Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-176-2013.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/176/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa Z. Z. L..C..I.. L. L. W. I. Z., V. Č. H. XXXX/XXa, T. X, K.: XXX XX XXX Č.X. C. zast. Fridrich Paľko, s.r.o. proti odporcovi F. Z., W.. XX.XX.XXXX F. I. Y. XXX/XX, Č. W. M. zast. opatrovníkom E. Z., W.. XX.XX.XXXX F. I. Y. XXX/ XX, Č. W. M. v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 896,87 Eur, zmenkový úrok vo výške 12,71% ročne zo sumy 1.010,87 Eur od 17.09.2010 do 03.01.2011 vo výške 38,36 Eur, zo sumy 953,87 Eur od 04.01.2011 do 06.02.2011 vo výške 11,29 Eur, zo sumy 896,87 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.010,87 Eur od 08.11.2010 do 03.01.2011 vo výške 9,50 Eur, zo sumy 953,87 Eur od 04.01.2011 do 06.02.2011 vo výške 5,35 Eur, zo sumy 896,87 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,37 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej výške návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2013 domáhal, aby súd v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 896,87 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 14.04.2010 na zmenkovú sumu 1.010,87 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 17.09.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 14.04.2010 na sumu 1.010,87 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 17.09.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 114 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 114 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu /ďalej nariadenie/, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Odporca je fyzickou osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Trebišov, ktorý je z uvedeného dôvodu v zmysle nariadenia
príslušným súdom na konanie vo veci podľa tohto nariadenia. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Zz z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej Nariadenie Brusel I). Hodnota pohľadávky bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Trebišov nepresahuje 2.000 Eur. V zmysle čl. 2 bod 1 nariadenia predmet konania patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Nakoľko súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bola v zmysle čl. 4 nariadenia pohľadávka neopodstatnená alebo návrh neprípustný, v súlade s čl. 5 nariadenia súd vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a spolu s kópiou návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky doručil odporcovi. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu lustráciou registra obyvateľov, lustráciou ZVJS SR ani šetrením na mestskom úrade v meste trvalého bydliska odporcu, na základe údajov oznámených Mestom Č. W. M. ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe sestry odporkyne. Súd teda uskutočnil všetky pátrania, ktoré ukladajú zásady riadnej starostlivosti a dobrej viery, aby sa zistil pobyt odporcu. Ustanovenie opatrovníka odporcovi je tak v súlade s výkladom Nariadenia Brusel I (C-327/10 Q. banka a.s. proti G. Y. N., Z.-XXX/XX I. J. -E. E. K..) Zásielka bola opatrovníkovi odporcu doručená dňa 24.01.2014, opatrovník odporcu sa v stanovenej lehote nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z originálu zmenky súd zistil, že bola vystavená v Č. W. M. dňa 14.apríla 2010 na sumu 1.101,87 Eur a odporca ako vystaviteľ sa zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti T. L..C..I.. (C.) zaplatiť pri predložení zmenkovú sumu 1.010,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 17.septembra 2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný indosament na rad navrhovateľa bez uvedenia dátumu indosovania zmenky. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 12Er/1259/2012 z ktorého zistil, že pohľadávku z tej istej zmenky si spoločnosť T. L..C..I.. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. SR 03860/11 zo dňa 27.5.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1.268,26 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 896,87 Eur od 08.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 896,87 Eur od 08.02.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2011 a vykonateľnosť dňa 30.06.2011. Predmetom Zmluvy o úvere č. 901000016 zo dňa 14.04.2010 bolo poskytnutie úveru vo výške 400 Eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 792 Eur v 12 mesačných splátkach po 66 Eur počnúc dňom 03.05.2010. Prílohou zmluvy bola zmenka vystavená dňa 14. apríla 2010 dlžníkom (odporcom). V zmysle čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola upravená Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd Uznesením č. 12Er/1259/2012-10 zo dňa 20.08.2012 rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 21.05.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom k dnešnému dňu rozhodnuté nebolo.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
V súlade s čl. 19 nariadenia, Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Predmetom konania je nárok zo zmenky. Zmenka bola vystavená v Č. W. M. (SR). Záväzky zo zmeniek sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (ďalej
Nariadenie Rím I) v zmysle kapitoly I čl. 1 bod 2 písm. d,, z uvedeného dôvodu sa na určenie rozhodného práva vzťahuje zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom /ďalej ZMPSaP/ V zmysle ust. §10 ods. 1 ZMPSaP, Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. V zmysle ust. §10 ods. 3 ZMPSaP, Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. §95 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový /ďalej ZZŠ/, Právom miesta vystavenia zmenky sa spravuje, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda pohľadávku, ktorá je základom jej vystavenia.
Podľa ust. čl. I §75 ZZŠ, Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa ust. čl. I §76 ods. 2 ZZŠ, O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie Podľa ust. čl. I §34 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ, (1) Zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Podľa §77(1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
V predmetnom prípade zmenka vznikla zo záväzkového vzťahu remitenta a vystaviteľa zmenky č. zmluvy 901000016, za účelom zabezpečenia plnenia odporcu, teda spĺňala zabezpečovací charakter, o čom svedčí údaj v pravom hornom rohu zmenky s označením čísla zmluvy. Tieto skutočnosti boli preukázané listinami, ktoré sú založené v pripojenom súdnom spise tunajšieho súdu č. 12Er/1259/2012. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené a preto hovoríme o abstraktnosti zmenky. V dôsledku tohto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti jej kauzálneho vzťahu (úverového vzťahu). Preto posudzovanie perfektnosti úverového vzťahu z hľadiska toho, či medzi dlžníkom ako spotrebiteľom a veriteľom bola alebo nebola zachovaná rovnováha v právach a povinnostiach a či zmluvný vzťah neobsahoval neprijateľné podmienky, je pre toto konanie právne irelevantné. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej zodpovednosti zo zmenkových záväzkov. V tejto súvislosti je dôležité ust. §17 ZZŠ, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky) okrem prípadu, ak by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Práve ust. §17 ZZŠ slúži aj na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, avšak bez ohľadu na to, či tento dlžník je spotrebiteľom. Len za splnenia tejto podmienky, teda preukázania toho, že navrhovateľ ako nový majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporcu, ako dlžníka, bolo by možné zaoberať sa námietkami týkajúcimi sa kauzálneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou T., L..C..I.. a odporcom ako dlžníkom. Takéto posudzovanie by bolo možné iba v prípade, že dlžník takéto námietky v súdnom konaní voči navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky uplatní, musí ich však aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadne nepoctivého nadobúdania zmenky preukázať. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.. V predmetnom prípade v dôsledku indosácie zmenka stratila zabezpečovací charakter a nadobudla charakter zmenky na platenie. Indosáciou zmenky došlo k zmene jej majiteľa a vznikol nový právny vzťah medzi novým majiteľom a dlžníkom titulom zmenky na platenie, preto rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Odporca v zmysle §17 ZZŠ neuplatnil v predmetnom konaní žiadne námietky, zostal v celom rozsahu nečinný.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Po oboznámení sa s obsahom originálu zmenky súd konštatuje, že sa jedná o vlastnú zmenku splatnú na videnie, ktorá obsahuje všetky náležitosti ustanovené v §75 ZZŠ. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. V predmetnom prípade vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplynulo, že remitent predložil zmenku k zaplateniu. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (čl. I §46 ods. 1,2 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I §53 ods. 1 v spojení s §78 ods. 1 ZZŠ zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. Súd dospel k záveru, že zmenka obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom pre jej platnosť (čl. I §75 a 76, čl. I §34 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ). V konaní nebolo preukázané, že odporca uplatnenú sumu vo výške 896,87 Eur titulom zmenkovej sumy navrhovateľovi uhradil, z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrhu vyhovel.
Navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom (rubopisom), preto v zmysle čl. I §16 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ je jej riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. V zmysle čl. I §48 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ, môže žiadať postih od odporcu.
Podľa čl. I §48 ods. 1 v spojení s §77 ods. 1 ZZŠ, Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa čl. I §5 ods. 1,2,3 ZZŠ, v spojení s §77 ods. 2 ZZŠ, Vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. (2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. (3) Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 1.010,87 Eur od 17.09.2010 do 03.01.2011 vo výške 275,46 Eur, zo sumy 953,87 Eur od 04.01.2011 do 06.02.2011 vo výške 81,08 Eur, zo sumy 896,87 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia. Výška uplatneného úroku tak predstavuje 91,25% ročne. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Už Dohovor OSN o zmenkovom práve prijatý v Ženeve v r. 1930 pripustil úrokovanie zmenky, z dôvodu, že majiteľ zmenky nikdy nevedel, kedy ju predloží na videnie a preto aby za poskytnutie finančných prostriedkov získal nejakú odplatu, najmä v prípade zmenky zročnej na videnie alebo na určitý čas, pripustil úrokovanie zmenkovej sumy (obdobne banky za poskytnutie úveru si uplatňujú úrok). Výška úroku však zákonom ZZŠ ani iným právnym predpisom upravená nie je, jej určenie je ponechané na vystaviteľa. Preto výška úroku musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná alebo vysoko prevyšuje dlžnú istinu, ide skôr o úžeru. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 14% ročne, ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje; v predmetnom prípade dlžná zmenková suma predstavuje 896,87 Eur a uplatnený zmenkový úrok k 01.04.2014 predstavuje sumu 2.935,04 Eur. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že úroková doložka na zmenke bola uvedená vo výške odporujúcej dobrým mravom, preto súd priznal navrhovateľovi nárok na zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky t. j. vo výške 12,71% ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS). S takouto výškou zmenkového úroku predstavuje sumu: zo sumy 1.010,87 Eur od 17.09.2010 do 03.01.2011 vo výške 38,36 Eur, zo sumy 953,87 Eur od 04.01.2011 do 06.02.2011 vo výške 11,29 Eur, zo sumy 896,87 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia.
Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrhu vyhovel čo do výšky zmenkového úroku 12,71% ročne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.010,87 Eur od 08.11.2010 (zročnosť zmenky) do 03.01.2011 vo výške 9,50 Eur, zo sumy 953,87 Eur od 04.01.2011 do 06.02.2011 vo výške 5,35 Eur, zo sumy 896,87 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia. Z návrhu vyplýva, že zmenka sa stala zročnou 08.11.2010. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zmenková suma bola v lehote zročnosti majiteľovi uhradená, súd zaviazal odporcu na zaplatenie 6% úroku odo dňa zročnosti t. j. 08.11.2010 do zaplatenia podľa jeho návrhu.
Rovnako súd vyhovel aj návrhu navrhovateľa ohľadne nároku na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, čo predstavuje sumu 3,37 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok ku dňu vyhlásenia rozsudku (01.04.2014) predstavoval sumu 4.019,67 Eur (zmenková istina 896,87 Eur, zmenkový úrok 2.935,04 Eur, 6% úrok 184,39 Eur a zmenková odmena 3,37 Eur). Úspech navrhovateľa predstavuje suma 1.493,43 Eur (37%; 896,87 Eur, 408,80 Eur, 184,39 Eur a 3,37 Eur) a neúspech suma 2.526,24 Eur (63%); V danom prípade bol úspešný odporca v rozsahu 26% (63%-37%), trovy konania si neuplatnil a ani mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Keďže predmet konania neprevyšuje nárok nad sumu 1000 Eur, súd podľa ust. §200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ a ust. §115a ods. 2 OSP, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.
V súlade s čl. 15 ods. 1 nariadenia, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie. V súlade s čl. 18 ods. 1 nariadenia, je odporca oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak a) i)tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje čl. 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení
námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.