Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-106-2013.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 35 789 615 proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. J. XXXX/X, Z. H., o zaplatenie 428,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 26. 03. 2013 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 428,28 eur na tom skutkovom základe, že dňa 30. 08. 2006 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej len zmluva RÚ), (ďalej spolu len zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len ÚP), s ktorými bola žalovaná oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná. V súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy a ÚP žalovaná využila právo na poskytnutie revolvingového úveru zo zmluvy a čerpala revolvingový úver, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX. Tento revolvingový úver je žalovaná oprávnená čerpať opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca, prostredníctvom kreditnej karty, ktorú si však musela žalovaná najprv aktivovať, pretože inak by k poskytnutiu revolvingového úveru nemohlo dôjsť. K aktivácii kreditnej karty dochádza vedomým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej aktivovať kreditnú kartu a tým využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru. K platnosti zmluvy o RÚ dochádza podpisom úverovej zmluvy, no účinnosť nadobúda až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy a ÚP sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úver a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky z RÚ žalobcovi riadne a včas vrátiť a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. Z vyššie uvedeného vyplýva aj nemožnosť určenia RPMN, keďže sa menia údaje relevantné pre jeho výpočet. Žalovaná hradila dlžnú sumu, avšak dostal sa s jej uhrádzaním do omeškania. V zmysle ÚP s názvom "Ukončenie/zánik úverovej zmluvy" vyzval žalovanú listom zo dňa 28. 06. 2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 428,28 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je žalovaná povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky , s ktorej úhradou je v omeškaní. Žalovaná suma pozostáva z istiny (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru) 371,46 eur, poplatku za výpis z účtu 7,45 eur, úroku z úveru vo výške 43,33 eur, vyčísleného z čerpaného a nesplateného úveru k príslušnému dátumu vyúčtovania predpisu splátky na úhradu a zmluvnej pokuty 4,77 eur, vypočítanej ako súčet vyrubených zmluvných pokút vo výške 8 %z každej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania.
Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a vyzval ju na vyjadrenie. Žalovaná výzvu spolu s doručovanou žalobou a prílohami prevzala dňa 10. 04. 2013, k žalobe sa však nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 30. 08. 2006, so všeobecnými obchodnými podmienkami platnými a účinnými ku dňu uzavretia zmluvy, splátkovým kalendárom, výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 28. 06. 010 aj s výpisom z poštovej knihy, výpisom z účtu za obdobie 6/2007 a vyjadrenia žalobcu a s príručkou pre držiteľa úverovej karty a vec posúdil takto:
Účastníci konania dňa 30. 08. 2006 uzavreli úverovú zmluvu ( ďalej len ÚZ ) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 209,08 eur (6.299,- Sk) na kúpu tovaru Philips HTS 3300, tak ako je uvedené v 51. bode úverovej zmluvy a žalovaná sa zaviazala tento úver uhradiť v 12-tich mesačných splátkach po 21,60 eur (651,-Sk). Nárok z tejto zmluvy však nie je predmetom konania. Predmetom konania je nárok vyplývajú zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej súčasne (na jednom formulárovom tlačive) s uvedenou úverovou zmluvou. Žalovaná zmluvne dohodnuté splátky revolvingového úveru prestala splácať, následkom čoho žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného revolvingového úveru a to listom zo dňa 28. 06. 2010, ktorým oznámil žalovanej, že si uplatňuje voči nej svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru a súčasne ju vyzval k jeho úhrade v lehote 15 dní od spísania tohto listu.
Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom. Týmto spôsobom žalobca pri uzavretí úverovej zmluvy vnútil žalovanej úplne iný právny úkon, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, pričom žalovaná nemala na výber a musela podpísať celú predloženú predtlač listiny.
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), písm. b.) a § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd pri posudzovaní revolvingovej zmluvy ako prvé, posudzoval samotný vznik právneho vzťahu
- spôsob uzavretia revolvingovej zmluvy. Postup, aký zvolil pri uzavretí zmluvy žalobca vyvoláva podozrenie o účelovosti jeho správania ktorého výsledkom bolo vnútenie produktu, o ktorý žalovaná pri uzavretí úverovej zmluvy nemala záujem. Súd je toho názoru, že žalobca uvedeným postupom nečestne bez odbornej starostlivosti využil, v určitej skupine obyvateľov - spotrebiteľov ochotných financovať svoju spotrebu cez úver, ochotu uspokojiť svoje potreby jednoduchým sprístupnením finančných prostriedkov a to aj napriek tomu, že v skutočnosti o tento produkt neprejavili záujem. Nekalo kalkuloval, že odstránením všetkých bariér, s ktorými sa spotrebiteľ bežne stretáva pri obdobnom produkte spotrebiteľ neodolá a takto ponúknuté finančné prostriedky bez bližšieho skúmania podmienok využije. To, že žalovaný neprejavil záujem o uzavretie takejto zmluvy mohlo reálne spôsobiť, že nemusel
pochopiť, príp. rozlíšiť tieto dve zmluvy. Súd dáva za vinu žalobcovi, že týmto spôsobom u týchto osôb zmenil správanie tak, že namiesto vopred uváženého správania primeraného svojim finančným možnostiam, títo bez bližšieho pochopenia prijali záväzok, ktorý presahoval ich finančné možnosti. Takýmto spôsobom sa dostali do stavu, kedy neboli schopní svoj záväzok uniesť. Takéto konanie, pri ktorom absentuje potrebná odborná starostlivosť, ktorú pri takomto zložitom úkone možno rozumne očakávať, súd považuje v zmysle § 7 ods. 1, ods.2 pís. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v spojitosti s čl. 2 písm. h/ Smernice rady č. 2005/29 za nekalú obchodnú praktiku, ktorej neprináleží žiadna právna ochrana a z tohto dôvodu súd hodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvedené konštatuje aj s ohľadom na to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel ako samostatnú zmluvu, tak ako to urobil pri úverovej zmluve. Súdu nie sú známe žiadne zákonné prekážky, pre ktoré by sa tak nemohlo stať. V osobitnom - samostatnom dojednaní revolvingovej zmluvy by bolo nespochybniteľné, že úmyslom spotrebiteľa (po predchádzajúcom zvážení podmienok) bolo uzavretie zmluvy tohto druhu so všetkými z toho vyplývajúcimi záväzkami. V takomto prípade by súd, po dodržaní všetkých zákonných náležitostí, ktoré si vyžaduje zmluva tohto charakteru, nemal žiadne pochybnosti o vzniku a existencii takéhoto právneho vzťahu. Samotný fakt, že žalobca postavil vznik právneho vzťahu iba na časti zmluvy, kde sa konštatuje, že účastníci súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a splátkami, či prípadnými ďalšími podstatnými náležitosťami odkazujúcimi na príslušné články úverových podmienok, je neakceptovateľný. Súd má za to, že všeobecné úverové podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru, a teda nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver, prípadne RPMN. Navyše obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané a tvrdenie žalobcu, že zmluva je uzavretá v písomnej forme ako celistvý akt z predložených dôkazov nevyplýva. Z tohto dôvodu, preto súd konštatuje, že takto uzavretá zmluva nie je uzavretá v prepísanej písomnej forme tak, ako to ustanovuje § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je neplatná. Preto potom nemôže byť žaloba dôvodná ani v časti týkajúcej sa uplatnenia nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov a zmluvných pokút, ktoré by mohli byť uplatnené len na základe platnej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca tým, že poskytol žalovanej finančné prostriedky (výberom z bankomatu prostredníctvom úverovej karty), vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., a to na základe plnenia poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na zaplatenie 428,28 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom (stĺpec označený v splátkovom kalendári ako debet -istiny, v ktorom sú zahrnuté všetky výbery odporcu z bankomatu) vo výške 600,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu - úhrady splátok (stĺpec v splátkovom kalendári označený ako čiastka celkom - kredit) vo výške 617,46 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku bezdôvodného obohatenia a stanovuje skutočný rozdiel medzi tým, čo žalobca dal a dostal, očistený o nároky, ktoré súd v dôsledku neplatnosti právneho úkonu žalobcovi nepriznal. Keď však žalovaná sumu 600,- eur ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi už uhradila, ba uhradila aj viac (uhradila 617,46 eur), súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy v konaní neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a inak podľa obsahu spisu jej žiadne trovy ani nevznikli.
Keď však žalovaná sumu 600,- eur ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi už uhradila, ba uhradila aj viac (uhradila 617,46 eur), súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.