Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/190/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. marca 2014 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : F. K. , nar. XX.XX.XXXX v E. I., trvale bytom E. I. č. XXX, okres Prievidza, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry S. I., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo -32 zo dňa 28. novembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. decembra 2011 bol zaviazaný platiť matke dcéry D. I. výživné 50 eur mesačne a to do 5-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v E. I., okres Prievidza, vyhýbal od 01. februára 2013 do 31. marca 2014 tým, že zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer na jeho žiadosť a následne bol a je nezamestnaný, dňa 26. mája 2013 zaplatil D. I. 20 eur a na výživnom jej zostal dlhovať 680 eur,

pričom trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, číslo -100 zo dňa 20. februára 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. marca 2012 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 204/2013 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. K., vypočul poškodenú D. I., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný F. K. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa v podstate doznal k spáchaniu trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. -32 zo dňa 28. novembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. decembra 2011, bol zaviazaný platiť matke dcéry D. I. výživné 50 eur mesačne a to do 5-teho dňa v mesiaci. Ďalej uviedol, že okrem S. musí platiť výživné aj na ďalšie tri deti. Uviedol, že za obdobie od 01. januára 2013 do dňa hlavného pojednávania zaslal matke maloletej sumu v celkovej výške 20 eur. Uviedol, že od roku 2008 do mája 2012 bol zamestnaný v E. G., G. J., kde zarábal okolo 600 eur mesačne. Uviedol, že pracovný pomer bol ukončený dohodou, pretože zamestnávateľ ho obvinil z krádeže káblov, hoci žiadne káble nekradol. Pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodu, aby mohol dostávať podporu v nezamestnanosti. Ďalej uviedol, že od tej doby nikde nepracoval a to ani brigádnicky, žije z dávok hmotnej núdze vo výške 62,50 eur. Uviedol, že občas pije alkohol, mesačne fajčí okolo 20 cigariet. Na záver uviedol, že keby mal finančné prostriedky, tak by výživné platil a v prípade že sa zamestná, tak výživné bude uhrádzať.

Poškodená D. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. -32 zo dňa 28. novembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. decembra 2011, bol obžalovaný zaviazaný platiť na výživu dcéry výživné 50 eur mesačne a to do 5-teho dňa v mesiaci. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný naposledy uhradil výživné v plnej výške za mesiac január 2013 a za celé obdobie až do dňa hlavného pojednávania jej poslal na výživu dcéry len sumu 20 eur. Poškodená uviedla, že aj napriek tomu, že bolo nariadené exekučné konanie, exekútorovi sa nepodarilo žiadne výživné vymôcť. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že neplnenie výživného nemalo nepriaznivé následky na ďalší vývin dieťaťa, jej výživu dokázala zabezpečiť.

Obžalovaný okrem samotného doznania, výpovede poškodenej D. I. z konania je usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. -32 zo dňa 28. novembra 2011, z ktorého vyplýva, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére vo výške 50 eur. V spise sa nachádza rodný list maloletého dieťaťa, správa o návšteve školy, ústrižok poštovej poukážky, doklady ohľadne určovania výživného. Zo správy od spoločnosti E. G. K. vyplýva, že obžalovaný u nich pracoval od 10. decembra 2008 do 11. mája 2012, kedy bol ukončený pracovný pomer na žiadosť obžalovaného dohodou, pričom boli predložené mzdové listy o zárobku obžalovaného. Z dokladov o vykonaní exekúcie vyplýva, že za rozhodné obdobie exekútor nevymohol žiadne výživné. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, nie je vlastníkom cenných papierov, ani nehnuteľností.

Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. a to trestného rozkazu zo dňa 20. februára 2012 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20. marca 2012.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, vzhľadom aj na samotné doznanie obžalovaného, výpoveď poškodenej D. I., vzhľadom na listinné dôkazy, mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 28. novembra 2011 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu dcéry výživné vo výške 50 eur vždy do 5-teho dňa v mesiaci. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu poslal výživné len vo výške 20 eur. Z dôvodu, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, súd preto jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 204/2013 Z.z.. Podľa názoru súdu, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť mohol plniť, pretože z prevedeného dokazovania

jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal trvalé zamestnanie, pričom z tohto zamestnania odišiel na základe svojej žiadosti, resp. dohodou, v čase trvalého pracovného pomeru mal dostatok finančných prostriedkov a teda mal dostatočný príjem na úhradu výživného a len jeho zavinením došlo k tomu, že rozviazal pracovný pomer a nemá finančné prostriedky na úhradu výživného.

Obžalovaný F. K. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 20. februára 2012 k podmienečnému trestu odňatia slobody.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom takto stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvadsať mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.