Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: X. O. J., U..G..C.., Š. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: N. P., B.. X.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX P. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: C. Z. U. U. H., L. XX, XXX XX U., N.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 430,67 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 98,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

- zo sumy 33,56 eur od 21.7.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 30,12 eur od 21.8.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 33,39 eur od 21.9.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 1,66 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcu v časti o zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom zamieta.

III. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripúšťa.

IV. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 14.6.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 430,67 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení. Predmetom záväzku poskytovateľa (právneho predchodcu žalobcu) bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka (žalovaného) platiť cenu za poskytnuté služby. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 98,73 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.

Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaného.

Súd v súlade s zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 1.4.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na

Súd vykonal vo veci dokazovanie dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 29.4.2008, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 29.4.2008 dodatok k zmluvu o pripojení uzatvorenej podľa o elektronických komunikáciách.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 06/2009 do 10/2009 čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy.

Podľa je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle , na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 98,73 eur za neuhradené služby. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku a žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. , súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 331,94 eur označenej ako zmluvná pokuta súd konštatuje, že táto bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 7.2.2014, sp. zn. ).

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Na základe uvedených skutočností súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bol vstup oznámený dňa 27.5.2013. K uvedenému vstupu sa žalobca písomne nevyjadril, avšak súdu sú z iných súdnych konaní známe žalobcove námietky, ktoré sú obsiahnuté v typizovanom podaní, a preto sa súd v záujme hospodárnosti konania s nimi vysporiadal aj v tomto konaní a rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.

K námietkam žalobcu súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon nemal na mysli vstup vedľajšieho účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálna žaloba proti spotrebiteľovi. Žiadne takého vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva. Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo vyňať individuálne žaloby proti spotrebiteľom z výkladu ustanovenia

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, je potrebné sa so žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dovodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.

Čo sa týka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a námietky žalobcu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a účasť vedľajšieho účastníka v konaní nie je preto pridanou hodnotou, súd uvádza, že namietať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je jediným spôsobom obrany, ktorú vedľajší účastník k dispozícii má. Na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských sporoch súd prihliada ex offo, avšak nemôže ex offo napríklad prihliadať na premlčanie nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a tvrdeniami, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, je nadbytočná.

Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch, SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné ako nesúhlas vykladať.

Zaoberajúc sa všetkými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní pripustiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého k mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 98,73 eur (30%) a žalovaný v časti zaplatenia sumy 331,94 eur (70%). V zmysle zásad pomerného rozdelenia náhrady trov konania by mal byť žalobca povinný zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 40% (70% - 30%).

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť

prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa o advokácii advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu).

Súd prvého stupňa bol názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov vykonaných konkrétnej právnej veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne, a nielen formálne, napĺňať obsah a účel právnej normy ochrany spotrebiteľa podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uvedených zákonných ustanovení aj ich interpretácie dospel súd prvého stupňa k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne, a preto mu ich náhradu nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).