Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoE-64-2014.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/64/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému: I. F., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, S., Česká republika, o vymoženie sumy 1.724,53 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/1039/2012 a u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej, Tomášikova 5/A, Bratislava pod sp. zn. Ex 4138/2012, o odvolaní oprávneného zo dňa 03. 09. 2013proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/1039/2012-23 zo dňa 23. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04. 10. 2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-6354 vydaný JUDr. Milicou Harvanovou, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie dňa 09. 03. 2012.
Konštatoval, že zmluva o kontokorentnom úvere č. 0262619292 zo dňa 28. 12. 2005, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou, adhéznou) a jej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v bode 18 obsiahnutá rozhodcovská doložka.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na ustanovenia § 35, § 44 ods. 2 písm. e/ zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 159, § 161 ods. 1, § 162 ods.1 OSP a ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Uviedol, že právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že k posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky nemožno dôjsť eurokonformným výkladom. Poukázal na nesprávny preklad prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS zo strany Slovenskej republiky, pričom korektným prekladom možno vyvodiť záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Preto v zmysle tejto prílohy nie je možné klasifikovať predmetnú doložku ako neprijateľnú. V danej veci Slovenská banková asociácia upozorňovala zákonodarcu na nesprávny preklad prílohy smernice (bod 1 písm. q), ktorej znenie bolo novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z. z. premietnuté do ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Zákonodarca uviedol, že právnu ochranu, ktorú poskytuje Smernica je určité minimum, ktoré musia spĺňať všetky členské štáty EÚ, s tým, že SR poskytuje týmto ustanovením účinným od 01. 01. 2008 väčšiu ochranu spotrebiteľa ako právo európskych spoločenstiev. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka mala v zmysle § 93 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, a teda si plnila len svoju zákonnú povinnosť, pričom dojednávanie rozhodcovskej doložky podľa zákona o bankách vykazuje znaky špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ako aj v zákone o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že ani slovenská právna úprava výslovne nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Konštatoval, že európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie európskeho práva. Spotrebiteľ má nárok, aby bola dodržaná druhá zásada procedurálnej autonómie, a to zásada rovnocennosti. Mal za to, že právny poriadok Slovenskej republiky však neumožňuje v štádiu exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok rozhodcovského orgánu je inak vecne správny. Nemožno pritom vylúčiť, že aj rozsudok všeobecného súdu sa v sporovom konaní nebude vôbec zaoberať existenciou neprijateľnej podmienky a na túto pri svojom rozhodnutí neprihliadne. Uvedená prax exekučných súdov však rozsudku všeobecného súdu z tohto pohľadu už nevenuje pozornosť, teda vo svojich dôsledkoch to má za následok rozdielny prístup k hodnoteniu exekučného, inak rovnocenného titulu, pričom takýto rozdielny prístup je treba označiť ako porušenie zásady rovnocennosti. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. Všeobecný súd teda nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Ďalej poukázal i na rozhodnutia NS SR zo dňa 09. 02. 2012 č. k. 3 Cdo 122/2011, zo dňa 18. 01. 2012 č. k. 6 Cdo 143/2011, zo dňa 13. 10. 2011 č. k. 3 Cdo 146/2011, v ktorých sa tento súd zaoberal otázkou rovnocennosti, skúmania právomoci orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal a vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol napadnuté uzneseniu súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť rozhodnutie a udeliť poverenie pre súdneho exekútora. V prípade, ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, oprávnený navrhol pripustiť dovolacie otázky, nakoľko má za to, že sa jedná o vec zásadného právneho významu, pričom prvá otázka znie: Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31. 12. 2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 01. 2008 a v zmysle ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava? Druhá otázka znie: Je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v zákone o rozhodcovskom konaní? Tretia otázka znie: Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 23. 08. 2013 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 27. 09. 2012, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Denise Uhríkovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 09. 2012 na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 09. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. II/2011-6354, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 06. 09. 2012. Následne súdna exekútorka JUDr. Denisa Uhríková podaním zo dňa 04. 10. 2012 požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 23. 08. 2013 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04. 10. 2012 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 09. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. II/2011-6354. O jeho vydanie požiadala spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28. 12. 2005, ktorej súčasťou sú i všeobecné obchodné podmienky. V týchto všeobecných obchodných podmienkach je obsiahnutá i rozhodcovská doložka v znení: „Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:
a/ pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov,
b/ pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.“
V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a to Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28. 12. 2005 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28. 12. 2005, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm.
r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.
Odvolací súd v súvislosti so žiadosťou oprávneného, týkajúcej sa pripustenia dovolania voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu uvádza, že dovolanie vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí nevyslovil, nakoľko považuje ním navrhované dovolacie otázky za dostatočne riešené už existujúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukázal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.