Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7CoP-15-2023.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. O. U., I. XXXX/XX a otca: U. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, o úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/246/2020-479 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh matky na zverenie mal. F., nar. XX.X.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, podaný na Okresný súd Žilina 29.11.2021, zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na platnú právnu úpravu a dokazovaním zistený skutkový stav uviedol, že naposledy o úprave práv a povinnosti rozhodoval súd rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/108/2016-262 zo dňa 4.4.2018, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletej, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. F. a jej brat U., v čase rozhodovania súdu už plnoletý, sa zverili do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať, spravovať ich majetok, oproti povinnosti matky prispievať na výživu U. výživným vo výške 150 eur mesačne a na výživu F. vo výške 90 eur mesačne. O úprave styku matky s mal. U. súd nerozhodoval. Rodičia sa dohodli na úprave styku matky s mal. F. tak, že je oprávnená stretávať sa s ňou každý týždeň od piatka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd zastal názor, že od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k mal. F. nenastala žiadna zmena pomerov. Matka predložila lekárske správy, výsledky vyšetrení maloletej z obdobia rokov 2016, 2017, teda správy, ktoré boli známe už v čase posledného rozhodovania. Nepreukázala, že by došlo v súčasnej dobe k zhoršeniu zdravotného stavu a súd ani nemal preukázané, že by zdravotný stav F. bol zhoršený. Rodičia uvádzali rozdielne skutočnosti o tom, ako si maloletá predstavuje starostlivosť rodičov. Súd preto vykonal s mal. F. pohovor prostredníctvom kolízneho opatrovníka a tiež na pojednávaní. V pohovore s kolíznym opatrovníkom 2.11.2021 maloletá uviedla, že jej vyhovuje režim nastavený v súčasnej dobe. Na pojednávaní v januári 2022 uviedla, že môže byť zverená i do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Na podklade uvedeného súd považoval za zrejmé, že maloletá má rada obidvoch rodičov, nechce ublížiť ani jednému z nich. Keďže matka podala návrh na zverenie dcéry do osobnej starostlivosti v priebehu konania o zvýšenie výživného, súd najskôr rozhodol o zvýšení výživného a následne opätovne požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine a vykonanie pohovoru s maloletou. Zo správy kolízneho opatrovníka a z jeho osobnej výpovede na pojednávaní vyplýva, že maloletá jednoznačne chce zostať v starostlivosti otca a s mamou sa stretávať ako doteraz. Mamu navštevuje, kedy chce, najčastejšie cez víkendy. Pokiaľ je otec v práci, býva v
rodinnom dome v E. s babkou, s ktorou má úžasný vzťah, stará sa o ňu dobre. Nechce už chodiť na pohovory. Chcela by, aby bolo rozhodnuté tak, ako je doteraz. Kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že nechce, aby bol pohovor s ňou sprístupnený rodičom. Matka má zabezpečený kontakt s maloletou aj nad rámec posledného rozhodnutia. Nakoľko súd nemal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázanú žiadnu zmenu pomerov, ktorá by nastala od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, s prihliadnutím i na názor mal. F. návrh matky zamietol. Zároveň apeloval na rodičov, aby sa snažili o lepšiu komunikáciu, snažili sa dohodnúť o ďalších podmienkach výchovy svojej dcéry, aby komplikovaním ich vzťahov nebola poškodená i napriek tomu, že má k obom rodičom silný citový vzťah. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie matka maloletej. Uviedla, že okresný súd ju stavia do svetla nezodpovednej matky na základe jednostranného vyjadrenia otca, ktorého záujem je čisto zištný a sebecký. Okresný súd nepredložil jediný dôkaz o tom, že jej deti nemajú zdravotné problémy, chronické či akútne infekcie. Okresný súd v rozhodnutí uviedol zmes dohadov sudcu a detskej lekárky MUDr. N., ktorá celé roky ignoruje výkyvy v krvných testoch, hovoriacich o dlhodobom boji tela s infekciami. Deti nie sú liečené účinnou liečbou. Na ich infekčnosti sa nič nezmenilo, naopak progresuje, čoho znakom je momentálny hrb, ktorý sa vytvoril na krku dcéry a je len jedným z mála viditeľných znakov progresu, na ktorý ukazovala MUDr. N.. Za nehorázne považovala, čo si okresný súd a lekárka dovoľujú voči nej a jej dcére. Obe jej deti mali krvné testy, zodpovedajúce syfilisu už pred pár rokmi, a teda najhoršej chorobe na svete, pričom boli opakovane zistené mykoplazmy, streptokoky, chlamýdie. Samotná lekárka je bacilonosič, ktorý nelieči ani seba samú a svoju rodinu. Vôbec nezisťuje ani zdroj infekcie a nenahlasuje infekčných mužov, ženy a deti v rodinách celého okresu. Ľuďom tu zlyhávajú orgány. Sama jej uviedla, že sa stará o ochrnutého človeka. Ochrnutie je terciárne štádium syfilisu a aids. Testy jej detí nie sú v poriadku po údajnom „prekonaní“ infekcií od roku 2014 do dnes. Predtým boli všetky parametre v norme. Sama strávila štúdiom patogénov roky, nie dni, týždne či mesiace. Navrhovala, aby súd predvolal MUDr. N. a ona jej mohla klásť otázky, týkajúce sa medicínskej oblasti a infekcií u jej detí preukázaných v testoch. Súd uvádza nepodložené vyjadrenia jej exmanžela ako fakty, na základe čoho jej už celé roky obmedzuje základné rodičovské právo, ktorým je starostlivosť o dieťa, návšteva lekárov, ktorým ako matka dôveruje. MUDr. N. nie je žiaden odborník, neovláda cudzie jazyky, nepublikuje žiadne články, nikdy nepracovala v žiadnom laboratóriu a jej prax sa s praxou MUDr. U. nedá vôbec porovnať. Okresný súd si nedal námahu, aby preveril zdravotný stav exmanžela, jeho rodinných príslušníkov. Matka exmanžela ako zdravotná sestra dobre vedela o synových chorobách, ktoré tajila pred ňou zo zištných dôvodov. U dcéry nebude ignorovať bolesti brucha, podbruška, vaginálny výtok a už vôbec nie neurologické problémy a deformáciu stavcov. Obe deti majú multi infekčné ochorenie označované ako AIDS. Žiadala, aby súd uložil otcovi predložiť testy LTT na všetky patogény, ktoré uviedla už na predchádzajúcich pojednávaniach od začiatku konania o rozvod, t. j. chlymýdie trachomatis atď. Test kryje všetky druhy syfilisu. Tento vie zabezpečiť klinika MUDr. U.. Ďalej uviedla, že na súde sa písomne ospravedlnila, že sa nemohla dostaviť zo zdravotných dôvodov. Súd ale uvádza v rozhodnutí, že sa nedostavila bez ospravedlnenia. Dcéra bola v deň konania pojednávania v jej domácnosti. Sťažovala sa na bolesti brucha. Volala aj otcovi, že nejde do školy. Toto sa už stalo niekoľkokrát počas pobytu dcéry v jej domácnosti. Menštruáciu nemala, takže bolesti brucha mali iné dôvody. Nemohla doručiť písomné ospravedlnenie alebo požiadať o presun pojednávania vopred, keď sa to stalo v čase jeho konania a býva v inom meste, nie v K.. Doručila ospravedlnenie osobne a odovzdala ho v podateľni najskôr, ako mohla. Dcéra nemá žiaden režim. Využíva spory spôsobom, že neposlúcha, volá otcovi vždy, keď jej niečo nedovolí. Otec sa správa vypočítavo zneužíva detinské správanie dcéry, snaží sa ju pred ňou degradovať. I keď chápe potrebu dcéry udržiavať kontakt s rovesníkmi, mala by spať doma vo svojej posteli, nie jej potom vypisovať, že má vši alebo je chorá. Fakty predložila aj okresnému súdu, ktorý ich celé roky ignoruje. Ničí tým osobnosť a zdravie dcéry. Sudkyňa si spojila spor o deti s majetkovým vyporiadaním. Z domácnosti s manželom musela odísť po fyzickom útoku, pri ktorom sa jej vyhrážal zabitím. Po tomto incidente jej zabránil čokoľvek vziať alebo si prefotiť doklady z rokov rekonštrukcie a investícií do domu. Za výsledok a zodpovednosť práce sudcov okresného súdu považuje, že dcéra k nej nepríde, ignoruje jej správy a telefonáty. Jednoducho jej pošle správu, že ide spať inde. Dcéru podporujú v takomto správaní vďaka postoju, ktorý k nej zaujali. Dcéra všetko vníma a myslí si, že si môže k nej všetko dovoliť, a že pre udržanie si jej priazne jej musí vo všetkom vyhovieť. Nie je pravda, že dcéra je u nej ako sa „dohodneme“. Vyjadrenia otca označila za nepravdivé. Rozhodla sa podať trestné oznámenie na sudcov Okresného súdu Žilina, ktorí ignorujú dôkazy a zverili jej deti do starostlivosti neliečenej osoby a dlhodobo ich vystavili infekčnému prostrediu, čo má za následok ďalšie infekcie. Pokiaľ rozsudok nebude zmenený tak, že sa deťom liečba nariadi a zabezpečí sa na
náklady otca alebo zdravotných poisťovní. Trvá na liečbe syna. Žiada, aby súd obom deťom vysvetlil, čo infekcie spôsobujú, ako ovplyvňujú ich konanie. Rovnako pred pár rokmi podala trestné oznámenie na detské lekárky MUDr. L. M. a MUDr. R. N.. Otec sa o dcéru nestará. Zmenil zamestnanie, o čom ju neupovedomil. Pracuje ako zvárač v Nemecku. Nemá vedomosť, kedy je dcéra s otcom, kedy je sama v rodinnom dome len s exsvokrou alebo prespáva niekde u cudzích ľudí. Nesúhlasí, aby dcéra bola v domácnosti s exsvokrou, ktorá veľakrát pod vplyvom alkoholu a tramalu nie je schopná ani vstať z postele. U exmanžela zažila opakované násilné správanie. Je všeobecne známe, že neliečené neuroinfekcie môžu vyvolať závažné agresívne a nekontrolovateľné správanie. Nezaujíma ju názor pani U. na výchovu jej detí. Nie je odborníčka, ani ako zdravotná sestra, ani ako psychológ. Na súde ju videla. Má dosť silnú alopéciu, čo naznačuje infekcie hlavy. Podľa vzhľadu jasne vidí, že má zdravotné problémy, ako všetci v ich rodine. Rovnako ju nezaujímajú ani názory učiteľov v ZŠ O., kde F. chodí. Na stretnutia do ZŠ nechodí, lebo má tretinovú imunitu oproti jej 72 ročnej matke. Každá infekcia ju môže invalidizovať alebo aj zabiť. Po roku na PN zmenila zamestnanie, pracuje pre Siemens v rámci telepráce, fakticky len z domu. Zásadne zmenila spôsob života. Má právo žiť, tak ako chce, bez ohľadu na názory a očakávania iných. Žiada súd, aby posudzoval len to, čo je najlepšie pre dcéru, aby raz nebol obvinený, že kvôli rozhodnutiam stratila zdravie a život. Má právo na rovnaký čas strávený s dcérou, právo byť s ňou aj v čase pracovného týždňa, riadne sa starať o jej zdravotný stav, ísť s ňou na vyšetrenie k lekárom, ktorým dôveruje, dať jej urobiť testy kdekoľvek, aj mimo EÚ. Žiadala, aby bolo zrušené výživné a jednostranné zverenie dcéry otcovi. Nech Okresný súd Žilina doplní presné názvy patogénov/vírusov, ktoré MUDr. N. dcére zistila a označila za bežné vírusy. Ani raz za celé roky dcéru neposlala na testy imunity. Po odpadnutí a strate vedomia mala ísť na vyšetrenie mozgu, ktoré otec odignoroval a ani nezavolal, že nepríde. Dcére sa deformuje chrbtica, rastie jej to, čo sa volá tuberácky hrb. Nemôže ignorovať výtoky a zapáchajúce nohy a iné veci. Súd svojím rozhodnutím fakticky potvrdil, že jej deti môžu voľne kohokoľvek nakaziť, že sa nemusia liečiť. Dôrazne upozornila, že lekári v USA označili chlamýdie za AIDS. Keď MUDr. N. ukázala testy na pozitívnu spirochétu a povedala, že dcéra bola nakazená syfilisom, tak jej povedala, že syfilis sa dá vyliečiť penicilínom. Dcéra bola v roku 2018 otestovaná na spirochetálnu infekciu a chlamýdiu trachomatis, testy boli robené v čase, keď jej bolo okresným súdom zabránené v liečbe detí, a teda na výsledky dcériných testov nemala vplyv žiadna liečba antibiotikami. Výsledky testov dcéry boli jasne pozitívne a rastúce, čo znamená nárast infekcií v organizme. Nie je pravdou, že by boli testy robené len v roku 2016 a 2017, ako sa uvádza v rozhodnutí. Ako si sudkyňa predstavuje, že sa má starať o infekčnú dcéru, či to má ignorovať a vystavovať riziku seba, alebo chodiť v domácnosti v skafandri, dezinfikovať neustále kľučky, WC, a ako vydezinfikuje vzduch v miestnosti. Dcére musí byť monitorovaná imunita, a keďže súd zveril dcéru otcovi, zabránil jej ísť s ňou na akékoľvek vyšetrenia. Žiadala rozhodnutie okamžite zmeniť, inak sa obráti na políciu, podá trestné oznámenie na sudcov. Nedovolí, aby sudca zasahoval do jej práva a práva jej dcéry na liečbu a život takýmto spôsobom. Prvoradým záujmom dcéry je čo najskoršia liečba, zabránenie progresu ochorenia s vážnymi trvalými následkami. Chce si chrániť svoje zdravie, a pokiaľ dcéra bude k nej chodiť chorá a výtokmi a bolesťami brucha, hlavy či čohokoľvek, bude to riešiť na polícii, súdnou cestou.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky odmietol všetky tvrdenia a klamstvá, ktoré uviedla v odvolaní. Ako otec zodpovedný za svoje deti sa vždy riadne staral o ich fyzické, ako aj mentálne zdravie. Vždy sa snažil a snaží sa vytvárať deťom čo najlepšie podmienky pre ich vývin. Naopak, v poslednej dobe má pochybnosti o mentálnom zdraví exmanželky, jej hypochondrický pohľad na celý svet obťažuje nielen jeho rodinu, ale ako je uvedené v odvolaní, aj širšie okolie, čo spôsobuje nepríjemné reakcie ľudí z okolia. Vzťahom na spôsob komunikácie s okolím a jej postoj a pohľad na choroby celého sveta, má vážnu obavu aj o vplyv na spoločnú maloletú dcéru, ako sa k nej správa, ako ju vychováva v dobe, keď je dcéra v jej prítomnosti. Výchovu a vplyv takejto osoby na maloleté dieťa vidí ako nevhodné, čo dokazuje aj skutočnosť, že dcéra v poslednom čase trávi víkendy, kedy by mala byť s matkou, v jeho spoločnosti v rodinnom dome v E.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v intenciách ustanovení § 65 a 67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, pokiaľ návrh matky na zmenu výchovného prostredia maloletej F. U. zamietol.
7. Totožne ako prvoinštančný súd i odvolací súd za podstatné považoval vyjadrenie mal. F., ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dokáže posúdiť následky svojho rozhodnutia zotrvať v domácnosti otca a s matkou udržať pravidelný kontakt tak, ako bolo stanovené predchádzajúcim rozhodnutím súdu.
8. Pokiaľ matka zmenu výchovného prostredia maloletej dcéry odôvodňovala predovšetkým podozrením na rôzne závažné zdravotné problémy, nepredložila žiaden lekársky ani odborný posudok, prípadne vyjadrenie, ktorým by svoje podozrenia podložila. Pokiaľ i predložila testy z roku 2018 na spirochetálnu infekciu a chlamýdiu trachomatis, síce doložila výsledky testov, avšak k týmto nepredložila žiadne vyjadrenie lekára, ani posudok, ktorý by vzhľadom na odbornosť terminológie a výsledné ukazovatele osvetlil, či matkou vyslovené závery o náraste infekcií v organizme maloletej sú pravdivé a podložené. V danom prípade súd ako inštitúcia, ani sudca, nie je vzhľadom na predmet skúmaných otázok odborne spôsobilý kvalifikovane posúdiť, k akým skutočným záverom výsledky testov viedli, a čo v skutočnosti odhalili.
9. Zdravotný stav matky dôvodne u nej vyvoláva obavu z ohrozenia, resp. prenosu infekcií, na druhej strane je však neakceptovateľné, aby z obavy o vlastné zdravie požadovala zveriť dcéru do osobnej starostlivosti len preto, aby ju odizolovala od vonkajšieho sveta. Ako matka musí pochopiť, že dcéra musí absolvovať povinnú školskú dochádzku, nevyhnutne sa kontaktovať so spolužiakmi, učiteľmi a vo voľnom čase so svojimi kamarátmi, venovať sa i svojim záľubám, koníčkom, voľnočasovým aktivitám. Práve takýto spôsob života zodpovedá jej veku, psychickému aj fyzickému zdraviu. Iba na základe vykonštruovaných domnienok matky jej nemožno ani nariadiť „karanténu“, ani obmedziť ju v bežnom spôsobe života. Podozrenia matky o tom, že dcéra trpí závažnými zdravotnými problémami zostali v rovine tvrdenia bez patričného podkladu. Vo väzbe na to ani odvolací súd nevzhliadol potrebu (naviac v rozpore s vôľou a želaním maloletej zotrvať v domácnosti otca) vytrhnúť ju z doterajšieho prostredia a zveriť do starostlivosti matky. Prípadný nesúhlas otca, aby sa dcéra podrobila konkrétnej forme zdravotnej starostlivosti je možné nahradiť rozhodnutím súdu. Avšak v žiadnom prípade momentálny postoj otca k domnienkam matky o zdravotných deficitoch ich dcéry nemožno považovať za relevantný pre zverenie dcéry matke za situácie, keď dcéra so zmenou výchovného prostredia nesúhlasí a matka má zákonné možnosti, ako dosiahnuť zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v ňou vybranom zdravotníckom zariadení i bez súhlasu otca.
10. Pokiaľ súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá v podanom odvolaní uviedla, že v účasti na pojednávaní jej zabránil príchod dcéry, sťažujúcej sa na zdravotné problémy, nepreukázala, že by s dcérou absolvovala lekárske ošetrenie, nedoložila žiaden doklad o návšteve lekára, s ktorým by konštatáciu súdu o tom, že sa na pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia, resp. iného závažného dôvodu, vyvrátila.
11. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)