Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-119-2022.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/119/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, proti žalovanému: A. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 490,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 329,44 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 105,16 Eur, a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 57,11 %, o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 490,28 Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur a náhrady trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon) zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.09.2009 - 31.05.2022, a teda je v zmysle §10 ods. 1 a 3 Zákona v omeškaní a je povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,00 Eur. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 19.05.2022 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinná v zmysle § 10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 473,28 Eur, ktorá pozostáva zo 102 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.09.2009 - 31.05.2022. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 490,28 Eur (z toho istina vo výške 473,28 Eur a pokuta vo výške 17,00 Eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,10 Eur.
2. Okresný súd Lučenec platobným rozkazom č. k. 15C/119/2022-20 zo dňa 24.11.2022 (ďalej len „platobný rozkaz“) uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 490,28 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur a nahradil trovy konania 29,00 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
3. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 05.12.2022. Dňa 14.12.2022 podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením. V zmysle § 267 ods. 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom na skutočnosť, že proti platobnému rozkazu bol podaný zo strany žalovanej odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa ex lege zrušil.
4. Žalovaný v podanom odpore vzniesol voči časti istiny 473,28 Eur, ktorá pozostáva zo 102 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.09.2009- 31.05.2022 námietku premlčania, nakoľko mal za to, že časť istiny 473,28 Eur je premlčaná. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ho v priebehu roka 2021 písomne vyzval na zaplatenie neuhradených úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona. Na základe výzvy žalovaný v roku 2021 zaplatil žalobcovi neuhradené úhrady za služby verejnosti za obdobie posledných troch rokov predchádzajúcich doručeniu výzvy žalobcu, ako to vyplýva z prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu, ktorý bol priložený ako príloha k žalobe. Žalovaný od momentu, kedy bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie omeškaných úhrad, pravidelne uhrádzal a aj v súčasnosti uhrádza úhrady za tieto služby v zmysle zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že nárok žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu.
5. Žalobca podaním zo dňa 29.12.2022 vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 329,44 Eur (za obdobie od 09/2009 do 10/2019). Po tomto čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal zaplatenia:
- istiny vo výške 143,844 Eur (za obdobie od 11/2019 do 05/2022),
- pokuty vo výške 17,00 Eur,
- poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur,
- náhrady trov konania.
Ďalej žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný v odpore poukázal na platby uhradené v období od 02/2021, avšak pri úhrade platieb žalovaný v popise platieb nestanovil obdobie úhrady k týmto platbám. Vzhľadom k tomu, že žalovaný k týmto platbám nestanovil obdobie, za ktoré uhrádzal pohľadávku, tieto platby tak boli započítané na predpisy vtedy najskôr splatné. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co 579/87 zo dňa 04.01.1988, ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, ak keď' by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade sa už dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom. Predmetné platby hradené od 02/2021 boli zohľadnené v Návrhu na vydanie platobného rozkazu z 31.10.2022, keďže boli žalobcovi poukázané ešte pred podaním Návrhu (žalobca tak uvádza aj v Prehľade predpisov a platieb). V odpore žalovaný namieta opodstatnenosť zmluvnej pokuty. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil a vzhľadom na skutočnosť, keďže v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o úhrade „ Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dni od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur." Keďže žalovaný neuhradil v zákonnej lehote úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS, spĺňa zákonné podmienky pre vznik povinnosti uhradiť aj zmluvnú pokutu a žalobca trval na jej zaplatení.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.01.2023 , súdu doručenom dňa 27.01.2023 poukázal na prehľad platieb priložený k návrhu na vydanie platobného rozkazu, z ktorého je zrejmé, že v mesiacoch február 2021 až máj 2021 žalovaný postupne zaplatil žalobcovi aj úhrady za služby verejnosti za obdobie troch rokov predchádzajúcich doručeniu výzvy žalobcu. Toto poľa žalovaného jednoznačne vyplýva zo sumy, ktorú žalobcovi v mesiacoch od februára do mája 2021 zaplatil - spolu 180,96 Eur, teda platby za 39 mesiacov - za tri roky (36 mesiacov), pretože tieto sumy neboli premlčané v trojročnej premlčacej lehote + tri bežné mesiace, Po vykonaní týchto zvýšených úhrad v mesiacoch február 2021 až máj 2021 žalobca žalovaného už nevzýval, ani ho nijako nekontaktoval, a preto žalovaný považoval záväzok voči žalobcovi v zmysle pôvodnej výzvy za vysporiadaný v celom rozsahu. Žalovaný zdôraznil, že nikdy nemal v úmysle platiť žalobcovi premlčaný dlh. Ak by súd súhlasil s tvrdením žalobcu, žalovaný namietol výšku istiny uplatnenej žalobcom po čiastočnom späťvzatí vo výške 143,84 Eur za dlžné obdobie označené od 11/2019 do05/2022, nakoľko táto suma je vyjadrená nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom veci, keďže žalovaný od februára 2021 pravidelne uhrádza úhrady za služby verejnosti.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.02.2023 uviedol, že systém, prostredníctvom ktorého žalobca vedie evidenciu platiteľov a ich úhrad, rozlišuje dva typy spôsobu úhrady. Pokiaľ platiteľ uhrádza úhrady prostredníctvom SIPO poukážok, tie systém automaticky započíta na ten mesačný predpis, ktorého sa daná SIPO poukážka týka. Platby žalovaného boli uhrádzané druhým spôsobom, a to prostredníctvom platieb z bankového účtu, ku ktorým pokiaľ žalovaný neuvedie v popise, za ktoré obdobie uhrádza, systém ich automaticky započíta na neuhradené mesačné predpisy najskôr splatné. Systém nerozlišuje, či ide o premlčanú pohľadávku alebo nie. Vzhľadom na to, že žalovaný k týmto platbám neuviedol obdobie, za ktoré platil, tieto boli aj v zmysle judikatúry, ktorú žalobca uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2022, započítavané na pohľadávky najskôr splatné. Tento spôsob priraďovania úhrad na pohľadávky najskôr splatné je podľa žalobcu v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Otázku, či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom zákonníku možno obísť použitím princípu analógie či výkladu sa pokúsila riešiť prax českých súdov (na Slovensku k tomuto problému absentuje akýkoľvek právny názor). Najvyšší súd ČR sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal v troch nám známych rozsudkoch (Ro NS ČR zo 7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1. 2005, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004). Uvedené judikáty poukazujú na to, že aj v občianskoprávnych vzťahov pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má voči tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Tento problém v súčasnom Občianskom zákonníku nie je upravený. Z toho však podľa názoru Najvyššieho súdu ČR nemožno vyvodzovať, že by otázka splnenia viac dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve riešená. Pri jeho riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 OBZ - vychádzať z ustanovenia § 330 OBZ. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 OZ), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. Žalobca mal za to, že jeho nárok je opodstatnený a zotrval na svojich vyjadreniach a žalobnom návrhu aktuálnom po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 29.12.2022.
8. Na pojednávaní súdu dňa 22.03.2023 žalobca nebol prítomný, žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 21.02.2023, svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 22.02.2023, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 28.02.2023. Súd preto ďalej postupoval podľa § 180 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.11.2022, výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 19.05.2022, platobných predpisov a platieb, VS: 770464880, prehľadu predpisov a platieb, doručenky, potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 21.02.2022, platobného rozkazu č.k. 15C/119/2022-20 zo dňa 24.11.2022, odporu zo dňa 13.12.2022, vyjadrenia k podanému odporu, čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 29.12.2022, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.01.2023, vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.02.2023 a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska - RTVS ( Zákon) a uvedenú úhradu mala platiť vo výške 4,64 Eur mesačne.
11. Súd z Prehľadu predpisov a platieb zistil, že žalovaný neplatil úhradu za obdobie od 09/2009 do 05/2021.
12. Podľa Potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo strany Slovenskej pošty, a.s. v období od 01.03.2022 bola cena za l ks 2,10 Eur.
13. Na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, žalobca vzal podanú žalobu v časti nezaplatených úhrad za obdobie 09/2009-10/2019 v celkovej sume 329,44 Eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Vo zvyšku čo do zaplatenia sumy nepremlčaných úhrad vo výške 143,84 Eur, zmluvnej pokuty 17,00 Eur a poštových sadzieb vo výške 2,10 Eur žiadal podanej žalobe vyhovieť.
Žalovaný sa na pojednávaní bránil tým, že počas mesiacov február 2021 až máj 2021 zaplatil žalobcovi úhrady za služby verejnosti za obdobie 3 rokov, ktoré predchádzajú doručeniu výzvy žalobcu v roku 2021 a 3 bežné mesiace. Po zaplatení už vyzývaný nebol, považoval svoj dlh za uhradený. Nemal v úmysle platiť premlčaný dlh, platil úhradu za služby verejnosti iba za 3 roky predchádzajúce doručeniu výzvy žalobcu v roku 2021. Rozporoval aj žalobcom uplatnenú nepremlčanú istinu 143,84 Eur za obdobie od novembra 2019 do mája 2022, nakoľko od februára 2021 pravidelne uhrádza žalobcovi úhrady za služby verejnosti. Považoval teda žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný v celom rozsahu.
14. Podľa § 3 písm. a) Zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
16. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá Zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
17. Podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
18. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. V súlade s § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 329,44 Eur späť pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaného na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby nie je potrebný. Na základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
22. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v roku 2021 bola zo strany žalovaného vykonaná úhrada nezaplatených úhrad za služby verejnosti s tým, že mal záujem započítať predmetné platby na úhrady vyúčtované za posledné 3 roky odo dňa doručenia výzvy, nie na úhrady najskôr splatné. Súdu však žalovaný nepredložil listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobcu ako veriteľa oboznámil s tým, že nemá záujem plniť premlčaný dlh. Plnenie premlčaného dlhu nespôsobuje bezdôvodné obohatenie na strane veriteľa. Preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že bez uvedenia úmyslu dlžníka, na úhradu ktorého dlhu žiada započítať svoju čiastkovú platbu (pri existencii viacerých dlhov voči jednému veriteľovi), veriteľ je oprávnený započítať túto úhradu na tú pohľadávku, ktorú určí sám. V tomto konkrétnom prípade, boli platby žalovaného započítané na úhradu dlhu žalovaného najskôr splatného.
23. Vo vyjadrení zo dňa 23.01.2023 žalovaný spochybnil uplatnený nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí, nakoľko od februára 2021 pravidelne uhrádza úhrady za služby verejnosti. Preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je dlžný za celé obdobie od 11/2019 do 05/2022.
24. Z predloženého listinného dôkazu (č. l. 4 a 7 spisu), sú predmetné úhrady v predloženom rozpise úhrad evidované ako úhrady sumy 4,64 Eur za mesiace od 06/2021 do 05/2022. Z uvedených úhrad je podľa súdu zrejmé, že ide o úhrady vykonané za príslušné mesiace, nie ako platby za úhrady splatné skôr, keďže platby za skôr splatné úhrady boli vykonané vo výške 48,96 Eur dňa 15.02.2021 a 3x po 44,00 Eur dňa 15.03.2021, 15.04.2021, 17.05.2021, z ktorých nie je možné bez výslovného vyjadrenia dlžníka určiť v čase vykonania týchto úhrad, na ktoré úhrady ich chce započítať. Pri platbách jednotlivo po 4,64 Eur za konkrétne mesiace, je podľa súdu možné z konania žalovaného jednoznačne určiť, že ide o úhrady za príslušné mesiace, za ktoré predmetné úhrady plnil.
25. Na základe uvedeného, keďže súd dospel k záveru, že žalovaný v období od 06/2021 do 05/2022 riadne uhrádzal úhrady za služby verejnosti, mal za to, že žalobcom uplatnená suma po čiastočnom späťvaztí je dôvodná len čiastočne, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 88,16 Eur (19x4,64 Eur - platby za obdobie 11/2019 - 05/2021), ako aj na zaplatenie pokuty vo výške 17,00 Eur v zmysle § 10 ods. 3 Zákona a na úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur, a to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca preukázal aj výšku tejto úhrady.
26. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal jednoznačne preukázané, že platby za obdobie od 06/2021 do 05/2022 v celkovej výške 55,68 Eur boli zo strany žalovaného žalobcovi riadne uhradené.
27. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
28. Nakoľko žalobca nežiadal určenie dlhšej lehoty na úhradu dlžnej sumy, súd určil lehotu splatnosti v súlade s citovaným ustanovením § 232 ods. 3 CSP.
29. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Pri použití citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je potrebné z procesného hľadiska posudzovať otázku, ktorá zo strán sporu zastavenie konania zavinila. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Preto mal súd za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania žalovaného. Čo do výroku II. rozsudku mal žalobca úspech v spore, v časti výroku III. rozsudku mal úspech v spore žalovaný.
33. Keďže žalobca čo do zaplatenia sumy 329,44 Eur zavinil zastavenie konania a čo do zaplatenia sumy 55,68 Eur nebol spore úspešný a vo zvyšku (čo do zaplatenia sumy 105,16 Eur) mal úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu podielom 21,45 % (úspech žalobcu v spore) : 78,56 % (miera zavinenia žalobcu čo do zastavenia konania, úspech žalovaného v spore), a teda priznal žalovanému v súlade s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 57,11 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).