Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-37Cbi-4-2018.pdf
PDF · 106.4 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-37Cbi/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca úpadcu: AB technology s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 752 237, zastúpenému: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-3K/23/2012 na majetok úpadcu AB technology s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 752 237, v celkovej výške 69.137,14 Eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
II. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 17.1.2018 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou z 25.9.2017 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/23/2012 na majetok úpadcu AB technology s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, v celkovej výške 69.137,14 Eur, je uznaná čo do právneho dôvodu a výšky.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 31.8.2012, sp. zn. 37K/23/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 7.9.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AB technology s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 752 237 (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“) a do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil spoločnosť Crossdefault Management Group, k.s., značka správcu S XXXX. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. X/XXXX zo dňa 19.11.2015 postúpilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica ako postupca na žalobcu ako postupníka pohľadávku vo výške 69.137,74 Eur voči dlžníkovi (ďalej len „zmluva o postúpení“). Zmluva o postúpení bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená 20.11.2015 a účinnosť nadobudla 21.11.2015. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka si žalobca podaním z 25.9.2017 prihlásil do tohto konkurzu pohľadávku 69.137,74 Eur vzniknutú z nezaplatenia dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011. Prihláška pohľadávky bola žalovanému doručená 29.9.2017. Žalovaný však pohľadávku žalobcu poprel dňa 9.11.2017 oznámením o popretí pohľadávky, doručeným žalobcovi 18.12.2017, čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Popretie pohľadávky odôvodnil tým, že podľa jeho názoru pri určení dane podľa pomôcok správny orgán prvého stupňa nepostupoval v
súlade s § 48 ods. 3 a ods. 5 daňového poriadku a ani Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán túto nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia neodstránilo, ale naopak prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V tejto súvislosti správca úpadcu podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu, v rámci ktorého sa domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 25.7.2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXXX (ďalej len „rozhodnutie z 25.7.2013“), ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava z 3.5.2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie z 3.5.2013“) a vrátenia veci správnemu orgánu na nové konanie. Z dôvodu prebiehajúceho prieskumu vyššie uvedených správnych rozhodnutí v správnom súdnictve považoval správca úpadcu pohľadávku žalobcu za spornú. Žalobca k skutkovým okolnostiam veci doplnil, že úpadca ako daňový subjekt požiadal správcu dane o odklad podania daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 do 30.6.2012. Úpadca daňové priznanie za rok 2011 nepodal do 30.6.2012 a ani na základe výzvy správcu dane v ním určenej lehote, a preto správca dane začal s určovaním dane podľa pomôcok, o čom bol spísaný Protokol o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hork z 20.3.2013. Následne Daňový úrad Bratislava vyrubil úpadcovi daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 69.305,35 Eur rozhodnutím z 3.5.2013.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 1.3.2018, v ktorom aj naďalej zotrval na svojom tvrdení o dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu a požadoval zamietnuť nárok žalobcu ako nedôvodný. Žalovaný uviedol, že žalobca si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu prihláškou zo dňa 25.9.2017 pohľadávku pod poradovým číslom 1 v celkovej výške 69.137,74 Eur z titulu nezaplatenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 predpísanej rozhodnutím z 3.5.2013, právoplatným 28.5.2013 a vykonávateľným dňa 13.6.2013. Žalovaný preskúmal právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky a z dôvodu jej spornosti ju poprel čo do právneho dôvodu a výšky. Dôvodom popretia pohľadávky bola nezákonnosť rozhodnutia z 3.5.2013, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím z 27.5.2013 odvolaniu správcu úpadcu nevyhovelo a rozhodnutie z 3.5.2013 potvrdilo. Správca preto podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v rámci ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutí z 25.7.2013 a 3.5.2013 z dôvodu ich nezákonnosti a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Predmetné súdne konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 237/2013 a v čase podania vyjadrenia žalovaného na súd toto nebolo právoplatne skončené. Spornosť prihlásenej pohľadávky podľa žalovaného vyplývala z toho, že správne rozhodnutia, na základe ktorých vznikla pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu, boli predmetom prieskumu v správnom súdnictve z dôvodu ich tvrdenej nezákonnosti. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcu, že prebiehajúci prieskum v správnom súdnictve nemá vplyv na vznik a existenciu pohľadávky žalobcu. Ak by totiž pohľadávka nebola zo strany správcu popretá a výsledkom súdneho prieskumu v správnom súdnictve by bolo zrušenie rozhodnutia, ktoré je právnym dôvodom pohľadávky, došlo by ku kolízii medzi stavom prihlásenej a zistenej pohľadávky žalobcu a skutočným stavom prípadnej pohľadávky žalobcu. Okrem toho sa nejednalo o pohľadávku v nepatrnej výške a jej zahrnutie do zoznamu zistených pohľadávok v konkurze úpadcu by výrazne ovplyvnilo pomer uspokojovania pohľadávok veriteľov úpadcu a mohlo by viesť až k ukráteniu ich uspokojenia, ak by bola pohľadávka správcom uznaná v nesprávnej výške, prípadne na základe nezákonného rozhodnutia.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril žalobnou replikou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.1.2019, v ktorej v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a dovtedajších tvrdeniach. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie z 3.5.2013 je právoplatné a vykonateľné, na základe čoho si žalobca do konkurzu na majetok žalovaného oprávnene prihlásil predmetnú pohľadávku. Žalobca poukázal na možnosť postupovať podľa § 164 CSP vzhľadom na to, že v konaní na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 5S 237/2013 sa rieši otázka zákonnosti rozhodnutia z 3.5.2013.
5. Žalovaný sa k žalobnej replike žalobcu vyjadril žalobnou duplikou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.5.2019. Žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a dôkazoch označených vo vyjadrení k žalobe, teda trval na dôvodnosti a správnosti popretia pohľadávky žalobcu. Žalovaný zhodne so žalobcom poukázal na možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 164 CSP.
6. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.6.2020 žalovaný predložil do konania rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 237/2013-80 z 5.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
14.5.2020. Krajský súd v Bratislave predmetným rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie z 25.7.2013 a rozhodnutie z 3.5.2013. Žalovaný poukázal na § 194 ods. 1 a 2 CSP s tým, že Krajský súd v Bratislave rozhodol o otázke, ktorá má pre rozhodnutie tunajšieho súdu význam a na toto rozhodnutie by mal tunajší súd prihliadnuť a vysporiadať sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
7. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 6.10.2021 žalobca súdu uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 237/2013-80 z 5.11.2019 podalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť č. XXXXXXXXX/XXXX z 13.5.2020, o ktorej nebolo v tom čase rozhodnuté. V zmysle § 446 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok má táto kasačná sťažnosť odkladný účinok, a preto žalobca navrhoval konanie prerušiť v zmysle § 162 ods. 2 písm. a), resp. § 164 CSP do konečného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 237/2013, eventuálne do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy o dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011.
8. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 11.10.2021, ktoré bolo odročené bez prejednania sporu vo veci samej. Následne súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.7.2024, na ktorom spor prejednal za účasti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov.
9. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Žalobca do konania predložil rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2022, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/237/2013-80 z 5.11.2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ďalej poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/281/2022-144 z 25.10.2023, ktorým bola správna žaloba žalovaného vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva z 25.7.2013 zamietnutá, a preto navrhol žalobe vyhovieť.
10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v písomných vyjadreniach predložených do konania a žiadal žalobu zamietnuť.
11. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä: zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2015 z 19.11.2015 s prílohou č. 1., uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3K/23/2012 z 31.8.2012, prihlásením pohľadávok do konkurzu z 25.9.2017, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok z 25.9.2017, rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 3.5.2013, oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky z 9.11.2017 s doručenkou, žalobou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia z 25.7.2013 s potvrdením o prijatí zo 7.10.2013, rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXX/XXXX z 25.7.2013, odvolaním proti rozhodnutiu z 3.5.2013, vyjadrením k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo 17.4.2013, výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok z 22.3.2013, žiadosťami o zaslanie dokumentov z 3.4.2013 a 15.4.2013, protokolom Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hork z 20.3.2013, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 237/2013-80 z 5.11.2019, kasačnou sťažnosťou z 13.5.2020, emailom z 1.10.2021, rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/60/2020 z 26.10.2022, rozsudkom Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/281/2022-144 z 25.10.2023 s doložkou právoplatnosti.
12. V súlade s uvedeným súd právne posúdil spor nasledovne.
13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
14. Podľa § 24 ods. 1 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
15. Podľa § 32 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2017, t.j. v čase popretia pohľadávky žalobcu, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom
záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
16. Podľa § 32 ods. 2 prvej vety ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.
17. Podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZKR, v znení účinnom do 16.7.2022, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
18. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
19. Podľa § 32 ods. 6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
20. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
21. Podľa § 32 ods. 14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
22. Podľa § 32 ods. 15 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
23. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
24. Žalobca sa v konaní domáhal určenia zistenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky vo výške 69.137,14 Eur z titulu vyrubenej dane z príjmu právnickej osoby za rok 2011 na základe rozhodnutia z 3.5.2013, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu. Žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie z 3.5.2013, na základe ktoré vznikla ním prihlásená pohľadávka, bolo ako zákonné potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR z 25.7.2013. Rozhodnutie z 3.5.2013 nadobudlo právoplatnosť 28.5.2013 a do konkurzu bola preto pohľadávka prihlásená dôvodne. Na pojednávaní dňa 18.7.2024 žalobca argumentoval aj tým, že správna žaloba žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí z 3.5.2013 a 27.5.2013, na podklade ktorých vznikla jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu, bola zamietnutá ako nedôvodná.
25. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany bránil tým, že rozhodnutia z 3.5.2013 a 25.7.2013, na základe ktorých vznikla pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu, sú nezákonné. Z toho dôvodu sa žalovaný domáhal prieskumu ich zákonnosti prostredníctvom podanej správnej žaloby v správnom súdnictve. Žalovaný dôvodil i tým, že ak by nebol býval poprel právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky, pohľadávka žalobcu by bola uspokojovaná ako zistená spolu s ostatnými pohľadávkami prihlásenými do konkurzu, a to aj napriek prípadnému zrušeniu rozhodnutí z 3.5.2013 a 25.7.2013 v rámci súdneho prieskumu v správnom súdnictve, čo by vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu malo zásadný vplyv aj na mieru uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov.
26. V konaní nebolo sporné, že uznesením sp. zn. 3K/23/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 7.9.2012, Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť Crossdefault Management Group, k.s. Strany v konaní neurobili sporným ani to, že žalobca na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2015 z 19.11.2015 nadobudol pohľadávku vo výške 69.137,74 Eur z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava z 3.5.2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, právoplatného 28.5.2013 a vykonateľného 13.6.2013, ktorým bola úpadcovi vyrubená daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011. Sporné nebolo, že voči rozhodnutiu z 3.5.2013 podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím z 27.5.2013 tak, že odvolaniu žalovaného nevyhovelo a rozhodnutie z 3.5.2013 potvrdilo. Sporné nebolo, že pohľadávku vo výške 69.137,74 Eur z rozhodnutia z 3.5.2013 postúpilo žalobcovi ako postupníkovi Finančné riaditeľstvo SR ako postupca, pričom zmluva o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2015 z 19.11.2015 bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená 20.11.2015 a účinnosť nadobudla 21.11.2015. Sporné nebolo, že žalobca si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil predmetnú pohľadávku vo výške 69.137,74 prihláškou z 25.9.2017, doručenou správcovi 29.9.2017. Rovnako nebolo sporné, že správca včas poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu oznámením z 9.11.2017 čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že rozhodnutia z 3.5.2013 a 27.5.2013 boli predmetom prieskumu v správnom súdnictve na základe správnej žaloby podanej žalovaným. Nebolo sporné ani to, že o žalobe žalovaného na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z 3.5.2013 a 27.5.2013 rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-5S/281/2022-144 z 25.10.2023, právoplatným 8.2.2024, tak, že žalobu zamietol.
27. V konaní bola sporná dôvodnosť popretia pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu.
28. Úvodom súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, resp. táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
29. Žalobca navrhol predmetné konanie prerušiť do konečného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/237/2013, prípadne do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy o dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, ak by došlo k vráteniu veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd o podanom návrhu žalobcu v rozhodnutí vo veci samej nerozhodoval, nakoľko dôvod na prerušenie predmetného konania odpadol právoplatnosťou rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/281//2022-144 z 25.10.2023, ktorým bola správna žaloba žalovaného zamietnutá.
30. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: „Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy.“ (k tomu viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013). „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ [k tomu viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. januára
2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].
31. Súd konštatuje, že jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu na majetok úpadcu čo do právneho dôvodu a výšky, bola skutočnosť, že rozhodnutie z 3.5.2013, ktorým bola vyrúbená úpadcovi daň z príjmov právnickej osoby za rok 2011 a na to nadväzujúce odvolacie rozhodnutie z 25.7.2013, ktorým bolo rozhodnutie z 3.5.2013 potvrdené, považoval žalovaný za nezákonné. Z uvedeného dôvodu žalovaný podal žalobu na správny súdy, predmetom ktorej bol prieskum zákonnosti rozhodnutí z 3.5.2013 a 25.7.2013 a vzhľadom na právoplatne neskončený správny súdny prieskum rozhodnutí z 3.5.2013 a 25.7.2013 považoval žalovaný pohľadávku žalobcu za spornú.
32. V priebehu konania však súd zistil, že došlo k právoplatnému skončeniu konania o správnej žalobe žalovaného tak, že Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. BA-5S/281/2022-144 z 25.10.2023, právoplatným 8.2.2024, správnu žalobu zamietol z dôvodu, že nezistil žalovaným tvrdenú nezákonnosť rozhodnutí z 3.5.2013 a 25.7.2013. Keďže jediným dôvodom spornosti prihlásenej pohľadávky žalobcu a popretia právneho dôvodu a výšky tejto pohľadávky bola tvrdená nezákonnosť rozhodnutí z 3.5.2013 a 25.7.2013 v spojení s prebiehajúcim prieskumom týchto rozhodnutí v správnom súdnictve, pričom tento dôvod popretia pohľadávky v priebehu konania odpadol, pretože správna žaloba žalovaného bola Správnym súdom v Bratislave právoplatne zamietnutá, súd dospel k záveru, že popretie pohľadávky žalobcu bolo nedôvodné. Žalovaný napriek tomu trval na zamietnutí žaloby, čo súd považoval na nedôvodné, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že dôvod popretia pohľadávky žalobcu nebol v konaní preukázaný, resp. odpadol a iný dôvod popretia pohľadávky žalovaný v oznámení o popretí pohľadávky z 9.11.2017 neuviedol. Súd preto považoval pohľadávku žalobcu za zistenú čo do právneho dôvodu, ako aj výšky.
33. Na základe vyslovených právnych záverov rozhodol súd tak, že určil pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu na majetok úpadcu čo do právneho dôvodu a výšky za nespornú.
34. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Žalobca bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu. S ohľadom na zásadu náhrady trov konania podľa úspechu vo veci by mal súd priznať žalobcovi náhradu trov konania. V predmetnom spore si však žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu súdneho spisu mal súd preukázané, že žalobcovi trovy konania nevznikli, keďže neplatil žiadny súdny poplatok, nebol v konaní zastúpený advokátom a ani vznik iných trov konania žalobcu nemal súd preukázaný. Za vzniknutej procesnej situácie súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, podľa ktorého: „Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie vyjadrenú v čl. 17 základných zásad CSP, súd o trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.