Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17Co-238-2013.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Subarea
17Co/238/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H. V., bytom V. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, so sídlom Skuteckého 30, proti odporcovi: B.T. Transport, s.r.o., so sídlom Piaristická 6, Trenčín, IČO: 36 331 171, zastúpený advokátskou kanceláriou Agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. februára 2013, č. k. 21C/75/2009-208, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd v po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu znova rozhodol o náhrade mzdy navrhovateľa podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce a priznal mu voči odporcovi nárok na zaplatenie 660,86 eur s 9,25% úrokmi z omeškania ročne z priznanej sumy od 01.05.2009 do zaplatenia, v zákonnej trojdňovej paričnej lehote. V zostávajúcej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy v dôsledku späťvzatia návrhu konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. Napokon vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa jednostranného právneho úkonu odporcu zo dňa 20.02.2009 je neplatné, ďalej určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou ku dňu 30.09.2009 a domáhal sa zaplatenia 674,54 eur s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy. O návrhu navrhovateľa rozhodol 08.10.2009 tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a v zostávajúcej časti návrh zamietol.
Po odvolaní navrhovateľa proti zamietajúcej časti, a to zamietnutia návrhu na náhradu mzdy, odvolací súd v tejto časti a vo výroku o náhrade trov, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rešpektujúc právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého navrhovateľovi patrí podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy za dobu výpovednej doby - dva mesiace, okresný súd posúdil výšku tohto nároku. Vychádzal z ustanovenia § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, v ktorom je definované, akým spôsobom sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Príslušenstvo uplatneného nároku navrhovateľa - úroky z omeškania, okresný súd posudzoval podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho výšku podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne, keďže v časti o určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou, bol jeho návrh zamietnutý.
Proti tomuto rozsudku, jeho výroku o náhrade trov konania, navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.887,19 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,17 eur. Uplatnil odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v napadnutej časti. Uviedol, že v prejednávanej veci sa domáhal: 1. Určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.02.2009 podľa § 77 Zákonníka práce, 2. Určenia, že jeho pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 30.03.2009 a 3. Nároku na náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 4 Zákonníka práce.
Okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné - rozsudok zo dňa 20.09.2009, sp. zn. 21C/75/2009. Svojím rozsudkom zo dňa 18.02.2013, sp. zn. 21C/75/2009, určil, na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, že navrhovateľ má nárok na náhradu mzdy. V zostávajúcej časti - vo veci určenia, že pracovný pomer skončil dohodou, okresný súd rozsudkom zo dňa 08.10.2009, sp. zn. 21C/75/2009 zamietol, a to z dôvodu, že nepreukázal naliehavý právny záujme na tomto určení, a že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na uvedené, domnieva sa, že bol úspešný vo väčšej časti a mal neúspech len v nepatrnej časti, pričom išlo o výrok, ktorý nebol základom nároku. Okresný súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať mu náhradu trov konania, keďže mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril a navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, preto okresný súd správne posúdil a rozhodol o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku zo dňa 18.02.2013. Súčasne odporca uviedol, že navrhovateľ nepostupoval správne pri vyčísľovaní náhrady trov konania, keď ich vyčíslil ako dve samostatné žaloby. V danom prípade však išlo iba o jednu žalobu a jedno konanie, v dôsledku čoho je možné si stanoviť a nárokovať odmenu z jednej základnej sadzby tarifnej odmeny, teda aplikácia § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. nie je oprávnená. Odhliadnuc od nesprávnej aplikácie § 13 odsek vyhlášky č. 655/2004 Z. z., navrhovateľ menil návrh na náhradu mzdy - v návrhu uplatnená náhrada 591 eur. Do času pripustenia zmeny petitu návrhu zo dňa 23.07.2009 mal navrhovateľ vyčísľovať trovy právneho zastúpenia - odmenu za jeden úkon právnej služby, zo sumy uvedenej v pôvodnom návrhu. Navrhovateľ si nesprávne vyčíslil náhradu trov konania za úkon zo dňa 15.02.2010. Opäť si ich vyčíslil akoby išlo o spojenie veci, avšak odvolanie smerovalo len proti výroku o zamietnutí návrhu v časti náhrady mzdy a v časti náhrady trov konania. Za nesprávne považuje aj vyčíslenie náhrady trov konania - cestovné, za cestu z Banskej Bystrice do Trenčína, keď navrhovateľ vychádzal zo vzdialenosti 350 km. Uvedená vzdialenosť je však 260 km, čo preukazoval údajmi z internetu. Použitie motorového vozidla bolo samotným rozhodnutím navrhovateľa, avšak nie je jediným spôsobom dopravy. Vzhľadom na uvedené cestovné nepredstavuje účelne a preukázateľne vynaložené hotové výdavky. Úkon právnej služby - porada s klientom, nebol preukázaný a dokladovaný, preto za tento úkon náhrada neprináleží. Za nesprávnu a neobjektívnu považuje náhradu za právne zastupovanie v časti za stratu času.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o náhrade trov konania je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia tohto nároku navrhovateľa a súčasne vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa ods. 2 cit. ustanovenia. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Suspenzívne účinky odvolania sa nedotýkajú rozhodnutia okresného súdu o veci samej, keďže odvolanie smeruje proti výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Súčasťou práva účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR, je aj jeho právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložil na úspešné uplatnenie alebo bránenie svojho práva na súde. Náhrada trov konania musí zodpovedať zásade zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a účelnosti trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Plný úspech vo veci zakladá nárok na plnú náhradu účelne vynaložených nákladov na uplatnenie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby; t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť a použila pri rozhodovaní vo veci samej (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech vo veci samej v dvoch uplatnených nárokoch - neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrade mzdy.
O návrhu na určenie, že pracovný pomer skončil dohodou, okresný súd zamietol bez toho, aby sa týmto nárokom zaoberal vecne, podľa hmotnoprávnych predpisov, a to z procesných aspektov - nedostatku naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p., keďže skončenie pracovného pomeru dohodou nebolo medzi účastníkmi sporné.
Vzhľadom na uvedené, právnu úpravu o náhrade trov konania a interpretačné zásady, záver okresného súdu o čiastočnom úspechu účastníkov v konaní, a to s poukazom na výrok o zamietnutí návrhu na určenie, že pracovný pomer skončil dohodou, nepovažuje odvolací súd za správny.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý korešponduje s názorom navrhovateľa v odvolaní, v prejednávanej veci je potrebné pri posudzovaní a rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Jeho neúspech, vzhľadom na zamietnutie návrhu na určenie, že pracovný pomer skončil dohodou z procesných dôvodov, je potrebné považovať za neúspech v nepatrnej časti.
Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie náhrady trov konania okresným súdom, sa tento nezaoberal výškou a správnosťou uplatnenej náhrady trov konania zástupkyňou navrhovateľa.
K výške uplatnenej náhrady trov konania, k správnosti vyčíslenia odmeny za právnu službu advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., mal odporca významné námietky vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
Úlohou okresného súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, keď v otázke nároku na náhradu trov konania je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tomto uznesení (§ 226 O.s.p.), bude preskúmať uplatnenú náhradu trov konania navrhovateľa, a to z hľadiska účelnosti a správnosti. Okresný súd sa súčasne pri posudzovaní výšky náhrady trov konania navrhovateľa vyporiada aj s výhradami odporcu k vyčísleniu trov, ktoré prezentoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .