Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave o návrhu navrhovateľky: A. B., nar. XX. októbra XXXX, adresa C., D. XXXX/XA, zastúpenej advokátom: Mgr. Erik Jurista so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 1802/24, IČO: 50 372 670, proti odporkyni: A. C., nar. XX. februára XXXX, adresa C., C. C. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Branislav Jurga so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 42 290 899, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. -39 zo dňa 04.01.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. nepriznal odporkyni nárok na náhradu trov konania.

Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , a , , , , a , , , , , , prvá veta, a , (ďalej len „“).

Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože okrem osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, nebolo osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre využitie procesného inštitútu neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa vo svojom návrhu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zdržať sa hospodárenia s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva (ďalej len „LV“ č. 4567) vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, pre okres Piešťany, obec C. a katastrálne územie C., ako pozemok registra „C“, parc. č. 3881/3, o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; a to tak, aby bez písomného súhlasu navrhovateľky neumožňovala užívať tieto nehnuteľnosti tretím osobám na prechod. Súd je toho názoru, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a tiež neosvedčila hrozbu reálnej ujmy, ktorá by jej hrozila. Zo žiadnych ňou predložených dôkazov a ani z jej vyjadrení v návrhu a následných doplneniach návrhu nevyplýva, že by sa tretia osoba, ktorá prechádza cez pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a žalovanej do nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, dopúšťala takého konania, ktorým by obmedzovala jej vlastnícke právo, právo na ochranu súkromia alebo právo na ochranu obydlia, zasahovala akýmkoľvek spôsobom do jej súkromia, obydlia, prípadne by jej z konania tejto osoby

bezprostredne hrozila reálna ujma na jej právach v súvislosti s tvrdením, že sa tak deje bez jej súhlasu. Okrem toho súd mal za preukázané, že žalovaná požiadala navrhovateľku o súhlas, čo vyplýva z sms správy zo dňa 03.12.2022. Na žiadosť žalovanej o súhlas navrhovateľka reagovala tým spôsobom, že akonáhle daného pána stretne aj na ich pozemku LV XXXX bez sprievodu žalovanej, bude to považovať za nedovolené vniknutie na súkromný pozemok. Z doplneného podania už táto skutočnosť nevyplýva, nakoľko bola táto správa navrhovateľkou odstránená, avšak ďalšou správou upozornila žalovanú, že má právo vyjadriť svoj nesúhlas s pohybom tretej osoby na spoločnom pozemku. Zo samotných video nahrávok, ktoré navrhovateľka doložila je evidentné, že tretia osoba sa nedopúšťa takého konania, ktorým by sa snažila akýmkoľvek spôsobom obmedzovať užívacie právo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež je súd toho názoru, že žalovaná sa nedopúšťa konania, ktorým by sa snažila obmedziť, či úplne zamedziť navrhovateľke výkon jej práva predmetnú nehnuteľnosť z titulu postavenia vlastníka užívať. Skutočnosť, že žalovaná umožnila užívať svoju nehnuteľnosť tretej osobe, je len realizáciou jej dispozičného práva k jej vlastnej nehnuteľnosti, a tiež k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou a to, že navrhovateľke nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu tretia osoba využíva nehnuteľnosť žalovanej je bezpredmetné. Skutočnosť, ako navrhovateľka sama vo svojom návrhu uviedla, že po nariadení neodkladného opatrenia by mala k dispozícii exekučný titul, ktorý by mohla použiť na vymoženie povinnosti druhého spoluvlastníka zdržať sa hospodárenia so spoločnou vecou, ku ktorému nebude mať žalovaná súhlas navrhovateľky, by bolo podľa súdu neprimeraným zásahom do práv protistrany. Petit naformulovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého sa navrhovateľka domáhala voči žalovanej zdržať sa hospodárenia so spoločnou vecou bez jej písomného súhlasu, je neprípustný z dôvodu prekročenia princípu proporcionality, kedy by došlo k neodôvodnenému a neprimeranému zásahu do práv žalovanej. Záverom súd dodal, že pokiaľ má navrhovateľka za to, že sú porušované jej práva, má možnosť sa ochrany svojich práv domáhať prostredníctvom podania žaloby vo veci samej a nie využitím inštitútu neodkladného opatrenia ako rýchlej úpravy pomerov medzi stranami.

O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. v zmysle . Žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle a a domáhala sa, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie.

Odvolateľka uviedla, že svojim podaním zo dňa 30. decembra 2022 doplnila svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia o návrh dôkazu – úradný záznam spísaný vo veci príslušníkmi PZ SR dňa 29. decembra 2022, ktorý je dostupný len na vyžiadanie súdu. Súd prvého stupňa si tento dôkaz nevyžiadal a teda ho ani nevykonal, ani sa žiadnym spôsobom nevyjadril k skutočnostiam, ktoré z navrhnutého dôkazu plynuli a ktoré mohli zásadne prispieť k zisteniu skutočností rozhodných pre správne právne posúdenie veci. Rovnako sa súd prvého stupňa nevysporiadal s dôvodmi a úvahami, ktoré viedli k tomu, že navrhnutý dôkaz nevykonal.

Odvolateľka má tiež za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom. Podstatou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že žalovaná ako rovnodielny spoluvlastník pozemku hospodári s týmto pozemkom bez súhlasu navrhovateľky, k čomu však nemá zákonné oprávnenie, nakoľko nedisponuje potrebnou väčšinou hlasov. Navrhnuté dôkazy aj argumentácia navrhovateľky smerovali k preukázaniu skutočnosti, že v posudzovanom prípade nejde o užívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ale o hospodárenie so spoločnou vecou bez súhlasu druhého spoluvlastníka. Súd prvého stupňa neriešil, či žalovaná hospodári so spoločnou vecou v rozpore s požiadavkou obsiahnutou v (ďalej len „“), naopak riešil, či (a ako) užívanie spoločnej veci treťou osobou zasahuje do práv navrhovateľky (predovšetkým do práva na ochranu súkromia a obydlia). Dikcia však nepodmieňuje hospodárenie jedného polovičného spoluvlastníka so spoločnou vecou mierou obmedzenia užívacích práv druhého polovičného spoluvlastníka, ale jeho súhlasom. Preto je akékoľvek skúmanie miery obmedzenia druhého spoluvlastníka pri hospodárení so

spoločnou vecou prvým spoluvlastníkom bez právneho významu. Navrhovateľka uvádza, že konaním tretej osoby, ktoré bezprostredne zasahuje do práv navrhovateľky, je už samotné užívanie spoločného pozemku treťou osobou na prechod po spoločnom pozemku bez súhlasu navrhovateľky (pričom tretia osoba disponovala aj kľúčom od zamknutej brány vedúcej na pozemok). Má za to, že vyžaduje súhlas druhého rovnodielneho spoluvlastníka s akýmkoľvek hospodárením so spoločnou vecou (teda aj s pravidelným využívaním spoločného pozemku na prechod treťou osobou na základe súhlasu žalovanej), nie len s určitým kvalifikovaným hospodárením so spoločnou vecou. Navrhovateľka zdôrazňuje, že vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neriešila využívanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ale len využívanie spoločnej nehnuteľnosti. Ak by súd navrhované neodkladné opatrenie nenariadil, išlo by podľa názoru navrhovateľky až o prípad odopretia spravodlivosti, nakoľko navrhovateľka by v rozpore s dikciou bola zbavená možnosti obrátiť sa na súd v prípade jednostranného hospodárenia so spoločnou vecou zo strany druhého polovičného spoluvlastníka, a žalovaná by mohla nielen v posudzovanom prípade, ale aj do budúcna naďalej jednostranne uzatvárať nájomné zmluvy či iné písomné alebo ústne zmluvy, predmetom ktorých by bolo užívanie spoločného pozemku tretími osobami, alebo komukoľvek poskytovať kľúč od brány vedúcej na spoločný pozemok, a tým so spoločným pozemkom neoprávnene samostatne hospodáriť. Skutočnosť, či bude o veci rozhodnuté v konaní o nariadení neodkladného opatrenia alebo v štandardnom občianskom súdnom konaní, je v tejto súvislosti nerozhodná. V závere zhrnula, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne zamenil hospodárenie so spoločnou vecou (na ktorom v prípade polovičných spoluvlastníkov musí byť vzájomná zhoda) s užívaním spoločnej veci (ktorú môže každý zo spoluvlastníkov užívať sám v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu), a tým dospel aj k nesprávnemu výroku napadnutého rozhodnutia. Súd sa ani nevysporiadal s dôvodmi, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu ako dôvody prípustnosti nariadenia predmetného neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, ktorými sú predovšetkým dôvody uvedené v , , .

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že neexistuje a ani neexistoval dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľka domáha. Predovšetkým výslovne popiera, že odporkyňa sama rozhodla o hospodárení so spoločným pozemkom alebo sama hospodári so spoločným pozemkom inak, než bolo dohodnuté v minulosti. Odporkyňa vždy iba rešpektovala starý pokojný právny stav tak, že na prechod spoločný pozemok užívajú osoby bývajúce v domoch, ku ktorým spoločný pozemok vedie. Tento stav vznikol už od roku 1946, podľa toho, ako bola žalovaná informovaná a bol potvrdený a zaužívaný aj od roku 1997, keď predmetný pozemok užíval manžel žalovanej a žalobkyňa a všetky osoby, ktoré v domoch bývali. Neexistuje predovšetkým obava z ohrozenia práva žalobkyne, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Nič sa nezmenilo na zaužívanom a pokojnom stave v hospodárení so spoločným pozemkom tým spôsobom, že ho užívajú osoby, ktoré užívajú domy na bývanie, ku ktorým sa dá dostať vstupom iba po tomto spoločnom pozemku. Ide o dom žalovanej ale aj o dom žalobkyne ďalej vo dvore. Spoluvlastníci si recipročne či už výslovne alebo aj konkludentne vždy tolerovali prechod aj tretích osôb do domov. Táto situácia nastolená žalobkyňou nie je v ničom iná ani výnimočná. Nie je potrebný zásah súdu. Uviedla, že je vlastníčka samostatného rodinného domu, ku ktorému neexistuje iný prístup ako bránou a po pozemku na ktorom je dvor, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán v podiele každý 1 ku celku. Po rovnakom pozemku a rovnakou bránou sa dostáva ku svojmu domu aj žalobkyňa a „jej“ tretie osoby, a prechádza pritom pred domom žalovanej, a pozemok tak minimálne 20 rokov slúži svojim hospodárskym účelom práve a len tomuto účelu, aby sa vlastníci a užívatelia domov (teraz patriacich žalobkyni a žalovanej) vedeli dostať z ulice domov. Rovnako tak to slúži aj pre osoby, ktoré k tomu určia vlastníci týchto domov, jednoducho sa ku dvom rozličným domovým nehnuteľnostiam dostávajú domov cez spoločný pozemok užívatelia domu žalobkyne a tiež užívatelia domu žalovanej. Manžel žalovanej E. F., ktorý je zároveň príbuzný žalobkyne, je svedkom takej dohody (v určitej forme), že spoločný pozemok (p.č. 3881/3, parc.reg. C, k.ú. C.) sa užíva podľa potrieb vlastníkov rodinných domov, ku ktorým po ňom vedie prístup. Žalovaná výslovne popiera, že spoločný pozemok (p.č. 3881/3, parc.reg. C, k.ú. C.) dala tretej osobe do nájmu, nie je to pravda. Žalovaná nedala do nájmu ani svoj dom tretej osobe, tretia osoba dom patriaci iba žalovanej (v samostatnej bytovej jednotke) užíva spolu so žalovanou a jej manželom z dôvodu, že ide o osobu v tomto ohľade blízku žalovanej (nie síce príbuzného), ktorej žalovaná v dobrej viere poskytla možnosť ubytovania v zimných mesiacoch a ide o osobu veľmi slušnú, bezúhonnú, vysokoškolsky vzdelanú, ročník narodenia XXXX, vysokoškolského pedagóga na dôchodku. Podľa predloženej sms správy žalobkyne zo dňa 3.12.2022, žalobkyňa súhlasila s tým, že tretia osoba „ten pán“ bude pokojne ubytovaný v dome žalovanej, čo v sebe podľa názoru žalovanej jasne zahŕňalo aj súhlas s prechodom

cez spoločný pozemok. Žalobkyňa to vyjadrila v správe, ktorú si všimol už súd prvej inštancie, a ktorú následne žalobkyňa zmazala, ale až potom, ako ju najskôr súdu predložila. Žalobkyňa tak chce zjavne zavádzať súd a selektovať dôkazy. Ďalej uviedla, že tretia osoba je návšteva (nie krátkodobá, ale to nehrá žiadnu úlohu) u žalovanej a jej manžela. A na prechod do domu, kde je ubytovaná ako návšteva, tento pozemok vždy len krátkodobo použije (cca 2x na 30 sekúnd denne). Súd prvej inštancie nemal k dispozícii od žalobkyne, ani tvrdený, osvedčený ani preukázaný dôvod na neodkladné opatrenie, teda zistený dôvod nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (bod 19 uznesenia). Voči tomu žalobkyňa v podanom odvolaní nenamieta, neumožňuje tak odvolaciemu súdu odvolací prieskum v tomto ohľade. Žalobkyňa nenamieta nič, na čo by bola potrebná rýchla neodkladná úprava práv a povinností strán – predovšetkým nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Žiadne nebezpečenstvo ujmy nehrozí. Žalovaná sa stotožňuje s uznesením okresného súdu a navrhla ho potvrdiť.

Navrhovateľka podala vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne. Poukázala na to, že odporkyňa uvádza, že „tretia osoba“ využívajúca spoločný pozemok je osobou blízkou odporkyne. Nakoľko toto tvrdenie sa prvýkrát objavilo až vo vyjadrení žalovanej zo dňa 5. marca 2023, predkladá navrhovateľka návrh na doplnenie dokazovania, ktorým sa toto tvrdenie overí alebo vyvráti, a to dôkazy: výsluchom tretej osoby využívajúcej spoločný pozemok (identifikačné a kontaktné údaje má k dispozícii žalovaná), výsluchom G. H. I., pracovníčky MsÚ Piešťany, spravujúcej na mestskom úrade agendu odídencov. Návrh na doplnenie dokazovania navrhovateľka predkladá z dôvodu, že podľa doterajších informácií dostupných navrhovateľke „tretia osoba“ nie je osobou blízkou žalovanej, ale je jej zo strany žalovanej ako odídencovi z Ukrajiny poskytované ubytovanie za príslušnú administratívnu odplatu, čiže ide o stav analogický prenájmu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej v podstate len zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých

konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon stanovuje iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená).

Z podaného odvolania vyplynulo, že navrhovateľka si zrejme zamieňa žalobu na ochranu spoluvlastníka podľa a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), to však neznamená, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je možné nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej bez toho, aby boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že ak pri hospodárení so spoločnou vecou, ktorej podielovými spoluvlastníčkami sú navrhovateľka a odporkyňa každá v 1 (teda ide o rovnosť hlasov) nedôjde k dohode, môže rozhodnúť na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd ( veta druhá ). Účelom rozhodnutia súdu v takom prípade je vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Naproti tomu, účelom nariadenia neodkladného opatrenia je buď bezodkladná úprava pomerov účastníkov alebo predchádzanie ohrozeniu exekúcie.

Súd prvej inštancie správne skonštatoval v bode 22. napadnutého uznesenia, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a tiež neosvedčila hrozbu reálnej ujmy, ktorá by jej hrozila. Navrhovateľka sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla (čl. II návrhu), že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení si súd splní svoju povinnosť rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou v prípade rovnosti hlasov. Nijako však neosvedčila stav naliehavosti a nevyhnutnosti upraviť vzájomné pomery, kedy by jej hrozil vznik ujmy či škody (navrhovateľka neuviedla, že by prechádzanie tretej osoby cez spoločný pozemok za účelom prístupu k bývaniu spôsobovalo ujmu na jej právach, alebo inú škodu akéhokoľvek druhu). Neosvedčila ani, že by dochádzalo k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne že by hrozilo zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať sa konečnú súdnu ochranu. Samotná skutočnosť, že medzi podielovými spoluvlastníčkami nedošlo k dohode o užívaní spoločnej veci (hospodárení s ňou), ešte neznamená, že práva navrhovateľky ako podielovej spoluvlastníčky sú tým porušené.

Tvrdenie odvolateľky, že prechodom cez pozemok treťou osobou dochádza k narušeniu jej súkromia, neobstojí. V konaní nie je sporné, že parc. č. 3881/3 je dlhodobo využívaná na prístupový pozemok k nehnuteľnostiam tak navrhovateľky ako aj odporkyne. Na rovnaký účel slúži parcela aj v prípade prechodu návštev, či iných osôb, ktoré uvedenú parcelu využijú ako prístupovú so súhlasom jednej z podielových spoluvlastníčok. Uvedené nespochybňuje ani samotná navrhovateľka, ktorá opakovane uviedla, že užívanie pozemku pre účely krátkodobých návštev nemala nikdy v úmysle limitovať a rešpektuje ho. Prechod tretej osoby, ktorej odporkyňa poskytla ubytovanie cez prístupovú parcelu je svojím obsahom totožným využitím pozemku, ako v prípade krátkodobej návštevy a nič na tom nemení ani to, že uvedenej osobe bol daný k dispozícii kľúč od brány.

Pokiaľ ide o namietané nevykonanie dôkazu - úradného záznamu spísaného vo veci príslušníkmi PZ SR dňa 29. decembra 2022, to odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka nenavrhovala, aby si súd uvedenú listinu vyžiadal. Uviedla len, že predmetná listina je dostupná na vyžiadanie súdu (č.l. 35). Podľa obsahu doplnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.12.2022 je zrejmé, že uvedenou listinou chcela navrhovateľka osvedčiť, že tretia osoba využíva nehnuteľnosti na zmluvnom základe a uspokojuje si tak svoje vlastné potreby. Z pohľadu odvolacieho súdu boli za účelom osvedčenia, že parcelu č. 3881/3 užíva na prechod za účelom bývania tretia osoba,

postačujúce ostatné dôkazy, ktoré predložila navrhovateľka, nebolo preto potrebné osobitne vykonávať dopyt za účelom zabezpečenia obsahu vysvetlenia podaného touto osobou príslušníkom PZ. Navyše, žiadna zo skutočností, ktorá mala byť predmetným úradným záznamom osvedčená, nie je spôsobilá nahradiť absenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Takisto odvolací súd dáva do pozornosti, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, vychádza z dostupných dôkazných prostriedkov z účelom iba osvedčenia skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie plnohodnotne zistil skutkový stav, z ktorého riadne vyvodil, ktoré skutočnosti mal za osvedčené, pričom rozsah zisteného skutkového stavu bol dostatočný na prijatie právnych záverov o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa navrhovateľkou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal v čom spočíva absencia naplnenia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, prijaté právne závery primerane vysvetlil a správne právne posúdil. Samotný fakt, že navrhovateľka sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie s použitím potvrdil.

V zmysle , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej odporkyni, ktorá sa k odvolaniu vyjadrila a náhradu trov konania si aj uplatnila, priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).