Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-28-2013.pdf
PDF · 111.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: X. energy, s.r.o., M. XX, XXX XX L., IČO: 36 XXX XXX, zast. C.. C. R., advokátom, A. 1, XXX XX L., proti žalovanému: E. správcovská a reštrukturalizačná, k.s., T. XX, XXX XX R. R., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu H. a.s., K. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 13.744,99 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/5/2012-51 zo dňa 18.1.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 eur, ktoré tvoria odmenu za právne zastúpenie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18.1.2013 určil, že žalovaným popretá pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 16.2.2012 vo výške 13.744,99 eur je oprávnenou, zistenou a vymáhateľnou pohľadávkou voči úpadcovi H. a.s., so sídlom K. 1, L. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXK/XX/XXXX. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 267,38 eur za právne zastúpenie, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2012 domáhal určenia, že žalovaným popretá pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 16.2.2012 vo výške 13.744,99 eur je oprávnenou.
Ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.7.2010 sp.zn. XXR/X/XXXX bola povolená reštrukturalizácia dlžníka H. a.s., K. 1, L. a za správcu bola ustanovená spoločnosť E. správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom C. tr. XX, L.. Z Obchodného vestníka č. 133B/2010 vyplýva, že toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.7.2010.
Žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp.zn. XXR/ X/XXXX prihlásil svoju pohľadávku vo výške 7.256,97 eur ako zmluvnú pokutu vo výške 0,05% podľa článku X. bodu 10.2. zmluvy o dielo za omeškanie objednávateľa s úhradou faktúry č. XXXXXXX. Zmluvná pokuta bola vyčíslená zo sumy 24.029,71 eur za obdobie od 15.11.2008 do 12.7.2010.
Žalovaný poprel v reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku s odôvodnením, že zmluvná pokuta je neprimeraná s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti.
Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 30Cbi/14/2010 ďalej súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť X. energy, s.r.o. sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2010 domáhala voči reštrukturalizačnému správcovi E. správcovská a reštrukturalizačná, k.s. určenia pravosti pohľadávky vo výške 7 256,97 EUR. Súd ďalej zistil, že žalobca v predmetnom konaní podaním doručeným súdu dňa 11.10.2010 navrhol rozšírenie účastníkov konania na strane žalovaného podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. tak, že ako žalovaný v 2. rade mal vstúpiť do konania H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Uznesením č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX zo dňa 2.3.2011 Okresný súd Košice I pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný v 2. rade H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCoKR/XX/XXXX-XX zo dňa 24.8.2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia uznesenia bolo jeho nedostatočné odôvodnenie zo strany súdu prvého stupňa, čím sa stalo nepreskúmateľným. Keďže na spoločnosť H. a.s. bol vyhlásený konkurz, žalobca zobral späť návrh vedený pod sp. zn. XXCbi/XX/XXXX. Súd uznesením č.k. XXCbi/ XX/XXXX-XX zo dňa 23.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.20102 konanie zastavil.
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a z obchodného vestníka č. XXB/XXXX zo dňa 11.3.2011 súd zistil, že Okresný súd Košice I potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 14.2.2011 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
Uznesením zo dňa 29.12.2011 sp. zn. 26K/74/2011 tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Správcom podstaty dlžníka (úpadcu) je žalovaný.
Z Obchodného vestníka č. XX/XXXX vyplýva, že toto uznesenie tam bolo uverejnené dňa 4.1.2012. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 5.1.2012.
Z prihlášky pohľadávky s poradovým číslom 6 zo dňa 16.2.2012 súd zistil, že žalobca si v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXK/XX/XXXX prihlásil svoju pohľadávku ako istinu v sume 13 744,99 eur. Jedná sa o zmluvnú pokutu vo výške 0,05% podľa článku X. bodu 10.2 zmluvy o dielo za omeškanie objednávateľa s úhradou faktúry č. XXXXXXX. Zmluvná pokuta bola vyčíslená zo sumy 24 029,71 eur za obdobie od 15.11.2008 do 3.1.2012 v celkovej výške 13 744,99 eur.
Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXK/XX/XXXX súd zistil, že žalovaný ako správca podstaty úpadcu ( H. a.s. ) v rámci lehoty na popieranie pohľadávok poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu. Ako dôvod popretia uviedol, že pohľadávka veriteľa ( žalobcu ) bola popretá aj v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXR/X/XXXX čo do výšky uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu nesprávneho výpočtu. Správca v konkurznom konaní poprel pohľadávku aj vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ v reštrukturalizačnom konaní nepodal v zmysle ust. § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. ( ďalej len ZKR ) incidenčnú žalobu voči dlžníkovi, pričom došlo k právoplatnému potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom, a preto podľa ust. § 124 ods. 5 ZKR nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. Správca uviedol, že sa pohľadávka popiera v časti výšky čo do vymáhateľnosti. Pohľadávka bola správcom popretá aj s poukazom na neprimeranosť zmluvnej pokuty s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti.
Zmluvou o dielo zo dňa 16.6.2008 uzavretou medzi spoločnosťou H. a.s. ako objednávateľom a spoločnosťou X., s.r.o. ako zhotoviteľom bolo súdu preukázané, že sa zhotoviteľ zaviazal za podmienok uvedených v tejto zmluve zhotoviť pre objednávateľa dielo „Racionalizácia okruhu O. XXXX G., výstavba horúcovodných prípojok k odberným miestam v Košiciach.“ Cena bola dohodnutá v článku III zmluvy. Podľa článku X. bodu 10.2 zmluvy o dielo v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dielo
sa tento zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny nezaplateného diela za každý deň omeškania.
Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 26.9.2008 splatnou 10.11.2008 na sumu 24 029,71 eur a súpisom vykonaných prác 3 mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti H. a.s. na základe zmluvy o dielo zo dňa 16.6.2008 cenu za práce na diele „Racionalizácia okruhu O. XXXX G., výstavba horúcovodných prípojok k odberným miestam v L..“ podľa priloženého súpisu vykonaných prác č.3.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 120 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 124 ods. 2, 4, 5 ZKR, § 28 ods. 1 a 5 ZKR, § 32 ods. 3, 4, 6, 9, 11 ZKR, § 544 Občianskeho zákonníka, § 545a Občianskeho zákonníka, § 300 Obchodného zákonníka, § 301 a § 302 Obchodného zákonníka. Trovy konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako veriteľ si prihláškou pod č. 467 prihlásil u správcu pod č. XX/X svoju pohľadávku do konkurznej podstaty riadne a včas spočívajúcu v zmluvnej pokute za za neuhradenie faktúry č. XXXXXXX v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXR/X/XXXX. Reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku žalobcu. Na základe skutočností zistených zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbi/XX/XXXX súd dospel k záveru, že žalobca dňa 11.10.2010 riadne a včas podal žalobu o určenie pohľadávky. V žalobe ako žalovaného uviedol reštrukturalizačného správcu, ale podaním doručeným súdu ešte v ten deň, teda 11.10.2010 rozšíril účastníkov o dlžníka H. a.s. ako žalovaného v 2. rade. Súd mal za to, že žalobca rozšírením účastníkov konania na strane žalovaného splnil povinnosť uvedenú v ust. § 124 ods. 4 ZKR. K späťvzatiu návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. XXCbi/XX/XXXX došlo až po vyhlásení konkurzu ( podaním doručeným súdu dňa 2.2.2012 ) z dôvodu vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka H. a.s., preto aplikácia ust. § 124 ods. 5 ZKR v danom prípade by znamenala neprimeraný zásah do majetkových práv veriteľa, lebo zákonodarca nerozlišuje z akého dôvodu bol návrh vzatý späť.
Žalobca je na základe ním prihlásených pohľadávok vedených v konečnom zozname pohľadávok aj napriek ich popretiu zo strany žalovaného, veriteľom úpadcu H. a.s. v rozsahu ako je to vyššie uvedené.
Súd mal nepochybne preukázané, že prihlásená pohľadávka žalobcu v súdom určenom rozsahu vznikla pred vyhlásením konkurzu, preto žalobca ako veriteľ úpadcu mal právo si túto svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásiť v konkurznom konaní. Túto svoju pohľadávku si žalobca uplatnil v zákonnom stanovenej lehote riadne a včas, na predpísanom tlačive v dostatočnom počte rovnopisov tak u správcu ako aj na súde, preto súd na základe hore uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamieta, resp. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odvolaní ďalej uviedol, že so záverom napadnutého rozhodnutia ako aj s jeho dôvodmi sa nemožno stotožniť, nakoľko bezdôvodne abstrahujú od platného objektívneho práva Slovenskej republiky, a vo svojom dôsledku súd prvého stupňa napádaným rozhodnutím konvaliduje konanie žalobcu spočívajúcom v nepodaní riadnej a včasnej žaloby o určenie popretej pohľadávky v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní, čím neguje samotný inštitút reštrukturalizačného konania, ktorý je postavený na prísnych formálnych procesných a hmotnoprávnych pravidlách (napr. aj v prípade uplatnenia práva v lehotách stanovených zákonodarcom ako prekluzívnych), pričom v zhode s názorom odbornej verejnosti je zjavné, že jedným zo základných predpokladov dôvodného uplatnenia žalobcovho práva na súde, vynesenia meritórneho rozhodnutia súdu v jeho prospech a tým dosiahnutia celkového
úspechu v civilnom konaní je, aby žaloba, ktorú žalobca podal na súde, obsahovala všetky potrebné náležitosti a že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý má nerozporný význam pri uplatňovaní predmetného práva.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť uvedenú v ust. § 124 ods. 4 ZKR a podal žalobu riadne a včas o určenie vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky. Podľa odvolateľa § 124 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii platí, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 124 ods. 5 ZKR platí, že ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca neinicioval žalobu o určenie pravosti pohľadávky riadnym a včasným spôsobom, nakoľko túto podal voči osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná (§ 124 ods. 4 ZKR), teda voči vtedy ustanovenému reštrukturalizačnému správcovi. Mal teda za to, že dodatočné podanie návrhu na vstup do konania na strane žalovaného zo strany žalobcu nespôsobuje podanie riadnej a včasnej incidenčnej žaloby, nakoľko sa ďalší navrhovaný účastník nestáva účastníkom konania automaticky bez zákonného rozhodnutia a preskúmania súdom.
Prípadná akceptácia včasného a riadneho podania pre daný prípad by bola jedine ak by žalobca, najmä z dôvodu právnej opatrnosti a predídeniu akýchkoľvek rozporov, podal ďalšiu samostatnú incidenčnú žalobu v zákonnom stanovenej lehote voči dlžníkovi spoločnosti H., a.s. a nestačilo iba podanie návrhu na vstup do konania.
Žalovaný v odvolaní poukázal na súdnu judikatúru v Českej republike ako aj judikatúru súdov v Slovenskej republike, kedy súdy mnohokrát rozhodli, že pre pristúpenie ďalšieho účastníka konania platí, že ten ktorého vstup je navrhnutý, sa stane účastníkom konania až po právoplatnosti tohto uznesenia. Preto konkurzný správca konal v súlade s predpokladom konať s odbornou starostlivosťou, keď poprel prihlásenú pohľadávku aj z dôvodu jej nevymáhateľnosti.
Podľa odvolateľa aplikácia ustanovenia § 124 ods. 5 ZKR neznamená neprimeraný zásah do majetkových práv veriteľa, práve naopak dodatočná konvalidácia podania žalobcu a jeho prípadná akceptácia súdom prvého stupňa by viedla k porušeniu princípu právnej istoty garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, pričom v neposlednom rade odvolateľ poukázal aj na to, že aplikácia predmetného ustanovenia nie je odmietnutím spravodlivosti, resp. zásahom do majetkových práv veriteľa a zároveň uviedol, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj Ústavný súd, vyplýva, že právo na súd, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie (napr. Guérin c. W., XXXX).
Pravidlá týkajúce sa spôsobu podania žaloby o určenie pravosti pohľadávok majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty.
Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované (napr. I. ÚS X/XX; vec D. De A. V. c. H., rozsudok ESĽP z 28. októbra 1998).
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako nedôvodné, alternatívne, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 eur.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými žalovaným v podanom odvolaní a predmetné odvolanie považuje za nedôvodné.
Má za to, že žalobu o určenie pohľadávky zo dňa 11.10.2010 podal riadne a včas, v dostatočnom počte rovnopisov napriek tomu, že pôvodne ako žalovaného uviedol len reštrukturalizačného správcu. Žalobca ešte toho istého dňa, t.j. dňa 11.10.2010 podal návrh na rozšírenie účastníkov o dlžníka H. a.s. na strane žalovaného, pričom uvedené podanie bolo žalobcom doručené súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podľa § 124 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších noviel. Žalobca dodržal hmotnoprávnu lehotu vo vyššie uvedenom ustanovení ZKR a návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania je možné považovať za návrh na začatie konania smerujúci voči žalovanému v 2/ rade.
Žalovaný považuje záver súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca rozšírením účastníkov konania o žalovaného v 2/ rade si splnil povinnosť uvedenú v § 124 ods. 4 ZKR, za správny.
Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného riadne rozhodol uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. XXCbi/XX/XXXX zo dňa 2.3.2011 a to tak, že pripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť H. a.s. ako žalovaný v 2/ rade. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa 24.8.2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia uznesenia. Keďže na spoločnosť H. a.s. bol vyhlásený konkurz, žalobca zobral návrh vedený pod sp.zn. XXCbi/XX/XXXX späť a Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.2.2012 sp.zn. XXCbi/XX/XXXX konanie zastavil.
Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa uvádza: „Súd mal za to, že žalobca rozšírením účastníkov konania na strane žalovaného splnil povinnosť uvedenú v § 124 ods. 4 ZKR. K späťvzatiu návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. XXCbi/XX/XXXX došlo až po vyhlásení konkurzu (podaním doručeným dňa 2.2.2012) z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka H. a.s., preto aplikácia ust. § 124 ods. 5 ZKR v danom prípade by znamenala neprimeraný zásah do majetkových práv veriteľa, lebo zákonodarca nerozlišuje, z akého dôvodu bol návrh vzatý späť.“, ako aj, že „Súd mal za nepochybne preukázané, že prihlásená pohľadávka žalobcu v súdom určenom rozsahu vznikla pred vyhlásením konkurzu, preto žalobca ako veriteľ úpadcu mal právo si túto pohľadávku voči úpadcovi prihlásiť v konkurznom konaní. Túto svoju pohľadávku si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej lehote riadne a včas, na predpísanom tlačive v dostatočnom počte rovnopisov tak u správcu ako aj na súde, preto súd na základe hore uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Uvedený právny názor súdu prvého stupňa vyslovený v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje žalobca za právne správny.
Žalobca má ďalej za to, že odvolateľ je povinný v odvolaní uviesť, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa po právnej alebo skutkovej stránke, pričom nestačí uviesť len odkaz na zákonné ustanovenie niektorého z dôvodov na podanie odvolania uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.). Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.), súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p.). Žalovaný pritom odôvodnil podanie odvolania len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Pod odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. sa rozumie situácia, ak súd prvého stupňa použil nesprávny právny predpis
alebo použil správny predpis, avšak ho nesprávne interpretoval alebo použil správny predpis, ale tento právny predpis nesprávne aplikoval (napr. použitím správnej právnej normy vyvodil súd prvého stupňa nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Žalovaný v podanom odvolaní iba cituje zákonné ustanovenia, pričom sa jedná o zákonné ustanovenia, ktoré sú totožné s ustanoveniami, o ktoré sa súd prvého stupňa opieral pri rozhodovaní a ktoré súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z podaného odvolania teda nie je zrejmé, v čom žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Pokiaľ sa jedná o ďalšie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p., žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania. Žalovaný ako odvolateľ je pritom povinný uviesť nie len dôvody odvolania formou odkazu na zákonné ustanovenia, ale aj v čom vidí pochybenie súdu prvého stupňa, či už po skutkovej alebo právnej stránke. Túto povinnosť si žalovaný v podanom odvolaní nesplnil, a preto žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedostatočne odôvodnené.
Zároveň žalobca uviedol, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. s poukazom na § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. spočíva v tom, že súd prvého stupňa použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu alebo súd prvého stupňa neuviedol žiaden právny predpis a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav veci, tzn., že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú nesprávne. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, ktoré nesprávne ustanovenie právneho predpisu súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní a takisto neuviedol, ktoré ustanovenie právneho predpisu malo byť správne použité. Takisto žalovaný neuviedol, v čom vidí pochybenie súdu prvého stupňa, ak konštatoval, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí a naviac uvádza:
V prejednávanej veci si žalobca ako veriteľ uplatnil prihláškou pohľadávku vo výške 13.744,99 eur v konkurznom konaní, titulom dohodnutej zmluvnej pokuty v súlade s článkom X bod 10.2. Zmluvy o dielo, ktorú správca poprel. Zmluvná pokuta predstavovala 0,05% úrok za každý deň omeškania, čo odvolací súd nepovažoval za pokutu v rozpore s dobrými mravmi, ani pokutu neprimeranú. Zmluvná pokuta bola dojednaná tak pre objednávateľa ako aj zhotoviteľa diela, obojstranne v rovnakej výške a závisela výlučne od vôle a dohody zmluvných strán.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či si žalobca mohol uplatniť v konkurznom konaní pohľadávku, ktorá bola popretá v reštrukturalizačnom konaní a podľa odvolateľa nebola riadne uplatnená a je nevymáhateľná s prihliadnutím na ust. § 124 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Odvolací súd uvádza, že ust. § 124 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré sa žalovaný odvoláva sa vzťahuje výlučne na reštrukturalizačné konanie. Preto považoval tvrdenie žalovaného (že pohľadávku popretú a riadne neuplatnenú v reštrukturalizačnom konaní si žalobca už nemôže uplatniť v konkurznom konaní) za nedôvodné a neopodstatnené.
Vyhlásením konkurzného konania začína osobitné konanie, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákona o konkurze. V súlade s ust. § 28 ods. 1 a 5 zák.č. 7/2005 ZKR si žalobca uplatnil svoju pohľadávku vo výške 13.744,99 eur, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, v rámci konkurzného konania riadne a včas prihláškou. Preto akékoľvek popretie pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní nemá a nemôže mať vplyv na uplatnenie pohľadávky v konkurznom konaní a pre posúdenie uplatnenia pohľadávky v konkurznom konaní nie je podstatné riešenie otázky, či žalobca podal žalobu o určenie
pravosti pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, voči komu žaloba bola podaná a či pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní bola riadne uplatnená a je vymáhateľná.
Naviac odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia, týkajúceho sa konkurzného konania, nevyplýva také obmedzenie, ktoré by pohľadávku veriteľa, ktorá bola popretá v reštrukturalizačnom konaní, nebolo možné uplatniť prihláškou v konkurznom konaní.
Preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 eur. Trovy odvolacieho konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 (60,07 eur - hodnota úkonu + 1x režijný paušál 7,81 eur = 67,88 eur + 13,58 eur DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.