Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-1033-2013.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Subarea
14Co/1033/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, C. C., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. K. D. XXX/XX, K., o zaplatenie 442,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 23,44 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia potvrdzuje.
V nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotýka.
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 193,57 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 22,05 Eur za obdobie od 06. 01. 2010 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 171,52 Eur od 06. 02. 2010 do zaplatenia na účet navrhovateľa a to v 50,- Eur mesačných splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom november 2013 pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 23,44 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že návrhu navrhovateľa bolo možné len čiastočne vyhovieť a to po istinu vo výške 193,57 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala sumu za poskytnuté služby odporkyni a tieto z jej strany odobraté a nezaplatené. Pokiaľ išlo o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, tak v tejto časti okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil do konania žiadny listinný dôkaz svedčiaci o tom, že by došlo k zrušeniu zmluvy k odstúpeniu od zmluvy a teda nie je zrejmé, za aké porušenie právnej povinnosti zmluvnú pokutu vyúčtoval. Bol teda toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bez akejkoľvek konkretizácie porušenia právnej povinnosti zo strany odporkyne.
Proti rozsudku okresného súdu a to do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podal odvolanie tak navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník.
Navrhovateľ v podanom odvolaní žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov konania. Poukazoval na to, že okresný súd vo veci nesprávne rozhodol. Na strane odporcu vystupuje združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Toto by preto malo byť tak personálne vybavené, aby vzhľadom na svoj charakter bolo schopné poskytovať právne služby spotrebiteľom za účelom ochrany ich práv. Samé má byť preto spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom a poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi prostredníctvom právneho zástupcu. Nebol preto daný právny dôvod, aby v danom konaní sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Okrem toho tvrdil, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez toho, že by vopred vedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Úkony, ktoré robí predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník bez väčších obmien používa v súdnych konaniach. Trovy vedľajšieho účastníka nemožno preto považovať za účelné trovy nevyhnutne potrebné na ochranu práv odporcu ako spotrebiteľa. Žiadal preto v konaní o náhrade trov konania uvedené okolnosti zohľadniť.
Vedľajší účastník v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že mu bude priznaná plná náhrada trov konania bez ich krátenia. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že okresný súd dostatočne nezdôvodnil, prečo použil ustanovenie § 150 O. s. p. pre nepriznanie trov konania. Pokiaľ tak okresný súd urobil, mal svoj procesný postup odôvodniť takým spôsobom, aby bolo nesporné a nepochybné, z akých dôvodov k takémuto rozhodnutiu dospel. Podľa vedľajšieho účastníka v danej veci neboli splnené dôvody na krátenie trov konania. V tejto súvislosti poukazoval na iné rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, na základe ktorých bola vedľajšiemu účastníkovi priznávaná plná náhrada trov konania. Žiadal preto podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v napadnutom výroku o trovách konaniach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Z obsahu podaného odvolania navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka vyplýva, že títo podávajú odvolanie len proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 23,44 Eur. V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu napadnutý nebol.
Na základe podaného odvolania tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka krajský súd preto preskúmaval rozsudok okresného súdu len v napadnutom výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 23,44 Eur. Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu sa krajský súd nedotkol.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe podaných odvolaní tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že v napadnutom výroku okresný súd správne rozhodol, svoje rozhodnutie v uvedených dôvodoch rozhodnutia týkajúce sa predmetného výroku aj odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Z podania vedľajšieho účastníka označeného ako vyjadrenie k návrhu na začatie konania vyplýva, že vedľajší účastník uznával časť uplatneného nároku navrhovateľa, ktorá sa týkala uplatnenej istiny vo výške 193,57 Eur s príslušenstvom za služby poskytnuté navrhovateľom odporkyni a z jej strany za nezaplatené. Pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu, túto však vedľajší účastník neuznal z dôvodu, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresný súd v konečnom dôsledku návrhu navrhovateľa po sumu 193,57 Eur vyhovel a v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, návrh zamietol. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu v prevyšujúcej časti návrh zamietol nielen s poukazom na dôvody, ktoré uvádzal vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ale predovšetkým aj z dôvodu, že v tejto časti nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bez akejkoľvek konkretizácie porušenia povinností zo strany odporkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu práve na tieto okolnosti pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd prihliadol a preto vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu 1/3 tak, ako je to uvedené v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu a výrokovej časti rozsudku. Poukázal tiež na to, že také podanie, ako je uvedené v danom spise ako vyjadrenie k návrhu na začatie konania používa vedľajší účastník konania aj v iných obdobných veciach. Uvedené dôvody v danej veci spĺňali predpoklady postupu okresného súdu podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.. Odvolanie vedľajšieho účastníka preto nepovažoval krajský súd za dôvodné.
Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, taktiež jeho odvolanie nepovažoval krajský súd za dôvodné.
V podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že vedľajšiemu účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že nebol daný právny dôvod k tomu, aby bol vedľajší účastník v konaní zastúpený advokátom.
V tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.
Teda tak ako navrhovateľ mal právo nechať sa zastúpiť právny zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O. s. p..
V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Je nesporné, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O. s. p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O. s. p.). Ako zástupcu si môže účastník podľa § 25 ods. 1 O. s. p. vždy zvoliť advokáta.
Z vyššie uvedených ustanovení teda vyplynulo rovnaké právo každého účastníka a teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Námietka navrhovateľa v tomto smere preto nebola dôvodná.
Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka konania, tak je nesporné, že právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatňoval náhradu trov za 2 úkony právnej pomoci s režijným paušálom
ku každému úkonu. Vzhľadom na okolnosti danej veci už prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí skúmal účelnosť daných trov konania a uvedené vyhodnotil takým spôsobom, že pri ich náhrade použil ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi konania priznal len časť týchto trov tak, ako je uvedené a odôvodnené vyššie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania za správne a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Tak navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník nemali v odvolacom konaní úspech a preto krajský súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.