Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/519/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, práv. zast. Soukeník - Štrpka, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Ľ. J., W.. XX. XX. XXXX, F. I. XXX, v konaní o zaplatenie 240,06 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,06 Eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:

- zo sumy 18,79 Eur za čas od 10. 02. 2011 do zaplatenia,

- zo sumy 22,27 Eur, za čas od 12. 12. 2010 do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 240,06 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 199,- Eur za čas od 10. 12. 2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18,79 Eur za čas od 10. 02. 2011 do zaplatenia, zo sumy 22,27 Eur za čas od 12. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas, dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry, f. č. 808000380379, splatnú 09. 12. 2011 na sumu 199,- Eur, f. č. 808000970013, splatnú 09. 02. 2011 na sumu 18,79 Eur a f. č. 808000970014, splatnú 11. 12. 2010 na sumu 22,27 Eur. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania v súlade s ust. Nariadenia č. , v účinnom znení, aj s poukazom na ust. uvedeného nariadenia.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava a postupníkom BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, bola postúpená pohľadávka žalovaného vedeného pod ref. č. 9001115260. Uvedená zmluva bola založená na tunajšom súde pod SprV/477/13 spolu s CD nosičom obsahujúcim zoznam pohľadávok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca písomným podaním zo dňa 17. 03. 2014 trval na podanej žalobe, súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný potvrdil uzavretie Zmluvy o pripojení a Dodatku k tejto zmluve s právnym predchodcom žalobcu. Rozhodne nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty, pretože o existencii takéhoto dojednania nemal žiadne vedomosti. K okolnostiam uzavretia zmluvy uviedol, že sa bol v prevádzke žalobcu informovať o možnosti poskytnutia SIM karty, telefón nepotreboval. Nemal skúsenosti s takýmito zmluvami, pretože ani v minulosti nebral telefón a neuzatváral zmluvy s takýmito spoločnosťami. Bol informovaný, že mu bude poskytnutá SIM karta, s tým, že mesačne bude platiť 10,- Eur. Nebolo mu povedané, ani do akého obdobia bude túto sumu platiť, len predpokladal, že to bude do obdobia, kým sa vzťah ukončí. Sumu 10,- Eur zaplatil hneď pri uzavretí zmluvy. Ukázali mu, kde má zmluvu podpísať, prečítať ju nevedel pre drobnosť písma. Keby ho v tom čase niekto informoval, že keď nedodrží dobu viazanosti, dostane pokutu 199,- Eur, bol by sa otočil a odišiel, pretože ako nezamestnaný by si nemohol dovoliť niečo podobné uzavrieť. Bol by si radšej kúpil dobíjaciu kartu, kde si prevolanú sumu sám kontroluje. Čo sa týka platenia služieb, uznal, že tieto služby neplatil v plnej výške, pretože v dôsledku straty zamestnania, nemal dostatok prostriedkov na ich zaplatenie. V súvislosti s faktúrou za obdobie od 22. 10. 2010 do 21. 11. 2010 uviedol, že následne keď sa oboznamoval s uvedenou faktúrou a porovnal si zmluvu, zistil, že zmluvu uzatváral až v novembri 2010. Nebolo mu jasné, z akých dôvodov má zaplatiť celý mesačný poplatok vo výške 16,- Eur. Vyjadril presvedčenie, že takúto sumu určite neprevolal, pretože sa snažil úsporne využívať telefón, aby s tým neboli spojené väčšie výdavky, práve preto, že nemal dostatok finančných prostriedkov. Žalobca predložil mesačný výpis od 19. 11. 2010, preto nechápal, prečo má zaúčtované celé obdobie, zvlášť pokiaľ od uzavretia zmluvy do daného obdobia zapadali len dva dni. Poukázal na to, že žalobca pomerne rýchlo zablokoval SIM kartu, zrejme preto, aby si mohol účtovať zmluvnú pokutu. Tento postup žalobcu žalovaný hodnotil ako postup, ktorým žalobca využíva odbornú nevedomosť protistrany. Napokon je to zrejmé z pomerne častých mediálnych výstupov.

Žalobca na výpoveď žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 25. 03. 2014. Uviedol v súvislosti s f. č. 808800970014, že bola vystavená za obdobie od 22. 10. 2010 do 21. 11. 2010 (fakturačné obdobie) a následne bola vypočítaná pomerná časť mesačného programu v danom fakturačnom období. Na druhej strane faktúry bol uvedený prehľad poplatkov a prevádzky, s presným rozpisom platieb. Z toho dôvodu bol žalovanému vyfakturovaný mesačný program za obdobie od 19. 11. 2010 do 21. 11. 2010 (od uzavretia zmluvy s právnym predchodcom žalobcu). V prehľade poplatkov bola uvedená jednotková cena bez DPH za mesačný program „Podľa seba 1“ vo výške 167,88 Eur a žalovanému bola účtovaná cena bez DPH 16,24 Eur, čiže alikvotne znížená časť za uvedené fakturačné obdobie od uzavretia zmluvy do 21. 11. 2010.

Žalovaný aj po vyjadrení žalobcu naďalej bol toho názoru, že vysvetlenie žalobcu je nepresvedčivé, pretože nie je predsa možné, aby za jeden mesiac bola jednotková cena vo výške 167,88 Eur a v druhom období od decembra 2010 do januára 2011 bola cena mesačného programu vo výške 18,79 Eur. Napriek týmto zjavným nezrovnalostiam, žalovaný s poukazom na to, že nemá finančné prostriedky na opakované účasti na pojednávaní, ktorých sa zúčastňuje len on, uviedol, že uznáva zaplatenie sumy 18,79 Eur a 22,27 Eur, aby tak predišiel zbytočným ďalším nákladom spojeným s účasťou na vytýčených pojednávaniach. Rozhodne nesúhlasil so zaplatením sumy zmluvnej pokuty, pretože o jej dojednaní nemal žiadne vedomosti. Napokon mu nebolo zrejmé, prečo má platiť zmluvnú pokutu, keď mu nebol ani len poskytnutý mobilný telefón, preto nemohla vzniknúť žalobcovi nejaká ujma.

Zo Zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovak Telekom, a. s. a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zo dňa 19. 10. 2010 súd zistil /pozn. sudcu: za použitia lupy/, že na základe zmluvy bola žalovanému poskytnutá SIM karta /číslo ťažko čitateľné/ č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené t. č. XXXXXXXXXX. Dojednaný bol program služieb „Podľa seba 1“, aktivovaná SIM karta 19. 10. 2010. Mobilný telefón žalovanému poskytnutý nebol. V pripojenom Dodatku k zmluve o pripojení z totožného dňa bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 199,- Eur. Z bodu 4 Dodatku vyplynulo, že účastník je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b.) Dodatku, alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a.) až c.) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku.

Súd konštatuje, že ani na základe výzvy súdu o pripojenie riadne čitateľnej Zmluvy o pripojení a jej Dodatku, neboli doručené Všeobecné podmienky, bol doručený len Cenník mesačných programov, z ktorých vyplynulo, že v prípade účastníckeho programu „Podľa seba 1“, je mesačný poplatok 9,99 Eur.

Súd konštatuje, že boli predložené faktúry znejúce na fakturované sumy uvedené v žalobe, avšak z hľadiska ich identifikačného čísla, faktúry založené v spise boli identifikované podľa variabilného symbolu a nie podľa čísla, ktoré bolo označené v žalobe. Na základe faktúry identifikovanej pod č. 7011010742 za obdobie 22. 10. 2010 do 21. 11. 2010, bola žalovanému fakturovaná suma 22,27 Eur s DPH, z toho za mesačné poplatky 16,2465 Eur a za hlasové služby 2,4650 Eur. Z prehľadu poplatkov a prevádzky, ktoré tvoria súčasť tejto faktúry, vyplynulo, že jednotková cena bez DPH bola 167,88 Eur, z toho cena bez DPH za obdobie 19. 11. 2010 do 21. 11. 2010 bola 16,2465 Eur.

Faktúrou identifikovanou pod variabilným symbolom č. 7100750107 za obdobie od 22. 12. 2010 do 21. 01. 2011 vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 18,79 Eur, z toho mesačné poplatky tvorili sumu 6,4986 Eur, hlasové služby 9,1616 Eur. Z prehľadu poplatkov a prevádzky vyplýva, že mesačný poplatok v tomto nasledujúcom fakturačnom období predstavoval sumu 6,4986 Eur bez DPH.

Faktúrou identifikovanou pod č. 7111910229 za obdobie od 22. 10. 2011 do 21. 11. 2011 bola vyfakturovaná žalovanému zmluvná pokuta vo výške 199,- Eur, s tým, že z prehľadu poplatkov a prevádzky, ktoré tvorili súčasť tejto faktúry, vplynulo, že celková suma na úhradu k 21. 11. 2011 predstavovala sumu 240,06 Eur, so započítaním predchádzajúceho stavu účtu.

Podľa ust. , písm. b.) , o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b.) uvedeného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, a to v období od 19. 11. 2010 do 21. 01. 2011. Následne v dôsledku nezaplatenia týchto služieb deaktivoval SIM kartu, ktorá bola poskytnutá žalovanému. V priebehu konania žalovaný namietal, podľa názoru súdu odôvodnene, fakturáciu za obdobie od 22. 10. 2010 do 21. 11. 2010 na sumu 22,27 Eur, s poukazom na to, že Zmluvu o pripojení uzavrel dňa 19. 11. 2010, tzn. že do konca fakturačného obdobia uplynuli dva dni. Za uvedené dva dni, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 16,2465 Eur, čo rozhodne nezodpovedalo mesačnému fakturovanému poplatku uvedeného účastníckeho programu „Podľa seba 1“, porovnaním s nasledujúcim fakturačným obdobím, kde bol tento poplatok vyúčtovaný vo výške 6,4986 Eur bez DPH za mesiac. Žalobca sa síce vyjadroval k výpovedi žalovaného, ktorý namietal túto skutočnosť, podľa názoru súdu však vyjadrenie žalobcu nebolo presvedčivé, pretože nijakým spôsobom nevysvetlil, z

akých dôvodov mala byť jednotková cena za uvedený účastnícky program (bez DPH) vo výške 167,88 Eur. Žalovaný po vyjadrení žalobcu síce naďalej zastával názor, že žalobca sa neoprávnene domáhal zaplatenia tejto sumy, napriek tomu však trval na tom, aby súd akceptoval jeho uznanie nároku žalobcu v tejto časti zaplatenia sumy 22,27 Eur a 18,79 Eur. Dôvodom bola skutočnosť, že ako nezamestnaný nemá prostriedky na súdne konania a s tým spojené náklady. Z týchto dôvodov súd aj s poukazom na znenie ustanovenia .) , v platnom znení ku dňu uzavretia Zmluvy o pripojením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu sumu 41,06 Eur.

V tejto časti uplatneného nároku žalovaný porušil platobné podmienky, pretože nezaplatil faktúry identifikované pod č. 7011010742 a 7100750107 v lehote splatnosti, tzn. ku dňu 09. 02. 2011 a 11. 12. 2010.

Podľa ust. , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty splatnosti oboch faktúr, tzn. ku dňu 10. 02. 2011 a 12. 12. 2010. Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. Nariadenia vlády č. , ktorým sa mení a dopĺňa , v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala k uvedeným dňom omeškania výšku 1 %, z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %.

Súčasťou uplatneného nároku žalobou bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur. Z výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nemal žiadne poznatky o dojednaní zmluvnej pokuty, ani o podmienkach, za ktorých môže žalobca uplatňovať zmluvnú pokutu. Jednoznačne nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty.

Podľa ust. (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné stanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia , pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako poskytovateľ služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. ,, , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

V zmysle ust. , podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

Zmluvná pokuta upravená v ust. a nasl. , je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o pripojení a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, podľa bodu 4 Dodatku), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované v Dodatku k zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy a podpisovaní Dodatku, by vzhľadom na minimalizované písmo len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ho v tomto vzťahu značne znevýhodňuje.

Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy avšak zreteľne. Tak v prípade, kedy je zmluvná pokuta uzavretá súčasne s hlavnou zmluvou alebo následne po jej uzavretí, vždy musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť.

V zmysle ust. , podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle sú základnými náležitosťami. V danom prípade z výpovede žalovaného vyplynulo, že ten rozhodne nemal poznatky o tom, že súčasťou zmluvných podmienok by malo byť dojednanie o zmluvnej pokute a preto ani nemohol prejaviť vôľu na uzavretie zmluvy týkajúcej sa tejto zmluvnej podmienky. V tej súvislosti je nutné konštatovať, že ani nemohol prejaviť vôľu na uzavretie takejto zmluvnej podmienky. Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o zmluvnej pokute, mohol tak urobiť v texte riadne čitateľnej zmluvy, alebo zreteľnou doložkou k zmluve, ktorá by sa vzťahovala k zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do Dodatku k zmluve o pripojení, avšak tento Dodatok obsahoval nielen dojednanie o zmluvnej pokute, ale obsahoval aj ďalšie zmluvné podmienky, kde dojednanie o zmluvnej pokute tvorilo len nevýraznú časť zmluvy, ktorá splývala s ostatnými zmluvnými podmienkami. Nielen Zmluva ale aj Dodatok bol písaný minimalizovaným, ťažko čitateľným písmom, ktoré minimálne znemožňuje dôsledne sa oboznámiť so zmluvnými podmienkami, pred uzavretím zmluvy. Podľa názoru súdu v tomto prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky, týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Už z tohto hľadiska je možné konštatovať, že takéto dojednanie vedie k neprijateľnosti takejto zmluvnej pokuty. Naviac je nepochybné, že tým, že žalovaný nevedel o dojednaní zmluvnej pokuty, nemohol ani prejaviť vôľu na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, pretože sa jedná nielen o neprijateľnú zmluvnú pokutu z dôvodov podľa ustanovení , ale aj o neplatný právny úkon v zmysle ust. , pre absenciu prejavu vôle.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 41,06 Eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm. V tejto časti žalobe vyhovel, vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, z dôvodov vyššie uvedených.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mali účastníci konania vo veci pomerný úspech, žalobca vo výške 17 %, žalovaný v rozsahu 83 %, konečný úspech vo veci mal žalovaný v rozsahu 66 % (83-17), ktorý však vyslovene uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Z týchto dôvodov súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.