeho syn, tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby a tiež podľa názoru súdu, vzhľadom na výpovede predovšetkým svedkýň M. a B., nebolo preukázané, že komunikácia a upozornenia boli adresované v školskom roku 2021/2022 aj obžalovanému, ktorého škola v dokumentácii ani len neviedla ako rodiča maloletého. Z týchto dôvodov súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.